Túra

Párnica – Osnica – Stoh – Kraľovany

07.07.13
Prvá tohtoročná jarná túra mi vyšla na Prvý máj. Predpoveď hlásila krásny deň, ako sa na štátny sviatok patrí. Ešte v predvečer som rozmýšľal, kam sa vyberiem a voľba nakoniec padla na severovýchod Malej Fatry, môj obľúbený Stoh, so začiatkom v Párnici.

Trasa

Párnica – Kečka – Noviny – Magura – sedlo Strungový príslop – Osnica – sedlo Osnice – sedlo Medziholie – Stoh – Žobrák – Kraľovany

Párnica - Medziholie

O tom, že jar vítam na správnom mieste, som sa presvedčil už po vystúpení z oravskej lokálky v Párnici. Pri pohľade späť, odkiaľ sme prišli, som zbadal zelenkasté kopčisko pyramídového tvaru, ktoré na týchto miestach ukončuje masív Šípu. Modrá značka chvíľu viedla dedinou, prešiel som i križovatku s odbočkou na Zázrivú a Terchovú, až som sa dostal na chodník stúpajúci na Kečku, neveľký vŕšok nad Párnicou. Tu som sa symbolicky rozlúčil so zimou - dlhý rukáv z rúk i nôh som zamenil za krátky. Cesta pokračovala dohora rozsiahlou lúkou a tu ma prichádzajúca jar dostala načisto. Zhodil som batoh, ľahol na trávu a kochal sa. Podo mnou Párnica, nad ňou kdesi vľavo vrch Lysica, napravo odo mňa súvŕšie Šípu, naľavo Magura, ktorou som mal prechádzať. Lúku okolo mňa zdobili zmiešané skupinky listnatých a ihličnatých stromov s typicky jarnou kombináciou svetlo a tmavo zelenej farby. Názvu lokality Noviny som neostal veľa dlžný, aj keď som sa začítal len do mapy.

Cesta pokračovala smerom na Magurku a Maguru, no pohľad si neustále pýtal Šíp, vzďaľujúci sa za mojim chrbtom. Ak by sa nevolal Šíp, rozhodne ho navrhnem pomenovať Stankoviansky či Kraľoviansky Vepor, pretože z tejto strany sa dosť výrazne podobá na svoj klenovský či ľubietovský vzor. V oblasti Magury som prechádzal lesíkom, ktorého tieň som vďačne vymenil za stále viac páliace slnko. Pri jednom z vlekov, ktoré sú, zdá sa, už dlhšie mimo prevádzku, som si spravil desiatové posedenie, sledujúc skupinku štyroch ľudí a jedného psa, ako sa driapu do strmého svahu v smere mojej cesty. Po chvíľke oddychu som vyrazil za nimi. Lesný traverz okolo vrcholu Magury ukončovalo lúčne sedlo, z ktorého bolo krásne vidieť Veľký Rozsutec, Stoh i pred nimi stojacu a nemenej zaujímavú Osnicu. V sedle som sa stretol a porozprával so zmienenou skupinou Čechov, ktorí už piaty deň brázdili Chočské vrchy a Malú Fatru. Za jedným z menších kopcov ma privítalo sedlo Strungový príslop a po ďalšej polhodinke a cca 200 výškových metroch som zastal na Osnici (1363 m). Ruksak opäť raz padol do trávy a chvíľu za ním aj ja. Z Medziholia i zo stúpania na Stoh sa Osnica javí ako nevýrazný vrchol s pozvoľným stúpaním až k tabuli. V smere od Magury však pôsobí ináč, nedostupnejšie, s príkrejším výstupom hore. Preto je únava a túžba posedieť či poležať na kopci úplne namieste.

Už dlhší čas som pri pohľade dozadu vľavo registroval z hmly vynárajúci sa Veľký Choč, v smere cesty sa ako na podnose ponúkali Veľký Rozsutec a Stoh. Z ľudských výtvorov som identifikoval vzdialenú Zázrivú, osadu Biela a salaš učupený v doline pod mojimi nohami. Kráčajúc z Osnice ma prekvapilo blato, ktoré tu zostalo po snehu, dvakrát v priebehu minúty som bol usadený na zem. Nie úplne, pri páde dávam ruky inštinktívne pod seba, takže väčšinou si to odnesú len ony. (Kamoška psychologička mi raz na tento môj reflex povedala, že podľa Freuda sa na tie ruky z nejakého dôvodu hnevám, a preto ich neváham obetovať ako prvé. Nuž neviem.) Medzi Osnicou a sedlom Medziholie som natrafil na prameň. Vzhľadom na nie príliš lichotivý pomer tepla a hydrorezervy som neváhal doplniť zásoby. V sedle Medziholie práve opúšťal prístrešok akýsi pán, neomylne smerujúci na sezónne uzavretý Veľký Rozsutec, po pár metroch stretávajúci dvojicu idúcu z neho.

Medziholie - Kraľovany

V priebehu troch rokov som sa chystal vystúpiť na Stoh už štvrtýkrát. Vždy to bolo od Medziholia, a preto som veľmi dobre vedel, čo ma čaká. Prvú polovicu pomerne prudké stúpanie lesom bez výhľadov, druhú polovicu miernejšie stúpanie lúkami s veľmi dobrými výhľadmi. V lese som ocenil občasné snehové polia. Napredovanie po stopách mojich predchodcov v snehu bolo plynulejšie a rýchlejšie ako roztancovaný pochod blatom, ktoré ma dnes už celkom slušne vycvičilo. Nad pásmom lesa som si oddýchol a opäť čosi pofotil. Okrem Rozsutca aj dnes spoznaný úsek medzi Osnicou a Magurou. Na Stohu (1607 m) toho bolo na pozeranie viac, na východe Veľký Choč a Šíp, na západe pokračovanie malofatranského hrebeňa od Poludňového grúňa po malofatranské Kriváne. Uvedomil som si, aký smutný neveselý je pohľad na zvyšky snehu topiace sa na vrcholkoch kopcov. Akoby tu niečo zomieralo. A to nie je po plnohodnotnej zimnej sezóne práve príjemný pocit. Ale dosť bolo sentimentu, veď čoskoro je tu zima zas.

Zo Stohu som sa strmo spúšťal po zelenej v smere do Kraľovian. V ceste mi stál už len jeden výraznejší vrch s názvom Žobrák. Akoby verný svojmu menu zhromažďoval vo svojom revíri veľké množstvo suchých a polámaných stromov, ktoré občas sťažovali pohyb po chodníku. V sedle za Žobrákom sa otvorila malá lúčka s niekoľkými ohniskami, ku ktorej vedie od Kraľovian široká lesná cesta. Zelená značka sa jej neustále drží. Dlhý zostup dolu do dediny mi spríjemnil ďalší z prameňov vyvierajúci v tesnej blízkosti zvážnice, malé potôčiky križujúce cestu sprava doľava, ako aj dve-tri odlesnené miesta, odkrývajúce výhľad na Šíp, neustále rastúci po ľavej strane. Moje prvomájové putovanie prírodou sa zavŕšilo na veľkej lúke nad dedinou, v tesnej blízkosti železničnej stanice. V staničnej reštaurácii som si doprial čapované pivo, zaslúženú odmenu po kilometroch strávených na slnku. Ďalšie dve plechovky, kúpené do vlaku, pomohli navodiť stav hibernácie, potrebný pre dlhú cestu domov.

Záver

Moje symbolické zvítanie sa s jarou, situované do prostredia Malej Fatry a realizované za priaznivých klimatických podmienok, považujem za úspešné a obohacujúce podujatie. Nadchol ma najmä debutový prechod úsekom z Párnice na Osnicu. Od začiatku do konca sa ide krásnymi miestami, ktoré ponúkajú jedinečné výhľady do šíreho okolia.

Fórum 9 príspevkov
Párnica – Osnica – Stoh – Kraľovany 21/07/13 21:58 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký Choč s deťmi Ak by som mal akcii priradiť nejaký počiatok, „prvú zmienku o obci“, vrátil by som sa 6 rokov dozadu, keď som s ešte len trojročným Alexom zavítal na Bačovské dni do Malatinej. Ochutnávka syrov, vlastnoručná výroba šálky z hliny a súťaž v plieskaní bičom patrili k vrcholom. V ten deň sa mi podarilo do Alexovho slovníka infiltrovať výrazy „bič“ a „Choč“, ktorý sme v to popoludnie obdivovali z viacerých strán. Odvtedy neuplynul rok, aby sa Alex nespýtal, kedy pôjdeme na Choč. 24/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. 17/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. 14/12/18 Radoslav Jurčina Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Podcast O Ceste hrdinov SNP za 12 dní s Julkou Batmendijnovou Bežkyňa, blogerka, autorka na HIKING.SK, organizátorka ultra trail pretekov Severný Živloplaz a členka Slovak Ultra Trail. Prešla Cestu Hrdinov SNP za 11 dní a 18 hodín! 765 kilometrov, viac ako 31 000 metrov stúpania. Julka Batmendijnová je mojou dnešnou hostkou v podcaste HIKING.SK. dnes Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Čertovica – Beňuška – Braväcovo Sú kopce, ktoré patria takpovediac do turistickej klasiky, ale mne sa z rozličných dôvodov vyhýbajú. Takým bol aj vrch Beňuška v Nízkych Tatrách. Má pekné meno, je ľahko dostupný, „všetci“ turisti už na ňom boli, len ja sa tam nie a nie dostať. V máji Klub železničných cestovateľov Zvolen, s ktorým občas chodíme, si dal do plánu práve tento kopec. Tak koniec výhovorkám, pridávame sa k nim! dnes Danka Tomášiková Nízke Tatry
Rada Zaistené cesty s deťmi Dnes už nie je veľa turistov, ktorí si nevyskúšali zaistené cesty. A asi je už aj dosť detí, ktoré rodičia zobrali so sebou. Rád by som sa s vami podelil o zopár postrehov, ako vybrať, naplánovať a bezpečne zvládnuť ferraty s deťmi. včera Rasťo Šmidovič Začíname

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Párnica – Osnica – Stoh – Kraľovany 21/07/13 21:58 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malá Fatra, Krivánska časť (Národný park Malá Fatra)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1607 m n. m.
    • min: 430 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1635 m
    • klesanie: 1660 m
  • Vzdialenosť
    • 21 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 01.05.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1933 ° SŠ
      dĺžka: 19.1963 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1525 ° SŠ
      dĺžka: 19.1295 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • prameň Medziholie, prameň pod Žobrákom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Kraľovany (vlak, bus) – Párnica (vlak, bus)
      Kraľovany (vlak, bus) - Vrútky (vlak, bus)/Ružomberok (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.94 (0.32)