Šípsku Fatru rozdeľuje rieka Váh, na úseku medzi Šútovom a Ľubochňou, na dve časti. Južnejšie položenej dominuje Kopa (1187). Zo železničnej stanice v už spomínanej Ľubochni vychádza (resp. končí) červeno značená, 49 km dlhá Veľkofatranská magistrála. Po krátkom rozbehu touto kúpeľnou osadou začína výstup na Kopu. S prevýšením 730 m patrí medzi tie náročnejšie. Na jej predvrchole je umiestnený kríž.

Severnejšie položenej časti Šípskej Fatry kraľuje Šíp (1143). A práve túto oblasť viac opíšeme. Začíname v Stankovanoch, odkiaľ vyrážame po žlto značenom turistickom chodníku. Prekračujeme železničnú trať (pozor na rýchliky, v obci nestoja a spoza zákruty ich nevidno prichádzať) a mierime do Škutovej doliny. Rozbitá lesná cesta je značne vymytá. Vchádzame do lesa a po dvoch km cesty prichádzame na rozľahlú čistinu – do Žaškovského sedla. Z neho je dobrý výhľad na juhu sa vypínajúcu Kopu. Na sever zase vedie neznačkovaná lesná cesta do dolnooravskej obce Žaškov.

Po krátkej pauze prekračujeme hranice Národnej prírodnej rezervácie Šíp. Pokračujeme vo výstupe na Šíp, spočiatku po južne orientovanom svahu. Čoskoro prechádzame na jeho slnku odvrátenú časť. Hoci je Veľkonočná nedeľa, pani zima tu nepovedala posledné slovo. Brodíme sa asi 40cm-ovým snehom, kým sa dostaneme na hrebeň. Potom ako sa naň dostávame, čaká nás tam (veľkonočný) baranček – nezvyčajný skalný útvar (viď foto). Z neho sa naskytá čiastočne obmedzený, ale zaujímavý pohľad na údolie Váhu. Pokračujeme po hrebeni a prichádzame k ďalšiemu skalnému bralu, skrývajúce asi 10 m dlhú kvázi jaskyňu. Aby sme sa do nej dostali, musíme zísť zo značkovaného chodníka. Táto malá zachádzka sa ale oplatí. Ďalej po hrebeni to na Šíp trvá už asi len 15 minút.

Zo samotného vrcholu sa možno kochať polkruhovým pohľadom z východu – na majestátny Veľký Choča na údolie Váhu, cez Kopu až po Zadný Šíp (1143) na západe, na ktorom je vztýčený drevený kríž. Na Šípe nachádzame prvé rozkvitnuté poniklece. Vydávame sa ďalej chodníkom smerom na Zadný Šíp. Konečne sa otvára výhľad aj na sever s dominantným Veľkým Rozsutcom a Stohom. Prechádzame cez zaujímavé skalnaté mestečko. Ešte jeden kratší výstup a sme na Zadnom Šípe. Škoda, že nie je vidieť samotný sútok Oravy a Váhu, vidíme už len dvojfarebný tok vzniknutý spojením oboch riek (viď foto). Začína pršať, preto sa tu dlho nezdržujeme. Čaká nás už len zostup. Tento úsek chodníka je značne prudký.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po spomalenom zostupe sa ocitáme v osade Podšíp. Tvorí ju niekoľko dreveníc. Je to príjemné oddychové miesto s nádhernou kulisou časti Malej Fatry a skalnatých brál Šípu. Stretávame tu skupinky ľudí, niektorí využívajú tunajšie ohniská na prvú jarnú opekačku, iní ponuku drevených a ďalších ručne vyrábaných suvenírov (aj bubeníci si tu nasli svoje miesto).

Žlto značený turistický chodník ďalej vedie do rekreačného strediska Dierová ležiaceho na ľavom brehu rieky Orava. My však volíme neznačkovanú cestu (nájdete ju v našej databáze Hike plannera a zaznačenú v turistickej mape) do obce Stankovany, kde sme výlet aj začali. Únavu z brodenia v snehu zaháňame v miestnej krčmičke, v ktorej akoby sa zastavil čas. Veď treba ísť pozrieť.

Fotogaléria k článku

+7 ďalších fotiek