Príbeh O bohatstve hôr - bystriny
Každá je iná, každá je živá a každá sa k človeku prihovára iným tónom. Aj povahy majú rôzne. Niektoré dôležito hučia medzi veľkými balvanmi v hlbokých dolinách a niektoré si rozihrane štebocú, skackajúc cez kamene a kamienky veselo dolu briežkom. Bystriny majú mnohé tváre. Každá však oplýva krásami, ktoré jej dali do vienka doliny, rokliny a tiesňavy. Tie jej z vďačnosti, že ich vytvorila a počas dlhých rokov tvarovala, vracajú všetku nádheru a nekonečný kolobeh večného spojenia, trvajúci státisíce rokov, pokračuje ďalej.
Voda v potôčikoch a bystrinách je živá presne tak, ako aj všetko, čomu život dáva. Od prameňa, až po riečnu deltu sa tiahne ako jedna nekonečne dlhá bytosť, dávajúca život všetkému, čo v nej prebýva a čo z nej pije. A na všetko si pamätá. Pamätá si aj to, ako sa od prameňa pustila dolu žľabom do doliny, v ktorej ňou plávali pstruhy, ponáral sa vodnár, aj ako sa pred vydrami pod kameňmi skrývali raky. Od jej pokojnejšej hladiny v tôňach sa vtedy odrážal pestrý šat rybárika, sediaceho na konári jelše, naklonenej nad potokom. Spomína si aj na to, ako sa roztiekla v bobrej hrádzi, okolo ktorej večer na okraji stála črieda smädnej vysokej, aby sa tu pohodlne napila za zvukov kvákajúcich žiab. Nemôže zabudnúť ani na malé nezbedné medvedíky, ktoré sa tu bláznili, keď pretekala pomedzi klzké kmene popadaných stromov v rokline, alebo na vlka, ktorý ponad ňu preskočil ako tichý tieň, za skalnatým ohybom. Vie aj to, kde sa chodí napájať majestátny jeleň. Tu, kde sa vpredu vytvorila prírodná hrádza z popadaných stromov a konárov, akoby si na chvíľu vydýchla a pomaly plynula, ako dlhý letný večer v doline. Na jej hladine sa preháňajú vodomerky a pod ňou sa pod kameňmi schovávajú larvy potočníka, ktoré neuniknú bystrým očiam pstruhov, schovávajúcich sa cez deň pod previsom v meandri, ktorý je previazaný koreňmi starého smreka.
No nikdy nezabudne na to, čo jej neuvedomelí ľudia robia. Ako ju znečisťujú, zneucťujú a podceňujú. Ponížená, zneuctená a pošpinená voda sa potom správa tak, ako sa k nej chovajú bezohľadní ľudia. Búri sa na moriach a oceánoch, kde sa formuje do hustých mrakov, aby v rámci čoraz silnejších prívalových dažďov neskôr spadla na krajinu a pôsobila obrovské škody. Vylieva sa z korýt a devastuje výtvory ľudských rúk bez ohľadu na to, či ide o výtvor ľudí, ktorí si ju ctia, alebo o výtvor tých, ktorí ňou pohŕdajú a s plnými bruchami chemickej koka-koly do nej vylievajú všetok odpad.
Voda nielen v bystrinách je proste zrkadlo. Ak sa prihovárate potôčiku, voda to cíti a vníma, pretože je podobne ako kameň nosičom informácií. Ak si z nej potom naberiete vodu do džbánu a doma sa k nej milo prihovárate a tešíte sa z nej, takáto voda dokáže nielen liečiť, ale aj vnútorne očistiť. To, čo vode dáte, to dá voda vám. Je to jednoduchý princíp fungovania tohto sveta. Je to prastará pravda, ktorej si boli vedomé všetky dávne civilizácie a národy. Buďme si toho konečne vedomí aj my!
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
