Túra

Zo severu na juh Bratislavského kraja 1.

28. 06. 2013
Rád si plánujem a uskutočňujem netradičné prechody. Prejsť Bratislavský samosprávny kraj od západu na východ a od severu na juh ma naštartovala mapa uverejnená v denníku Pravda, ktorú som našiel pri upratovaní v otcových papieroch. Minulý rok som uskutočnil prvú a jednoduchšiu fázu – prechod od Záhorskej Vsi po Jánovce. Druhá časť bola pre dĺžku a VP Záhorie zložitejšia z logistického hľadiska. Zo stránky Ministerstva obrany SR som si vytlačil mapu VP Záhorie, lebo napriek zmene zákona zostali časti VP neprístupné. Celú trasu Senica – Čunovo som si rozdelil na tri časti.

Trasa

Senica, železničná stanica – Vyrúbaná – Záhorie – Pustý Mlyn – Nadrlenisko – Pri Štachete – Hlboký kút – Brezové mláky – Rohožník – Kuchyňa

Púšťou a pralesom VP Záhorie

Dlhá zima skončila a začal som o mojom pláne nahlas hovoriť v kruhu známych. Potešilo ma, keď mi Ctibor zavolal a povedal, že sa na prvú časť pridá ku mne. Bratislavský kraj sa v úzkom páse kvôli VP Záhorie ťahá až skoro po železničnú stanicu Senica. V piatok po práci sme si potvrdili náš úmysel a ani nočná búrka nás od neho neodradila. Skorý vlak o 5.53 h nás z Bratislavy odviezol do Trnavy a urýchlený presun z nástupišťa na nástupište ešte podporovalo hlásenie staničného rozhlasu. Smerom na Kúty nás asi nešlo veľa, lebo sprievodca zostal po celú jazdu v našom vagóne a debatoval s jeho trojčlenným obsadením.

Ako sme prišli, kam sme nemali a nechceli

Senica nás privítala vynovenou stanicou, mrakmi, studeným vetrom a dažďom. Nuž sme nahodili pončá, naštartovali GPS v telefóne a študovali moju pozliepanú mapu. Napokon sme sa vybrali smerom na letisko a od neho doľava. Cestou sme prekročili Myjavu a Myjavskú Rudavu. Druhou odbočkou doprava cez pole sme za 30 minút stáli pri vstupe do VP Záhorie. Peknou lesnou cestou sme kráčali príjemným lesom, kde sa borovice miešali s brezami a dubmi. Na každej lúčke stál posed a krmelce. Naľavo od cestičky sa začali objavovať bariny a tie nás sprevádzali skoro celú dobu. Vyšli sme na širšiu lesnú cestu a pokračovali po nej doprava. To, čomu som sa chcel vyhnúť, sa zrazu stalo skutočnosťou. Ocitli sme sa bez akejkoľvek prekážky na strelnici. S mierne pootvorenými ústami sme pozerali na rozstrieľané kovové pláty, odstavené samohybné delo. Zrazu sa z diaľky začala ozývať intenzívna streľba a zatúžil som byť čo najďalej. Ctibor si naopak vybral jedlo a začal raňajkovať. Z technického zázemia strelnice nevyšiel nik, a tak sme napokon pokračovali po betónke spokojne vpred. Chyba lávky, došli sme k zamknutej bráne so samými nepríjemnými nadpismi. Ešteže bola krivá, že sa dalo pretlačiť pomedzi jej krídla. No čoskoro sme stáli pred ďalšou a tá mala ešte nad sebou aj ostnaté drôty. Z úzkych nám pomohla neďaleká obrovská diera v plote. Pri treťom, betónovom plote sme už nešpekulovali a obišli sme ho lesom. Dostali sme sa na spevnenú lesnú cestu, no tá smerovala na Cerovú. Ostatne na obzore sme videli hrad Korlátka a veterné elektrárne nad Rozbehmi. Vytiahli sme buzoly a vybrali sa doprava do lesa na JZ. Piesočnou cestičkou sa išlo dosť zle. Bol som prekvapený bažinami po našej ľavej strane a komáre nám znepríjemňovali život. Z mierneho kopčeka sme zišli na asfaltku, rovno sa nedalo kvôli mokrinám ísť. Asi 500 m sme išli doľava a napokon sme sa vybrali rovno do lesa. Všade bolo cítiť diviaky a mokrým terénom sme sa napokon dostali k nejakému odvodňovaciemu kanálu. Preskočiť sa nedal, a tak sme ho napokon zdolali pomocou stromov rastúcich na brehoch. To som už išiel v kraťasoch a okrem žihľavy sa na mne realizovali aj nejaké ostnaté šľahúne. Lúkou sme pokračovali popri asi Myjavskej Rudave až k horárni a tu sme zase vošli do VP Záhorie.

Bažiny a piesok idú hravo dokopy

Lesnou cestou sme šli doľava a lesom sa nieslo kŕkanie žiab z nekonečných vodných plôch. Pri ďalšej horárni sme zahli doprava a tu sa potvrdila moja teória o púštnych bobroch. Napravo boli piesky zarastené borovicami, naľavo mokriny s častými prítokmi sprava. Na jednom z nich sme zbadali bobriu hrádzu a nad ňou pieskové duny zarastené borovicami. Tak predsa existuje Bobor púštny! Vody bolo naľavo od cesty neskutočne veľa a na mnohých prítokoch boli betónové prehrádzky, evidentne roky nefunkčné. Napokon sme vyšli na suchšiu časť. Napravo sa terén začal dvíhať a odrazu ma Ctibor upozornil na dve lane, ktoré nás na obzore pozorovali. Veľmi romantický pohľad. Napokon sme niektoré vyplašili aj z pieskovej siesty rovno na cestičke. Prešli sme pásom vyrúbaného lesa, kade sa pravdepodobne ťahá zakopané plynové potrubie. Keď mi už škvŕkalo v bruchu, zjavila sa malá horáreň, ukrytá v záplave kvitnúcich agátov. Nuž sme si zasadli na jej verandu a naobedovali sa. Ako si tak šmakujem, padol mi zrak na zhrdzavené kanady. Kto ich tu a načo používal?

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Onedlho sme sa ocitli na asfaltke spájajúcej Plavecký Mikuláš s Lakšárskou Novou Vsou. Je tu rampa ako na železničnom priecestí a asi keď sú streľby, uzatvára cestu. My sme pokračovali rovno do lesa. Ten sa trochu zmenil. Borovicový les už nemal pod stromami žiaden porast a tak sa dalo pohodlne kráčať lesom aj mimo cesty. Prišli sme k obore a dosť ma prekvapilo, že tu ešte kvitli konvalinky voňavé a mne dovtedy neznámy kokorík mnohokvetý. Cesta okolo obory sa však stáčala prudko doľava a tak sme išli úzkou lesnou rovno. Po čase sme odbočili do lesa a kráčali rovno na JZ. Mokriny nás však ďaleko nepustili a tak sme išli po objavenej, trávou zarastenej lesnej ceste. Potešil som sa, že môj predpoklad, že popod vysoké borovice na obzore musí ísť cesta, sa ukázal správny. Konečne sme mohli zahnúť doľava. Medzi mladými borovicami som zazrel domček. Bol zamknutý a cez zamrežované okná som dnu videl dvojposchodovú posteľ. Ideálny nocľah pre túlačky okolím, avšak nie pre našinca.

Keď túžiš ísť doľava a nedá sa

Žiaľ, asfaltka po desiatich minútach chôdze pri kríži zahla prudko doprava a vybrali sme sa rovno zarastenou lesnou cestou. Nádejná odbočka nás doviedla k slepému ramenu Rudavy, zarastenému drobnými bielymi kvietkami a kosatcom žltým. Čoskoro skončila pri dvoch posedoch a za nimi bol bažinatý les. Nuž sme sa vrátili späť a okolo ramena sme kráčali v pevnej viere, že sa nám podarí zmeniť smer postupu. Bažiny na ľavej strane nás nechceli pustiť a my sme k Ctiborovej nespokojnosti stále viac smerovali na západ a teda na Studienku. Napokon sme sa odhodlali a začali kráčať doľava lesom. Prišli sme na breh Rudavy a dumali, ako na druhú stranu. Už sme sa chceli brodiť div nie na Adama, keď sme každý osve našli vhodný strom a po ňom prešli na druhú stranu. Pocit víťazstva bol znepríjemňovaný žihľavou a tým, že po asi 50 m sme opäť stáli na brehu riečky, no našťastie užšej. Pomocou konára a nakloneného stromu sme prešli aj túto prekážku a boli sme na asfaltke. Ako na potvoru, znovu sa prudko zvrtla v pravom uhle doprava a smerovala rovno na Studienku. Nuž sme šibli do lesa a lesná cesta nás cez mnohé odlesnené pásy lesa viedla ešte 90 minút, a doviedla rovno do Rohožníka.

Ctibor mal jazyk prilepený na podnebie a smeroval do krčmy na autobusovej stanici. Mne pohľad na hodinky hovoril, že mám niečo vyše hodiny do odchodu autobusu, a tak sme sa rozlúčili a po asfaltke som vykročil smerom na Kuchyňu. Prešiel som ponad železnicu, zákrutu som si skrátil poľom a bol som pri odbočke na Rohožnícku priehradu. Potešil som sa, zabral ešte viac, prefrčal okolo zastávky Vývrat a sústredený na vežu kostola v Kuchyni poháňal nohy na posledné stovky metrov z 48 kilometrov. Stihol som to 7 minút pred príchodom autobusu z Rohožníka. Ctibor sedel v ňom a v sebe mal tri pollitre kofoly. Cestou do Bratislavy sme hodnotili deň a plánovali si, ako preplávame Dunaj na tretej etape pochodu zo severu na juh Bratislavského kraja. Ctibor má totiž čln.

Pokračovanie o týždeň

Fórum 5 príspevkov
Zo severu na juh Bratislavského kraja 1. 28/06/13 17:25 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Okolím Holíča Prešli dva týždne od mojej túry z Gbiel do Holíča, a keďže sa každoročná SKLADANIA nekonala pre operáciu jej organizátora, nič mi nebráni ísť dokončiť putovanie za zaujímavosťami Holíča a jeho okolia. Ani sychravé počasie, ani to, že sa ku mne nikto, napriek prísľubom, napokon nepridal. Pri prestupovaní v Kútoch som si aspoň zalomil palce s Bačom, ktorý pre zmenu išiel vlakom na Cerovú a potom na osadnú lúku pod Lipovým vrchom. 19/01/21 Miroslav Svítek Záhorie
Túra Gbely – Kopčany – Holíč V Slovenskom rozhlase som zachytil reláciu o výsadbe stromoradia pod dohľadom pamiatkárov medzi Holíčom a cyklomostom cez Moravu pri Kopčanoch. To mi pripomenulo, že sa roky chystám ísť pozrieť pozorovateľňu vtáctva na Adamovských jazerách a kostol sv. Margity Antiochijskej pri Kopčanoch. Napokon sa z toho vyvinula celkom zaujímavá túra za našou históriou. 03/01/21 Miroslav Svítek Záhorie
Túra Zliechov – Rohatá skala – Košecké Podhradie Vďaka osobnému odovzdávaniu odznakov OTO 24 vrcholov MK v BSK absolvujem v posledných mesiacoch desiatky rozhovorov s turistami a dozvedám sa tak o ich rôznych aktivitách. Tak som sa dozvedel o aktivite Trenčianskeho turistického vysokohorského klubu k 25. výročiu ich vzniku. Síce oficiálne skončila k 31. januáru 2020, no to mi nebránilo napísať pánovi Petrincovi a poprosiť ho, aby mi zaslal podklady k TTO Poznávanie Strážovských vrchov. 22/12/20 Miroslav Svítek Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra OTO 24 vrcholov Malých Karpát v BSK I. V roku 2020 vznikol vďaka Klubu bratislavských turistov a zanieteniu pána Miroslava Svíteka nový Oblastný turistický odznak (OTO) 24 vrcholov Malých Karpát v Bratislavskom samosprávnom kraji. Ako už názov napovedá, ide o 24 vrcholov v časti Malých Karpát, ktoré patria do územia BSK. Podľa slov autora je cieľom, aby pri plnení podmienok získania odznaku všetci záujemcovia z radov turistov, prípadne aj cykloturistov, spoznávali mnohé krásne miesta Malých Karpát. V tejto časti sa pozriem na moje výstupy na prvých 14 vrcholov, neskôr pridám druhú časť, ktorá bude obsahovať môj pohľad na putovanie po zvyšných desiatych miestach. dnes Miloš Hajdin Malé Karpaty
Správa Aký bol rok 2020 – návštevnosť a najlepšie články Prelom rokov je dobrá príležitosť na bilanciu. Návštevnosť nám opäť narástla, no minulý rok bol špeciálny kvôli epidémii koronavírusu a preto bol nárast veľmi výrazný. Objavili nás totiž aj ľudia, ktorí bežne do hôr nechodia alebo chodia len príležitostne. Vďaka pandemickým opatreniam však boli iné možnosti rekreácie obmedzené a tak turistika zaznamenala boom. Z pohľadu autorov nám opäť tradične aktívni autori aj tento rok venovali svoju priazeň, a privítali sme aj niekoľko nových. Okrem klasických popisov túr ďalej pokračujeme v rozvoji tém ochrany prírody a veľký nárast obľúbenosti zaznamenali aj naše podcasty. 17/01/21 Ľubomír Mäkký Zaujímavosti
Túra Slovenskom 5: Slovenské rudohorie Piata časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Volovské vrchy, Slovenský kras, Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy a Muránsku planinu, čiže všetko pohoria Slovenského rudohoria. 23/01/21 Pavel Forgáč Muránska planina, Revúcka vrchovina, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zo severu na juh Bratislavského kraja 1. 28/06/13 17:25 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Záhorie: Záhorská nížina (Chvojnická pahorkatina a Borská nížina), VP Záhorie
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 248 m n. m.
    • min: 186 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 250 m
    • klesanie: 250 m
  • Vzdialenosť
    • 48 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 18.05.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.66619 ° SŠ
      dĺžka: 17.33416 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.40643 ° SŠ
      dĺžka: 17.15544 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Trnava (vlak, bus) - Senica (vlak, bus)
      Kuchyňa (bus) - Bratislava (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.12 (0.48)