Trasa

Šiatorská Bukovinka (vlak, bus) – parkovisko pri Šimonovej veži (vstup na NCH Šomoška) – Krúdyho prameň pri rybníkoch – rázcestie Bukovinský potok – Kamenný vodopád – Kamenné more – zrúcaniny hradu Šomoška a späť

Prístup

Vstupnou bránou do Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Cerová vrchovina na jej západnom okraji je obec Šiatorská Bukovinka. Zároveň je aj hraničným prechodom pre návštevníkov, prichádzajúcich na Slovensko z Maďarska. Súčasná obec vznikla zlúčením osád Šiatorská (Šiatoroš) a Bukovinka, patriacich k obci Radzovce do roku 1959. Zelená turistická značka začína na železničnej zastávke blízko vodnej plochy, ktorú spolu s červenou značkou obchádza z juhu. Motorizovaných turistov k Šomoške usmerní drevený pútač na odbočke zo štátnej cesty č. 71 (Lučenec – Fiľakovo – Salgótarján) na južnom okraji obce. Ak prichádzate na trasu autom, ušetríte sa od pochodu asfaltovou cestou hore Bukovinskou dolinou.

Náučný chodník Šomoška

Prichádzame do upraveného areálu, ktorý je naozajstným reprezentačným východiskom k miestnym turistickým atrakciám. Parkovisko, oddychová zóna a štýlový objekt Šimonova veža. V modernej murovanej veži platíme primerané vstupné a vchádzame do Národnej prírodnej rezervácie Šomoška. Nastupujeme na trasu Náučného chodníka (NCH) Šomoška. Vnímavý návštevník spozoruje, že Bukovinský potok tvorí štátnu hranicu s Maďarskou republikou. Väčšinou hranicu poznáme ako mohutnú rieku či vysoký horský hrebeň, ale tu je to len nevýrazný potok. Onedlho spoznávame ďalšiu „vodnú tvár“. Zachytené vody Bukovinského potoka a Krúdyho prameňa v malých rybníkoch. Priam parková úprava vodných plôch láka ku krátkemu zastaveniu. V sprievode zeleného značenia kráčame vzorne upraveným turistickým chodníkom. Pôvodný NCH Šomoška vznikol v roku 1990. Po desiatich rokoch sa pristúpilo k jeho modernizácií za finančnej podpory EÚ. Pre ľahšiu dostupnosť lokality bola vybudovaná asfaltová komunikácia dolinou priamo z obce vrátane záchytného parkoviska aj pre autobusové zájazdy. Samotná dĺžka NCH je 1,6 km, ktorá prekonáva prevýšenie 106 metrov. Na náučnej trase je osadených 8 informačných panelov.

Bazalt

Na prudkom ohybe chodníka opúšťame dno Bukovinskej doliny a stúpame bukovým lesom. Sústavou krátkych serpentín rýchlo naberáme výšku. Množstvo prírodného kamenného materiálu poslúžilo na úpravu výstupového chodníka. Nápadne symetrické tvary „stĺpovej“ horniny vytvárajú kvalitné schody. Skalnaté stupne tvorí poukladaný čadič, známy aj ako bazalt. Zastavujeme na okraji kamenného mora, zaliateho práve touto sopečnou horninou. Nehostinná plocha o rozlohe 40 x 100 metrov zaberá severnú stranu hradného vrchu. Vrchná časť kamenného mora je obohatená o kamenný odpad z rozvalín hradnej pevnosti. Pri obdivovaním geometrickej pravidelnosti päť a šesť bokých stĺpov bazaltu, sa onedlho ocitáme pod geologicko-morfologickým unikátom európskeho kontinentu. Jednoducho povedané, stojíme zoči-voči jedinému klenutému kamennému vodopádu, odkrytého v Európe. „Kameňopád“ bol objavený náhodne počas ťažby stavebnej suroviny pre stavbu hradu. Jeho výška je obdivuhodných 9 metrov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Šomošská zrúcanina

Čerešničkou na dnešnej turistickej „torte“ je zrúcanina hradu Šomoška. Malá pevnosť tiesniaca sa na vrchole bývalej sopky. S jeho výstavbou sa začalo na konci 13. storočia. Romanticky pôsobiaci hrad s trojuholníkovým pôdorysom tvorí jeden palác, dve bašty a jedna strážna veža. Celé hradné sídlo bolo postavené výlučne z čadičových stĺpov, čím nevtieravo dopĺňa siluetu zalesnenej vulkanickej homole. Pracovníčka v búdke na hradnom nádvorí nám skontroluje lístky a hor sa na spoznávanie zrúcanín. Najviac zaujme jediná zrekonštruovaná veža. Zastrešená južná delová veža s poschodiami. Z celého areálu rozvalín sa otvárajú pútavé pohľady na okolitú mierne zvlnenú krajinu s homoľovitými pahorkami. Okamžite upúta hĺbkový pohľad do maďarskej obce Somoskö. Pozeráme do dvorov a záhrad, ležiacich priamo pod hradom. Najbližšie obydlia sa vzdialené len niekoľko metrov. Dokonca jedna záhradná bránka ústí na hradné nádvorie. Štátna hranica prechádza doslova hradnými múrmi a plotmi záhrad. Obyvatelia maďarskej dediny majú kuriózny výhľad na slovenský hrad nad ich domami. Vrch Šiator na západe zakrýva obec Somosköújfalu. Na dohľad je aj vedľajšia strážna pevnosť – hrad Salgó, týčiaci sa nad mestom Salgótarján. Na východe sa rozprestiera hraničný vrch Medvedia hora a plošina Dunivej hory. Z vrcholov CHKO Cerová vrchovina rozpoznávame na severovýchode kótu Monica (Monosa) a nízky hrebeň Malobelinskej hory. Severozápadne vidieť svahy Duhára nad Šiatorskou Bukovinkou. Orientujeme sa podľa Bukovinskej doliny, ktorou sme na hrad vystupovali. K veľmi častým návštevníkom zakonzervovaných šomošských rozvalín patria naši južní susedia, ktorí sem prechádzajú cez turistický priechod http://hiking.sk/hk/ar/398/turisticke_priechody_h_sk.html. Z tohto dôvodu sú panely NCH Šomoška v anglickej i maďarskej mutácií.

Fotogaléria k článku

+3 ďalších fotiek