Príbeh O bohatstve hôr - kamene
Nie je kameň, ako kameň. A dokonca neexistuje a nikdy ani neexistoval „obyčajný kameň“, ako sa niekedy zvykne hovoriť. Veď to poznáte. Idete po horskom chodníku a len tak si kopnete do kameňa. Veď je to len kameň. Alebo ako malé dieťa si so záujmom prezerá a zbiera kamienky na chodníku, pri potoku, rieke, či pri mori a mama ho okríkne: „Zahoď ho, veď je to len obyčajný kameň!“
Nuž samozrejme, úplne všetky kamene domov vláčiť nemožno. Najmä ak bývate v malom byte v bytovke. No ak máte záhradu, to už je iná vec. Je veľmi prospešné byť v obklopení kameňov, ktoré sme si priniesli z miest, kde nám bolo dobre. Zharmonizujeme si tak svoj vlastný životný priestor. Každý kameň má totižto veľkú výpovednú hodnotu. Je spätý s miestom, kde sa nachádza a na ktorom môže ležať stovky, tisíce, ba aj milióny rokov. A pamätá si úplne všetko. Sú v ňom vyryté všetky udalosti, ktoré sa odohrali na mieste, na ktorom kameň leží.
Všetky staré kultúry na tejto Zemi, ktoré ešte mali dávne poznanie, dobre vedeli, čo sú kamene vlastne zač. Sú to nielen nosiče informácií, ale v závislosti od druhu kameňov a ich zloženia, dokážu medzi sebou pri správnom rozostavení navzájom komunikovať. Dokážu šíriť vibrácie alebo ich zachytávať a dokážu aj liečiť. Vedia zachytávať energiu z kozmu, vedia ju transformovať alebo fungovať ako vysielač. Pomocou správnych kameňov možno očistiť miesto s negatívnymi vibráciami, pomocou nich môžete otvoriť bránu do inej reality, pretože fungujú aj ako portál.
Je veľmi veľa možností, ktoré nám kamene ponúkajú. Prastaré a oveľa vedomejšie kultúry, ako je tá naša súčasná, dokonale poznali všetky fyzikálne vlastnosti všetkých druhov kameňov. Preto nikoho nemôže prekvapiť fakt, že každá stavba, ktorá slúžila určitému, prípadne viacerým účelom, bola postavená z veľmi špecifického druhu kameňa. Prastaré kamenné veľdiela okrem iného pomáhali udržiavať všetky vibrácie medzi vesmírom a Zemou v harmónii, navzájom medzi sebou komunikovali, liečili, či spájali rôzne roviny bytia a svety.
Je to veľmi jednoduché. Ostatne, tak ako všetko už od pradávna na tejto Zemi. Súčasný človek má však zavše nepochopiteľnú potrebu všetko „technicky“, ale hlavne digitálne komplikovať a tvrdohlavo tvrdiť, že ide o pokrok. Naozaj zvláštna doba plná zvláštnych ľudí, ale našťastie aj kameňov. Pretože aj táto doba raz ostane navždy zapísaná v kameňoch, ktoré raz o nej podajú svoje svedectvo budúcim generáciám. A tie, ak si spomenú na dávne múdrosti, budú tým pádom vedomejšie, než je tá naša. Po prečítaní informácií z kameňov sa tak potom budú logicky zadúšať salvami hurónskeho smiechu, čože to tu žilo za civilizáciu.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Možno. A možno budú hovoriť svojim deťom: „Nekop doň! Veď to je predsa kameň!“
Tak ako, ešte stále máte chuť kopnúť si do kameňa na ceste, či chodníčku?
