Túra

Zo severu na juh Bratislavského kraja 2.

05. 07. 2013
Túto časť prechodu naprieč krajom som uskutočnil skôr, ako prechod cez VP Záhorie a to z jednoduchého dôvodu. Môj plán prejsť z Kuchyne do Svätého Jura cez Malé Karpaty čo najpresnejšie podľa priamky nakreslenej medzi nimi, nadchol GPS partiu z TK Štart. Ako povedali, také bláznovstvo ešte ani ich nenapadlo. Mal som totiž v pláne ísť mimo akýchkoľvek značiek, šikmo na hrebene vybiehajúce zo Záhorskej nížiny či kolmo na kopce alebo z nich.

Trasa

Kuchyňa – Bačkorova – Bartoška – Červený kopec – Pernecké bane – Kostolný vrch – Podbabská dolina – Konské hlavy – Tri kamenné kopce – Bradavica – Račí potok – Krkavec – Tri bresty – Svätý Jur

V rannom autobuse na prvomájové voľno sme sa napokon zišli štyria. Do Kuchyne som sa vybral po prvýkrát od incidentu s jazvečíkom a jeho majiteľom v auguste 2012. Mal som so sebou vytlačenú mapu s nakreslenou priamkou, no bol som rád, že Peter a Musto vytiahli mašinky a išli sme podľa nich. Úzkym chodníčkom sme vyšli na lúku s nejakým meditujúcich chlapíkom a tu sme sa napojili na lesnú cestu. Tá nás doviedla pod prvý kopec a začali sme sa škriabať kolmo hore. Mirot si pomáhal paličkami, my traja stromami. Samozrejme, že o kopci, na ktorý sme sa škriabali som predtým nikdy ani len nepočul, nieto aby som na ňom bol. Bačkorova má skalný hrebienok a bol som šťastný z toho, že sa začal napĺňať môj ďalší sen, takže som nás na jej vrchole odfotil samospúšťou až na tretíkrát. Na betónovej kocke sme našli zvyšky odrezaného kovového stožiara. Kvitnúce divé čerešne vytvorili pekný hájik, no keďže nebolo s nami žiadne dievča, žiadne bozky sa nekonali.

Skalnou sutinou sme sa šťastlivo dostali do sedielka a začali sa predierať húštinou mladých stromčekov na Bartošku. Každý na vlastnú päsť, občas aj po kolenách a slogan – tadeto by ani sprostá divá zver nešla, sme v ten deň použili na vlastnú adresu veľmi často. Zišli sme, samozrejme, opäť kolmo dolu na lesnú cestu. Trošku sme sa chceli chôdzou po nej zrelaxovať, no zaviedla nás veľmi doľava od vytýčeného smeru, a tak sme ju opustili a prešli sme doprava dolu. Došli sme k asi trampskej chajde a Mirot skonštatoval, že to tu pozná, ale takto sem ešte nikdy nedošiel. Hneď nás upozornil na vchod do bane za chatou a ďaleko väčší vchod, kúsok pod ňou. Samozrejme, že sme sa vybrali do nej nakuknúť. Napriek tomu, že sme mali čelovky, ďaleko sme sa nedostali. Dve jazierka sme ako tak suchou nohou prešli, ale zával po asi 30 m nás zastavil definitívne. Naše banské „prieskumníctvo“ skončilo veľmi rýchlo, ale v reakcii na fotky z akcie mi Milena poslala odkaz na webovú stránku na všetky banské diela na Slovensku, a to sa vyrojilo nápadov na túry!

Po vyjdení z bane sme zišli k Furtskému potoku a po jeho prekročení som s prekvapením zistil, že sme na žltej z Perneka pod Veľkú homoľu. Išli sme kúsok po nej, no od sútoku s veľmi hrdzavým potokom (vraj vyteká z bane) sme začali stúpať vľavo do kopca. Dostali sme sa na lesnú cestu, kúsok sme išli po nej doľava a majitelia GPS-iek zvádzali súboj, kto má pravdu. Napokon sme sa začali štvornožky štverať do strmého kopca, hore sa ukázalo, že pravdu mal Musto a museli sme po hrebeni ísť vpravo dolu do sedielka, potom opäť hore. Tak sme sa dostali na Kostolný vrch a rev motoriek, ktoré ich majitelia „venčia“ pravidelne na ceste cez Babu, nám podfarboval romantické výhľady. Naozaj veľmi pekný hrebeň a o tri dni sme sa sem vybrali opäť.
Nuž poručeno Bohu, začali sme klesať dolu kopcom k ceste a motorkárom. Šťastlivo sme bez úrazu zišli nielen na cestu, ale aj esíčkom vyšli k odpočívadlu. Neverili by ste, koľko pneumatík a iného bordelu tu srnky nahádzali pod stromy. To by ľudia určite neurobili!

Znechutení neenviromentálnym správaním sa zveriny sme sa pustili vpravo kolmo dolu strmým svahom. Peter spadol a len krčiac bezmocne plecami, šúchal sa po zadku dolu svahom, habkajúc po vypadnutých paličkách. Skoro sme si ostatní od škodoradostného smiechu cvrkli do gatí. Zišli sme na lesnú cestu s modrou značkou a začali sme hľadať miesto na obedovú pauzu. Navnadila nás tabuľka upozorňujúca na občerstvenie po 300 m a Peter navyše mal na GPS aj kúpalisko. Nuž chatu sme našli, dokonca je aj vynovená, len niekomu asi došli peniaze a je zatvorená a nedorekonštruovaná. Bazén sme nenašli vôbec. Tak sme sa najedli v tráve a ležiac sme asi všetci chytili kliešte.

Usedený s plným bruchom do kopca nelez!

Po pauze sme sa vrátili na modrú, ale po chvíli sme odbočili doprava a začali stúpať proti toku potoka. Keď sme prišli na rázcestie, vybrali sme sa doľava, v sedielku si trochu oddýchli a chodníkom doprava došli pod Konské hlavy. Keď Mirot uvidel strmé stúpanie, zahlásil, že pre dnešok s nami končí, lebo mu je od rána zle od žalúdka a vybral sa do Limbachu po zvážnici. My traja sme začali v páliacom slnku liezť štvornožky hore a známy slogan zaznieval skoro nepretržite. Hore sme sa spotení zvalili na vrcholový kameň a zistili sme, že máme úplne žlté vibramky od peľu.

Dilemu, či vstúpiť do VP Turecký vrch, sme vyriešili ráznym vykročením. O chvíľu sme prišli k poľovníckej chatke a veľmi sa potešili výdatnému prameňu. Napili sme sa, nabrali vodu do fliaš a pokračovali doľava po asfaltke. Po dvadsiatich minútach chôdze sme na lúke s krmelcom odbočili doľava a vyšli na červenú. Po nej doprava a boli sme na nevýraznom a zarastenom vrchole Tri kamenné kopce. Vrátili sme sa na značku a po nej do sedla s asfaltkou a kopou cyklistov. Musto z mašinky zistil, že ešte máme ísť 500 m po červenej a potom zahnúť doľava. Spravili sme tak, došli sme na lesnú cestu a pokračovali kolmo ďalej, lebo sme chceli prísť na asfaltku. Tak sa aj stalo a po nej sme išli doprava. Onedlho nás Peter upozornil, že vpravo od zákruty je vrchol Bradavice. Samozrejme, že sme si tam zašli. No nebyť vrcholovej tyče, neveril by som, že sme na kopci.

Obišli sme starý plot a pokračovali lesom doprava. Našli sme obrovský senník, bez jediného stebla. Zima bola dlhá. Začali sme klesať rúbaniskom, predierajúc sa pohádzanými konármi. Keď sme už toho mali plné zuby, vyšli sme na cestu od Limbašskej vyvieračky do Limbachu. Popri Račom potoku sme pokračovali doľava, hľadajúc miesto, kde prebrodíme. Napokon nám oproti idúce slečny oznámili, že po 200 m prídeme k mostíku. Šťastlivo sme sa dostali k chatám a poza ne začali stúpať rúbaniskom hore. Skoro mi ubehlo do gatí, keď spoza jedného vyvaleného pňa vyletela jelenica. Sťahovacie svaly mi ešte slúžia, a tak bez nehody som ja aj kamaráti vyliezli na lesnú cestu a tá nás doviedla k vrcholovej tyči Krkavca.

My s Petrom sme už toho mali plné zuby a chceli sme pokračovať doprava po ceste, no Musto nás zlomil, a tak dolu k potoku, po strome cez neho a opäť štvornožky do svahu. Cyklista, čo sme ho stretli pri potoku, len vyvaľoval oči, keď sme pred ním vyliezali hore na cestu. Čerstvo vysypaná drobným kamením a uvalcovaná. Okolo nej robia aj odvodňovacie kanále. Všade v lese boli stromy zaliate stojacou vodou a na nás sa vrhli tisíce vyhladovaných komárov. Udatne sme pridali do kroku a začalo naše posledné klesanie. Okraje cesty sa beleli od topoľových chumáčov, tak ako pred tromi týždňami od snehu pri Malokarpatskom Cik Caku. Vyšli sme v Neštichu a cez celý Svätý Jur sme sa doplazili na železničnú stanicu. Mali sme toho veru fakt plné zuby, ale šťastne sme sa na seba usmievali. Tak sme tento nezmysel dokázali!

Fórum 4 príspevky
Zo severu na juh Bratislavského kraja 2. 07/07/13 16:31 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Trenčianske rozhľadne Ibovka a Malý Jelenec Roky som chodieval na Moravu s mojím kamarátom putovať od jednej rozhľadne k druhej. Kamarát sa nejako vytratil z môjho života a rozhľadne tiež. Tento rok som si musel na prelome marca a apríla vybrať kopu starej dovolenky a pri spriadaní plánov, ovplyvnených krízou, okrem viacdňových prechodov došlo aj na rozhľadne na západnom Slovensku. Vypísal som si ich asi trinásť, a keďže Trenčín nie je až tak ďaleko, dve som spojil do jednej túry. 03/07/20 Miroslav Svítek Biele Karpaty
Prístrešok Lesný zrub Šarvíz Pri putovaní zo Žarnovice na rozhľadňu Háj som doputoval po modrej značke k TIM Horáreň Šarvíz (tiež Zadný Šarvíz). Smerovník ma upozornil, že Zbojníčke studničky sú vzdialené 50 m dole po lesnej cestičke, a tak som sa išiel na ne pozrieť. V horúčave, čo bola, sa mi veľmi hodila čerstvá, studená voda z pekne upraveného prameňa. Umyl som sa, napil a prečítal si informačnú tabuľu o Zbojníckych studničkách. 06/06/20 Miroslav Svítek Pohronský Inovec, Vtáčnik
Túra Žarnovica – rozhľadňa Háj – Nová Baňa Koncom apríla som sa mal nachádzať na inom kontinente, no pandémia a príslušné opatrenia zariadili, že si dovolenku čerpám doma. Aspoň že nemusím byť len v okrese bydliska a po lese môžem chodiť bez rúška! Vypísal som si trinásť rozhľadní dosiahnuteľných na otočku aj s túrou z Bratislavy a po štvordňovom prechode Prašník – Patrónka, som mohol začať behať po rozhľadniach. 25/05/20 Miroslav Svítek Vtáčnik
Najnovšie články na titulke
 
Túra Prechod Štiavnických vrchov (Žiar nad Hronom – Tlmače) Z hrebeňovky Javorníkov som plánoval rovno zbehnúť do Malej Fatry a pár dní sa tam pomotať. Počasie sa však dosť výrazne zmenilo. Ochladilo sa a zároveň začal fúkať dosť silný vietor. Na noc to vyzeralo už na mráz, takže nič vhodné na prespávanie vonku, hlavne v ľahkom letnom spacáku. dnes Pavel Forgáč Štiavnické vrchy
Túra Prievidza – Nitrianske Rudno – Bánovce n. B. Strážovské vrchy som prebrúsil kade-tade, keďže je to jedno z mojich domovských pohorí. Stále je však možné trasu skombinovať, aby obsahovala aj čosi nové. Tentoraz som prekrižoval južnú časť pohoria od východu na západ. 11/07/20 Michal Bukvai Strážovské vrchy
Túra Jelšavský hrad a Skalka Hurá!!! Koronokríza takmer skončila a môžeme konečne ísť na náš prvý tohoročný viacdňový pobyt. Tento raz nazrieme do regiónu Gemer. Niektoré časti Gemera poznáme celkom dobre, no oblasť okolo Revúcej a Jelšavy je pre nás Terra incognita. Je načase to zmeniť. Veľkým lákadlom sú tri hrady, na ktorých som ešte nebola – Jelšavský, Šivetický a Rákoš. 10/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zo severu na juh Bratislavského kraja 2. 07/07/13 16:31 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Záhorská nížina - Borská nížina, Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty) a Podunajská nížina - Podunajská rovina
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 649 m n. m.
    • min: 147 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1110 m
    • klesanie: 1110 m
  • Vzdialenosť
    • 32 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 01.05.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.40624 ° SŠ
      dĺžka: 17.15546 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.24781 ° SŠ
      dĺžka: 17.21704 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • poľovnícka chata neďaleko Konských hláv na asfaltke vo VP Turecký vrch
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) - Kuchyňa (bus)
      Svätý Jur (vlak, bus) - Bratislava (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.3 (0.62)