Túra

Zo severu na juh Bratislavského kraja 2.

05.07.13
Túto časť prechodu naprieč krajom som uskutočnil skôr, ako prechod cez VP Záhorie a to z jednoduchého dôvodu. Môj plán prejsť z Kuchyne do Svätého Jura cez Malé Karpaty čo najpresnejšie podľa priamky nakreslenej medzi nimi, nadchol GPS partiu z TK Štart. Ako povedali, také bláznovstvo ešte ani ich nenapadlo. Mal som totiž v pláne ísť mimo akýchkoľvek značiek, šikmo na hrebene vybiehajúce zo Záhorskej nížiny či kolmo na kopce alebo z nich.

Trasa

Kuchyňa – Bačkorova – Bartoška – Červený kopec – Pernecké bane – Kostolný vrch – Podbabská dolina – Konské hlavy – Tri kamenné kopce – Bradavica – Račí potok – Krkavec – Tri bresty – Svätý Jur

V rannom autobuse na prvomájové voľno sme sa napokon zišli štyria. Do Kuchyne som sa vybral po prvýkrát od incidentu s jazvečíkom a jeho majiteľom v auguste 2012. Mal som so sebou vytlačenú mapu s nakreslenou priamkou, no bol som rád, že Peter a Musto vytiahli mašinky a išli sme podľa nich. Úzkym chodníčkom sme vyšli na lúku s nejakým meditujúcich chlapíkom a tu sme sa napojili na lesnú cestu. Tá nás doviedla pod prvý kopec a začali sme sa škriabať kolmo hore. Mirot si pomáhal paličkami, my traja stromami. Samozrejme, že o kopci, na ktorý sme sa škriabali som predtým nikdy ani len nepočul, nieto aby som na ňom bol. Bačkorova má skalný hrebienok a bol som šťastný z toho, že sa začal napĺňať môj ďalší sen, takže som nás na jej vrchole odfotil samospúšťou až na tretíkrát. Na betónovej kocke sme našli zvyšky odrezaného kovového stožiara. Kvitnúce divé čerešne vytvorili pekný hájik, no keďže nebolo s nami žiadne dievča, žiadne bozky sa nekonali.

Skalnou sutinou sme sa šťastlivo dostali do sedielka a začali sa predierať húštinou mladých stromčekov na Bartošku. Každý na vlastnú päsť, občas aj po kolenách a slogan – tadeto by ani sprostá divá zver nešla, sme v ten deň použili na vlastnú adresu veľmi často. Zišli sme, samozrejme, opäť kolmo dolu na lesnú cestu. Trošku sme sa chceli chôdzou po nej zrelaxovať, no zaviedla nás veľmi doľava od vytýčeného smeru, a tak sme ju opustili a prešli sme doprava dolu. Došli sme k asi trampskej chajde a Mirot skonštatoval, že to tu pozná, ale takto sem ešte nikdy nedošiel. Hneď nás upozornil na vchod do bane za chatou a ďaleko väčší vchod, kúsok pod ňou. Samozrejme, že sme sa vybrali do nej nakuknúť. Napriek tomu, že sme mali čelovky, ďaleko sme sa nedostali. Dve jazierka sme ako tak suchou nohou prešli, ale zával po asi 30 m nás zastavil definitívne. Naše banské „prieskumníctvo“ skončilo veľmi rýchlo, ale v reakcii na fotky z akcie mi Milena poslala odkaz na webovú stránku na všetky banské diela na Slovensku, a to sa vyrojilo nápadov na túry!

Po vyjdení z bane sme zišli k Furtskému potoku a po jeho prekročení som s prekvapením zistil, že sme na žltej z Perneka pod Veľkú homoľu. Išli sme kúsok po nej, no od sútoku s veľmi hrdzavým potokom (vraj vyteká z bane) sme začali stúpať vľavo do kopca. Dostali sme sa na lesnú cestu, kúsok sme išli po nej doľava a majitelia GPS-iek zvádzali súboj, kto má pravdu. Napokon sme sa začali štvornožky štverať do strmého kopca, hore sa ukázalo, že pravdu mal Musto a museli sme po hrebeni ísť vpravo dolu do sedielka, potom opäť hore. Tak sme sa dostali na Kostolný vrch a rev motoriek, ktoré ich majitelia „venčia“ pravidelne na ceste cez Babu, nám podfarboval romantické výhľady. Naozaj veľmi pekný hrebeň a o tri dni sme sa sem vybrali opäť.
Nuž poručeno Bohu, začali sme klesať dolu kopcom k ceste a motorkárom. Šťastlivo sme bez úrazu zišli nielen na cestu, ale aj esíčkom vyšli k odpočívadlu. Neverili by ste, koľko pneumatík a iného bordelu tu srnky nahádzali pod stromy. To by ľudia určite neurobili!

Znechutení neenviromentálnym správaním sa zveriny sme sa pustili vpravo kolmo dolu strmým svahom. Peter spadol a len krčiac bezmocne plecami, šúchal sa po zadku dolu svahom, habkajúc po vypadnutých paličkách. Skoro sme si ostatní od škodoradostného smiechu cvrkli do gatí. Zišli sme na lesnú cestu s modrou značkou a začali sme hľadať miesto na obedovú pauzu. Navnadila nás tabuľka upozorňujúca na občerstvenie po 300 m a Peter navyše mal na GPS aj kúpalisko. Nuž chatu sme našli, dokonca je aj vynovená, len niekomu asi došli peniaze a je zatvorená a nedorekonštruovaná. Bazén sme nenašli vôbec. Tak sme sa najedli v tráve a ležiac sme asi všetci chytili kliešte.

Usedený s plným bruchom do kopca nelez!

Po pauze sme sa vrátili na modrú, ale po chvíli sme odbočili doprava a začali stúpať proti toku potoka. Keď sme prišli na rázcestie, vybrali sme sa doľava, v sedielku si trochu oddýchli a chodníkom doprava došli pod Konské hlavy. Keď Mirot uvidel strmé stúpanie, zahlásil, že pre dnešok s nami končí, lebo mu je od rána zle od žalúdka a vybral sa do Limbachu po zvážnici. My traja sme začali v páliacom slnku liezť štvornožky hore a známy slogan zaznieval skoro nepretržite. Hore sme sa spotení zvalili na vrcholový kameň a zistili sme, že máme úplne žlté vibramky od peľu.

Dilemu, či vstúpiť do VP Turecký vrch, sme vyriešili ráznym vykročením. O chvíľu sme prišli k poľovníckej chatke a veľmi sa potešili výdatnému prameňu. Napili sme sa, nabrali vodu do fliaš a pokračovali doľava po asfaltke. Po dvadsiatich minútach chôdze sme na lúke s krmelcom odbočili doľava a vyšli na červenú. Po nej doprava a boli sme na nevýraznom a zarastenom vrchole Tri kamenné kopce. Vrátili sme sa na značku a po nej do sedla s asfaltkou a kopou cyklistov. Musto z mašinky zistil, že ešte máme ísť 500 m po červenej a potom zahnúť doľava. Spravili sme tak, došli sme na lesnú cestu a pokračovali kolmo ďalej, lebo sme chceli prísť na asfaltku. Tak sa aj stalo a po nej sme išli doprava. Onedlho nás Peter upozornil, že vpravo od zákruty je vrchol Bradavice. Samozrejme, že sme si tam zašli. No nebyť vrcholovej tyče, neveril by som, že sme na kopci.

Obišli sme starý plot a pokračovali lesom doprava. Našli sme obrovský senník, bez jediného stebla. Zima bola dlhá. Začali sme klesať rúbaniskom, predierajúc sa pohádzanými konármi. Keď sme už toho mali plné zuby, vyšli sme na cestu od Limbašskej vyvieračky do Limbachu. Popri Račom potoku sme pokračovali doľava, hľadajúc miesto, kde prebrodíme. Napokon nám oproti idúce slečny oznámili, že po 200 m prídeme k mostíku. Šťastlivo sme sa dostali k chatám a poza ne začali stúpať rúbaniskom hore. Skoro mi ubehlo do gatí, keď spoza jedného vyvaleného pňa vyletela jelenica. Sťahovacie svaly mi ešte slúžia, a tak bez nehody som ja aj kamaráti vyliezli na lesnú cestu a tá nás doviedla k vrcholovej tyči Krkavca.

My s Petrom sme už toho mali plné zuby a chceli sme pokračovať doprava po ceste, no Musto nás zlomil, a tak dolu k potoku, po strome cez neho a opäť štvornožky do svahu. Cyklista, čo sme ho stretli pri potoku, len vyvaľoval oči, keď sme pred ním vyliezali hore na cestu. Čerstvo vysypaná drobným kamením a uvalcovaná. Okolo nej robia aj odvodňovacie kanále. Všade v lese boli stromy zaliate stojacou vodou a na nás sa vrhli tisíce vyhladovaných komárov. Udatne sme pridali do kroku a začalo naše posledné klesanie. Okraje cesty sa beleli od topoľových chumáčov, tak ako pred tromi týždňami od snehu pri Malokarpatskom Cik Caku. Vyšli sme v Neštichu a cez celý Svätý Jur sme sa doplazili na železničnú stanicu. Mali sme toho veru fakt plné zuby, ale šťastne sme sa na seba usmievali. Tak sme tento nezmysel dokázali!

Fórum 4 príspevky
Zo severu na juh Bratislavského kraja 2. 07/07/13 16:31 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Hontianske Nemce – Viničný vrch – Sebechleby Keď sme sa chystali do Dudiniec, všimol som si, že na TuristickaMapa.sk pribudli miestne značenia. Zo Sebechlieb do Dudiniec som po zelenej už išiel, a tak som privítal možnosť ísť okolo Sebechlieb po miestnej modrej značke, ako odbočke z modrej Hontianske Nemce – Počúvadlianske jazero. Totiž, dostať sa tam alebo z tade do Dudiniec bolo nemožné, a naopak, do Sebechlieb chodil autobus často. Čakalo ma však jedno prekvapenie za druhým a ani jedno nebolo príjemné. 22/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Prístrešok Chata pod dubom Pri turistickom okruhu zo Sklených Teplíc do Vyhní a späť som na zelenej značke z Pustého hradu našiel najprv pod kopcom Bralce pekne upravený prameň a asi po 1 km som natrafil na lúke Janovo s posedom veľký senník plný sena a na druhej strane v lese malú poľovnícku chatu s verandou. 09/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec. 04/11/19 Miroslav Svítek Krupinská planina
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky Na sobotu som mal dohodnutý výstup na Gerlachovský štít a v prípade nepriazne počasia bola v zálohe aj nedeľa. Počasie bolo však dobré takmer celý víkend a pokaziť sa malo až v nedeľu poobede. Najskôr som nemal v pláne ostať aj druhý deň v Tatrách, keďže nie som veľký nadšenec tohto pohoria, ale nakoniec som si povedal, že keď už som tu, tak vybehnem niekam aj v druhý deň. dnes Pavel Forgáč Vysoké a Belianske Tatry
Túra Novoročná túra na Velickú poľanu Ako na Nový rok, tak po celý rok, hovorí sa. Nebolo by od veci chodiť na túru každý deň, bavím sa v duchu na tomto porekadle, keď šliapeme z Nového Smokovca mladým lesom. Vybrali sme sa po našej obľúbenej žltej značke, ktorá vedie na Sliezsky dom. Vieme, že aj keď sú Tatry cez sviatky plné, tu budeme mať celkom súkromie. včera Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Veľká Javorina z Cetuny Uplynulý rok sme v skorú jar z osady Grúne navštívili Veľký Lopeník v Bielych Karpatoch. Pri vystúpení z auta na Grúňoch nás ako prvý vítal pohľad na Veľkú Javorinu s Jelencom. Už vtedy sme si povedali, že aj na Javorinu sa pôjdeme niekedy pozrieť – veď je to najvyšší vrchol Bielych Karpát (969,8 m n. m.), dobre spoznateľný podľa rádiového a televízneho vysielača na jeho vrchu. Na konci decembra nastáva správa konštelácia hviezd a v predposledný deň roka 2019 sa vydávame práve na Veľkú Javorinu. včera Jana Bílešová Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zo severu na juh Bratislavského kraja 2. 07/07/13 16:31 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Záhorská nížina - Borská nížina, Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty) a Podunajská nížina - Podunajská rovina
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 649 m n. m.
    • min: 147 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1110 m
    • klesanie: 1110 m
  • Vzdialenosť
    • 32 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 01.05.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.40624 ° SŠ
      dĺžka: 17.15546 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.24781 ° SŠ
      dĺžka: 17.21704 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • poľovnícka chata neďaleko Konských hláv na asfaltke vo VP Turecký vrch
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) - Kuchyňa (bus)
      Svätý Jur (vlak, bus) - Bratislava (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.03 (0.41)