Túra

Okruh Jezerskom cez Jezerské jazero

26.06.13
Vydáme sa krajom opradeným povesťami, ktorý je takmer na konci sveta. Tieto miesta sa tiež označujú ako Bohom zabudnuté, čo ale vyvracia božia muka hneď pri vstupe do dediny. Mne sa skôr pozdáva pomenovanie ako kraj, kde líšky dávajú spať, kde za celý deň stretneme iba ovečky, prípadne divú zver. Stúpanie na hrebeň Spišskej Magury si spríjemníme oddychom pri čarovnom Jezerskom jazere. Pozrieme sa na Belianske a Vysoké Tatry i Pieniny z rozhľadne nad Bachledovou dolinou. Pri návrate druhým koncom dediny môžeme sledovať architektúru rekreačných domov, ktoré citlivo nadväzujú na posolstvo pôvodných dreveníc.

Trasa

Keheľ – Jezersko – rázcestie pod Bukovinou – Malá poľana – Hrb – Jezersko – Keheľ (trasa v mape)

Prístup a cesta

Obec leží len 15 minút chôdze od hlavného ťahu do Spišskej Starej Vsi, do ktorej je dobré autobusové spojenie z Popradu. Zážitkom je už aj samotná cesta, počas ktorej sa od Slovenskej Vsi začínajú Vysoké a Belianske Tatry ukazovať v uhloch, na aké nie sme zvyknutí z tatranských osád. V duchu prosím šoféra, aby mi zastavil autobus na rýchle fotenie panorámy od Slavkovského štítu cez Kežmarské štíty až po Havran nad Ždiarom. Autobus od hlavného cestného ťahu zachádza do Vojnian a zblízka zaostrujeme na Vojniansku horu. Je to izolovaná vyvýšenina nazývaná ako „spišský Olymp“, ku ktorému sa viaže niekoľko povestí. V Magurskom sedle sa nám otvárajú výhľady na celý hrebeň Spišskej Magury a na kopčeky v diaľavách. Nad dedinkou Reľov vidíme prvé stádo oviec a začíname sa tešiť na deň v zamagurskom kraji. Vystupujeme na zastávke Keheľ. Je tu drevená krytá zastávka. Turistický smerovník nás posiela do obce po zelenej, respektíve modrej. Prechádzame ponad potok so zaujímavým názvom Rieka, do ktorého povyše priteká Jezerský potok. Pri pohľade na spadnutý betónový stĺp elektrického vedenia v potoku Rieka si uvedomujeme, že potoky, rieky či riečky dokážu poriadne potrápiť tunajších ľudí, napríklad 30. 6. 2011 tu vyhlásili III. stupeň povodňovej aktivity.

Ako bolo v úvode spomínané, dedinka nás víta krížom pod statnou lipou. Okolie je dosť zarastené, ale pôsobivé. Míňame prvé domy, z ktorých zopár dreveníc je prerobených na rekreačné účely. Po 10 minútach prichádzame k rázcestníku, kde sa začína náš okruh. Zelená vedie vľavo a modrá vpravo. Keďže nás priťahuje Jezerské jazero, volíme zelenú, ktorá nás tam dovedie za 1 hodinu. Pri návrate z hrebeňa budeme pre zmenu v stopách modrej značky, ktorá nás sem privedie.

V staršej literatúre sa môžme stretnúť pri Jezersku aj s názvom Gezersko od polského slova gezere. Počet obyvateľov k 31. decembru 2010 bolo 110 ľudí. Prvá písomná zmienka o osade je z roku 1611.

K jazeru

Chodník postupuje popri potoku, ktorý sa rýchlo kĺže po podklade z horniny pripomínajúcej bridlicu. Zastavujeme sa pri každej kaskáde, ktoré tu naši predkovia vyrobili na aspoň ako - také spomalenie prietoku. Naše uši si užívajú príjemného hukotu a ruky či tváre príjemného chladu vody z potoka. Pod lesom vidíme, ako sa pasú ovečky. Keď nám cestu skríži pán strání a lúk - ovčiarsky pes, s rešpektom sa navzájom zastavujeme a po zhodnotení, kto sme, čo sme, strážca odchádza k svojmu stádu. Cesta pomaly začína hltať prvé výškové metre. Okolo obeda si v trávnatom briežku doprajeme malú prestávku na doplnenie energie. Tí, čo sa najedli priveľa, pri nasledujúcom prudšom stúpaní ľutujú, že si to nenechali až na čas, keď budeme pri jazere. Les pokorený veternou kalamitou nám otvára výhľady na Pieniny. Keď sa potok vzdiali nášmu sluchu, tak nás vtáky obšťastňujú ich májovým spevom. Všade naokolo sa chystajú kvitnúť čučoriedky, borovnice, jafíry, alebo ktovie ako sa to povie po spišsky? Maliny už majú po zime veľké zelené listy a černice s tmavými takmer fialovými listami sa len nesmelo prebúdzajú. Zmiešaný les pomaly dorastá. Pri pohľade po okolí poľahky rozpoznávame, kde príroda vytvorila hrádzu jazera, kde sa jazero zosunulo. Ako sa blížime, zisťujeme, že sa k jazeru dá dostať z dvoch strán. V mapách zelená obchádza jazero sprava, ale súčasne nové značenie vedie vľavo. Nasledujeme nový chodník so zámerom, že možno bude náš GPS záznam prospešný pre TuristickaMapa.sk.

Jezerské jazero

Vodná plocha je nazývaná aj Jezerko. Prichádzame k tabuli označujúcej Jezerské jazero za prírodnú rezerváciu. Schádzame dole k jazeru chodníkom medzi lopúchmi. Tabuľa nám vysvetľuje, že modro-tyrkysová krása vznikla zosuvným spôsobom, teda je hradené zosuvom a vytvorilo podmienky pre život vzácnym vodným živočíchom, z ktorých niektoré patria k endemitom Karpát. Rozloha je 2,18 ha a rok vyhlásenia je 1967. Na brehu kvitne záružlie močiarne. Po hladine sa preháňa vietor, z jazera trčí peň stromu aj s koreňmi a nám to pripadá, ako keby sa chcel duch jazera pozrieť, kto sem do zabudnutého kraja zablúdil. Naberáme energiu z čarovného miesta a myslíme na povesti spojené s ním.

Jedno z rozprávaní hovorí o tom, že ak sa za pekného počasia na brehu zotne strom a spadne do jazera, priženie sa mrak a začne lejak. (zdroj: Povesti spod Tatier, Alfrég Grosz). Iná verzia opisuje, ako duch vodou z jazera pohltil sedliaka, ktorý sa niekoľkokrát snažil vo vreci utopiť štence. Ďalšia hovorí o mlynárovi, ktorý zviedol všetku vodu z Jezerského potoka do svojho mlyna a duch ho donútil dať všetko do pôvodného stavu. (zdroj: Slovensko-Poľské Tatry, Daniel Kollár, Ján Lacika, Roman Malarz).

Ba dokonca vraj jazero bolo voľakedy dávno vyššie na inom mieste, ktoré sa dodnes nazýva Stare ježořisko v chotári obce Hágy pri Reľove. Raz, keď bača so stádom odpočíval pri jazere, zadriemal a po zobudení zistil, že všetky ovce zmizli. Bača sa nazlostil na strážiaceho psa a chcel ho skántriť. Vtedy ho jazero začalo nahánať a zalialo ho na terajšom mieste. (zdroj: Reľov a Hágy v premenách času. Knižná publikácia o obci Reľov z roku 2009 - Zostavovateľ PhDr. Ondrej Štefaňak PhD.).

K rozhľadni

Ďalším cieľom okruhu je rozhľadňa nad Bachledovou dolinou na hrebeni Spišskej Magury. Pokračujeme zelenou hore a stále hore. Otáčame sa za pohľadom na jazero s panorámou Troch korún (Trzy Korony). Slnko pečie, nie je kam sa schovať. Neďaleko hrebeňa sa chodníček kľukatí po lúkach pomedzi osamote stojace smreky a kopce čučoriedok. Smer nám udáva tyčové značenie. Neďaleko vrcholu Bukovina sa dostávame do lesa a pri rázcestí pod Bukovinou prechádzame na ždiarsku stranu hrebeňa a spájame sa s modrou hrebeňovou značkou. Po chvíli sme pri rozhľadni. Nachádza sa na konci zjazdovky pri kríži, ktorý býva zakreslený v mapách. Od jazera nám to sem trvalo 1,5 hodiny. Výhľady sú nádherné, len treba brať na zreteľ polohu slnka. Je vidno hrebeň Belianskych Tatier, za ktorým vykukuje Lomnický štít a Kežmarské štíty. Na druhom konci panoráma končí až poľským Giewontom. A samozrejme sú vidno Pieniny a ich Tri koruny (Trzy Korony).

Späť do Jezerska

Pokiaľ sme na hrebeni, máme možnosť ukončiť túru aj v Ždiari. Pokračujeme po modrej okolo konečnej stanice sedačkovej lanovky. Pri zjazdovke je smerovník, ktorý nás posiela tesne pod hrebeňom k ďalšiemu rázcestníku Malá poľana. Tu sa definitívne po žltej stáčame späť do Jezerska k ďalšiemu smerovníku Hrb. Treba dávať pozor na smer chodníka, pretože 15-minútový úsek nemá obnovené značenie a je tu viac možností na zakufrovanie. Nablízku je počuť hluk lesných strojov, prechádzame zvyškom lesa a občas pozrieme, či nám nejaký strom nespadne na hlavu. Z Hrbu je možnosť žltou pokračovať hodinu do Malej Frankovej, ale odtiaľ nie je dobré spojenie hromadnou dopravou. Teda poslednýkrát meníme farbu na modrú a o hodinu budeme v Jezersku. Klesanie je prudké, takže chodník sa neustále kľukatí. V hustom lese sa miestami predierame húštinou, našťastie tu je už nové značenie. Prechádzame okolo rozvalín starej koliby, ktorú v šere bez slnka nedokumentujem. Po približne 15 minútach vychádzame z lesa. Otvárajú sa nám krásne pohľady na okolité lúky a kopčeky. O chvíľu sme na zjazdovke, ktorá nás dovedie až k rekreačným domčekom, ktoré sú postavené s citom pre pôvodnú architektúru. V obci približne 100 m za smerovníkom sme videli tabuľu, ponúkajúcu možnosť objednať si jazdu na koňoch, alebo na poníkoch. Tiež bolo možné objednať si jazdu po okolí obce na koči ťahanom konským záprahom v lete a jazdu na saniach ťahaných koňmi v zime. Po ďalších 45 minútach končí naša prechádzka pri autobusovej zastávke Keheľ.

Zhrnutie

Ide o nenáročnú poldennú túru bez nutnosti veľkej orientačnej schopnosti a hlavne mimo davov ľudí. Terén a prevýšenie môže poslúžiť na rozchodenie sa pred náročnými túrami v neďalekých Tatrách alebo ako oddychovka po tatranskom dobrodružstve. K jazeru a na Spišskú Maguru vedie aj cyklochodník, ktorý sme niekoľkokrát križovali. Pred niekoľkými rokmi bolo jazero obklopené tmavým smrekovým lesom. Po veternej kalamite jazero vystúpilo na denné svetlo a zmenilo farbu zo zelenkavej na modro-tyrkysovú. Momentálne tu pomaly rastie zmiešaný les a výhľady zarastajú. Trasu môžeme zmeniť a v núdzi sa dá z hrebeňa zbehnúť do Ždiaru alebo do Bachledovej doliny. Prípadne môžeme túru uskutočniť z Bachledovej doliny do Jezerska alebo opačne.

S krajom sa ešte spája jedna povesť o tom, že tu chodia po domoch a unášajú zlé deti poludnice nazývané bohynkami alebo džendžibabami. Vraj sa dodnes vyskytujú aj pri Jezerskom jazere. (zdroj: Nadpozemská sila maminej lásky).

Užitočné odkazy

Obec Jezersko
Obec Reľov
Vojnianská hora:
Čo skrýva Vojnianska hora?
Vojnianska hora (poľsky)

Fórum 17 príspevkov
Okruh Jezerskom cez Jezerské jazero 26/08/13 18:37 17 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Beskid, Kasprowy Wierch a Dolina Gąsienicowa v zime V predchádzajúcej časti sme si predstavili prechádzku na hraničný hrebeň v letnom čase. Išlo o preskúmanie terénu pred zimou. Tentokrát sa po takmer rovnakých stopách vydáme bielou Gąsienicowou dolinou, keď bude lákadlom pohľad na zatvorenú slovenskú krajinu Vysokých a Západných Tatier. Na začiatok pridáme krátku prechádzku za výhľadmi ponad Kotlinu Zakopiańsku a na takmer celé Tatry. Posledný deň bude patriť vzácnemu zoskupeniu kolíb - “Bacówiek” na lúke Polana Kopieniec. 18/06/19 Roman Matkovčík Tatry, Západné Tatry, +
Túra Beskid, Kasprowy Wierch a Dolina Gąsienicowa v lete Frekvencia pomenovania Beskyd/Beskydy je tak častá ako napríklad Magura či Poľana. Pod označením Beskydy si môžeme predstaviť pohorie v Poľsku, v severovýchodnej Morave, na Orave či Ukrajine. Avšak my sa vyberieme na hrebeň Západných Tatier, ktorých najvýchodnejší vrchol je Beskid (slov. Beskyd) 2012 m. V jeho blízkosti si nenecháme ujsť dominantnejší vrchol Kasprovho vrchu (Kasprowy Wierch) s vrcholovou stanicou lanovky a meteorologickým observatóriom. Vychádzku zrealizujeme v lete a v druhom pokračovaní článku v zime, kedy bude pridanou hodnotou pohľad na zatvorenú slovenskú krajinu Vysokých a Západných Tatier. 11/06/19 Roman Matkovčík Tatry, Vysoké a Belianske Tatry, +
Túra Maroko krajina hôr a púšte: Jebel Toubkal a Sahara Človek by si mal plniť svoje méty, využiť príležitosti, ktoré sa naskytnú. Po Gerlachu, po zdolaní alpskej 3000+ a priblížení sa k 4000 ostal neprekonaný stupienok 4000+. Slovo dalo slovo a nadišiel čas zúčastniť sa 10-dňového pobytu na exotikou zaváňujúcom mieste v africkom Maroku. Čaká nás 6-dňový pobyt v horách Vysokého Atlasu a nazretie k okraju Sahary. 30/04/19 Roman Matkovčík Svet
Najnovšie články na titulke
 
Útulňa Útulňa pod Kečkou V Starohorských vrchoch vznikla nová útulňa, ktorá svojou polohou blízko červenej turistickej značky E8 môže poslúžiť ako alternatíva hlavne pre nízkotatranských hrebeňovkárov alebo SNP-čkarov. Samozrejme, aj pre každého turistu, ktorému vyhovuje viac interiér, ako prístrešok v Hiadeľskom sedle. Cestu k útulni označuje šípka. Objekt je oficiálne táborisko v NP Nízke Tatry. Prenocovať tu však nemôžete v priestore okolo chaty v stanoch, ale len vnútri. dnes Pavol Horváth Starohorské vrchy
Reportáž Za medveďmi do Tichej doliny Po jarnom pozorovaní vtákov prišlo v auguste na pozorovanie väčších zvierat, a to rovno medveďov. Vybrali sme sa za nimi do Tichej doliny v Tatrách. Tichá dolina je jednou z najdlhších slovenských dolín, a keďže medvede sa tu pozorujú na viacerých stanovištiach, je praktické vzdialenosť medzi nimi preklenúť bicyklom. včera Soňa Mäkká Reportáže
Správa Nový návrh hraníc UNESCO pralesov vyvolal rušnú diskusiu Ministerstvo životného prostredia SR predstavilo minulý týždeň nové hranice Karpatských bukových pralesov na Slovensku. Tie boli do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísané v roku 2007, ale reálne sa chránila iba malá časť jadrovej zóny nominačného projektu, nárazníková zóna existovala len na papieri. Aktuálne predstavený návrh vyvolal rušnú diskusiu medzi ministerstvom, štátnou ochranou prírody a niektorými mimovládnymi organizáciami. 19/09/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Okruh Jezerskom cez Jezerské jazero 26/08/13 18:37 17 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Zamagurie: Spišská Magura
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1130 m n. m.
    • min: 660 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 751 m
    • klesanie: 751 m
  • Vzdialenosť
    • 15 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 20.05.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 49.3127 ° SŠ
      dĺžka: 20.3664 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.31266 ° SŠ
      dĺžka: 20.36647 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Spišské Hanušovce, rázc. Jezersko/Keheľ (bus)
  • Doplňujúce súbory
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.65 (0.09)