Trasa

Stredisko Poráč Park – Borisová – Šarkanova diera – Vysoký vrch – Poráč Park (trasa na mape)

Keď ma pracovné povinnosti zaviedli na Spiš, neodolal som na chvíľu “vypnúť” a preskúmať okolie Poráčskej doliny. Krátky výlet ma presvedčil, že miestni ľudia sa veľmi snažia vytvoriť pre turistu a bežného človeka atraktívny región, ktorý oplýva stále väčším počtom značkovaných trás. Sú to nielen klasické turistické značky a cyklotrasy, ale dokonca aj nové cesty pre turistiku na koni. Medzi pomerne čerstvé novinky patrí aj náučný chodník, ktorý spája veľmi dobre vybavené a populárne stredisko Poráč Park s jaskyňami Šarkanova diera a Chyža. Cestou je nachystaných zopár slušne spracovaných informačných tabúľ, ktoré objasnia čosi o histórii, obyvateľstve, prírode, faune a flóre a samozrejme - o jaskyniach samotných.

Borisová

Zbalil som si len minimálnu výbavu, vodu, niečo na zahryznutie, vetrovku, 2 fotoaparáty a vyrazil popri rekreačnom stredisku Poráč Park (kde som odparkoval auto) hore dolinkou. Trasa je jednoznačná, stúpam slnkom prežiareným lesom smerom na planinu Galmus. Dolinka sa na konci rozširuje, súvislý les končí, chvíľu váham, ale potom si všimnem žlté stĺpiky na lúkach, na ktorých sú značky. Návštevníci ešte nestihli vyšliapať chodník, tak skusmo volím cestu po panenskom teréne, až sa dostávam na križovatku s cyklistickou trasou. Pred tým ešte preskakujem potôčik a vybieham skutočne strmým svahom na cestu. Tam sa treba vybrať doprava, ale cyklistickú trasu treba hneď opustiť a ťahať sa hore k lesu. Kráčam pomerne strmo do kopca cez rúbanisko, našťastie tu nevidím až také holoruby ako inde, obdivujem škrapy na svahu a pri stúpaní na vrch Borisová sa neustále obzerám späť na stále viac sa otvárajúce výhľady do Poráčskej doliny.

Keď už som veľmi zadýchaný, tak vždy nájdem dôvod na prestávku - fotoaparátmi cvakám ostošesť. Takýmito prískokmi sa dostávam až na hrebeň, kde treba ísť doľava a pár sto metrov kráčam aj po modrej značke. Výhľady sa obohatia, lebo teraz už dovidím aj na pohorie Branisko a Spišskú kotlinu, ktorej kraľuje majestátny Spišský hrad. Konštatujem, že výstup sem bol pomerne strmý a až na malé výnimky pomerne priamočiary.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na jednom mieste spozorniem, lebo nevidím pokračovanie NCH, na stromoch sú zrazu iba modré značky a naozaj, musím sa kúštik vrátiť, náučný chodník odbočil z hrebeňa doprava do dolinky, kde sa otvára priam rozprávková lúka, pripadám si ako v parku. Ak doteraz to bol strmý výstup a kúštik rovinka po hrebeni, teraz sa trasa mení zväčša na radikálny zostup. Chodník sa triafa na úzky hrebienok, ktorý strmo klesá. Pomedzi stromy sa opäť ukazuje Spišský hrad, mraky kreslia obrazce svetla a tieňa, po krátkom čakaní sa mi podarí vystihnúť dlhým sklom ten správny okamih.

Šarkanova diera

Netrvá dlho a serpentínkami prídem strmo k záveru chodníka, kde ma čaká príjemný altánok, kde chvíľu oddychujem. Čítam si zaujímavosti o jaskyniach a s čelovkou na hlave si prezerám jaskyňu, v ktorej podľa povestí sídlil Šarkan, mreža je vylomená, tak sa dostávam aj do zadných siení, ktoré nie sú verejnosti voľne prístupné (pozri pdf dokument pre Šarkanovu dieru). Cesta sem mi netrvala dlho, pomalým tempom sem z rekreačného strediska pokojne dôjdu aj rodiny s deťmi, treba si len vziať nejaké svetlá, aby bolo možné zažiť aj atmosféru jaskyne, v ktorej sa rozliehajú zvuky padajúcich kvapiek a pri troche šťastia uvidíte aj netopiere.

Vysoký vrch

Naspäť by som mohol ísť tou istou trasou, ale volím si miestny červeno značený chodník a schádzam pár výškových metrov do doliny. Tam ide značka doprava a obchádza celý masív Vysokého vrchu, no vyberám si výstup žľabom rovno hore. Najprv idem ešte po lesnej ceste, tá sa mení na prť a potom už kráčam hore len tak, no terén je vcelku schodný a les sa onedlho otvorí a vidím už pred sebou krásne lúky. Je to pomerne strmé, ale výhoda je, že to je najkratšia cesta (viď záznam z GPS). Keď kráčam hore, po pravej ruke spoznávam altánok s turistickým smerovníkom na Vysokom vrchu. Najkratšou cestou cez skalky sa tam rovno vyberám, smejem sa, že miestami leziem terén I+.

Na vrchole ma čaká parádny rozhľad. Traduje sa, že napriek neveľkej nadmorskej výške je Vysoký vrch jeden z najlepších vyhliadkových bodov na Slovensku, Vysoké Tatry, Kráľova hoľa, Kojšovská hoľa a mnohé ďalšie horstvá sú ako na dlani, orientácii pomáha plechový disk, na ktorom sú vyznačené smery a mená hôr.

Silný vietor ma núti obliecť sa a potom už schádzam nadol. Nad obcou Poráč nakoniec zachytávam na fotoaparát úlovok dňa, kedy trpezlivé čakanie na ideálnu súhru svetla a tieňa zarámovalo stádo oviec úplne dokonale. Kúsok kráčam po zelenej značke k obci, ale tesne pred ňou to strihnem krížom cez lúky a namierim si to nad dolinku, ktorou som za rána stúpal nahor. Cestou míňam maringotky čerstvo rozloženého salaša a ľutujem, že som na túru nevzal nijaké peniaze, mohol som si kúpiť čerstvý májový ovčí syr.

Poráč Park

Ešte chvíľa zostupu a už si objednávam v reštaurácii neskorý obed. Tam ma čakajú ešte dve milé prekvapenia - všimol som si, že obsluha rozdáva cykloturistom novotou voňajúcu turistickú mapu Poráčskej doliny a tak som si vypýtal tiež, nuž a ani pešiemu turistovi nedali košom. Až v mape 1 : 30 000 zisťujem, že v okolí vytvorili celú plejádu značených trás.

Druhé milé prekvapenie ma čaká v okamihu, keď sa dávam do reči so sympatickým pánom, ktorý maďarským hosťom čapuje pivo z príručného súdka. Dozvedám sa, že sú to čerství víťazi medzinárodnej súťaže o najlepšie klobásy a v súdku je úplne PRVÁ ochutnávka piva Buchwald, ktorý sa podľa prísne tradičnej receptúry varí priamo pod terasou reštaurácie. Vysvitne, že pán je sládkom v pivovare (zároveň jeho zakladateľ a spolumajiteľ) a dostávam zanietenú prednášku o tom, ako sa má správne robiť ležiak. Dostávam na ochutnanie 2 krígle a musím pripustiť, že to bolo vskutku výnimočné, už aj preto, že podávať sa bude výhradne v tomto podniku. Našinec by ani netušil, že tu niekto vytvorí minipivovar, ktorý sa hrdí najtradičnejšou receptúrou.

Po pozitívnych zážitkoch a s mapou v ruke mením plány a hoci sme mali s manželkou v úmysle v ďalšom týždni 3 dni turistikovať okolo Kojšovskej hole, rozhodnem sa, že si urobíme túlačku okolo Poráčskej doliny. Vybavujem si teda ubytovanie a ďalší deň ju vyzdvihnem na stanici v Spišskej Novej Vsi. Aká dráma nás pri tom čakala, to už bude úplne iný príbeh.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek