PR

Trek v Európe i Afrike

sponzorovaný článok 03.07.13 Čas letných dovoleniek sa nezadržateľne blíži, ale nie každý chce stráviť voľné dni ležaním pri mori. Pokiaľ vás teda, rovnako ako stále viac Čechov a Slovákov, láka aktívna dovolenka a hory, tu je niekoľko tipov, kam sa vydať zdolávať horské vrcholky. Všetky túry som absolvovala ako sprievodkyňa na poznávacích zájazdoch.

Monte Cinto (Korzika)

V rámci Európy máme celý rad možností a ako prvé pozývam k návšteve frankofónnej oblasti. Korzické Monte Cinto je nekorunovanou kráľovnou Stredomoria a so svojimi 2 706 metrami je výzvou pre nejedného turistu. Monte Cinto sa nachádza v hornatej, severozápadnej časti tohto francúzskeho ostrova, pričom výstup až na vrchol je pomerne slušným fyzickým výkonom. Vychádza sa z horskej dedinky Lozzi, kde mimochodom odporúčam aj miestny kemp, skvelého majiteľa a jeho chutné gaštanové likéry. Cestou na vás čaká asi 12 hodín chôdze, 1600 metrov prevýšenia a ľahké horolezecké partie, navyše často vo veľkých horúčavách. Odmenou sú vám ale krásne výhľady - pri ideálnych podmienkach sa dá rozhliadnuť na oblasť od Ríma po Marseille. Túra je okružná a cestou späť narazíte na horské jazero Lac du Cinto. Vrchol leží tiež v dosahu uznávanej turistickej trasy GR20 (Grande Randonée, jedna z najkrajších trás v Európe), na ktorú náš zájazd na Korziku ešte niekoľkokrát narazí.

Bobotov kuk (Čierna Hora)

Ďalšou, i keď o niečo menšou výzvou, je vrchol Bobotov kuk (2 525 m) v Čiernej Hore. Ten je najvyšším vrchom národného parku Durmitor, ktorý je stále považovaný (oproti iným národným parkom v Európe) za málo navštevovanú oblasť s nedotknutou prírodou. Nachádzajú sa tu krasové javy, priepasti a jaskyne. Príkladom jednej z nich je Ledena Pečina (Ľadová jaskyňa), ktorá leží v stene hory Obla Glava. Môžeme sem zavítať cestou na Bobotov kuk alebo sa sem vydať samostatne. Výstup je to síce náročný, ale stalagmity i stalaktity vo výške dospelého človeka za to stoja. Na samotný Bobotov kuk môžete ísť buď peši zo Žabljaku, alebo druhou stranou cez Sedlo (1907 m). Sem sa ale musíte priblížiť dopravným prostriedkom, zato je to asi zaujímavejší variant – idete strmo hore, prekonáte vrchol, a potom si už užívate vápencové hory. V Žabljaku navštívte kemp Mlynský potok, kam v rámci programu zájazdu do Čiernej Hory roky jazdíme. Urozprávaný majiteľ, rakija na privítanie, lahodný guláš a kopec zábavy dostane i vás.

Gornergrat (Švajčiarsko)

Napriek lákavej kráse predchádzajúcich hôr, nie každý má takú dobrú fyzičku, aby výstupy ľahko zvládol. V takom prípade sa vydajte do Švajčiarska. Gornergrat leží vo výške 3 090 metrov a jeho vrchol je dostupný zubačkou z horského strediska Zermatt. Tá prekonáva úctyhodný rozdiel 1 485 metrov. Na vrchole pripravujú v reštaurácii skvelé švajčiarske fondue a môžete si urobiť fotku s bernardínmi. Tu vás čaká tiež jedinečná vyhliadka. Predsa len by bol výstup na Matterhorn (4 478 m) pre účastníkov zájazdu do Švajčiarska príliš náročný, a tak sa aspoň pokocháme pohľadom na neho. Skvelou voľbou je potom zostupovať späť do Zermattu po pohodlnej ceste, kochať sa výhľadmi na horskú krajinu a až vás to prestane baviť (o čom ale pochybujem) jednoducho nasadnúť na zubačku a zviezť sa späť do mesta.

Jebel Toubkal (Maroko)

Niekomu je Európa skrátka malá, a okrem vysokých hôr by chcel poznať aj inú kultúru a navštíviť miesta s nádychom orientu. Afrika sa zdá byť skvelou voľbou a poznávací zájazd do Maroka môžem len odporučiť. Vrcholom zájazdu je výstup na Jebel Toubkal (4 167 m), ktorý je najvyššou horou Maroka a severnej Afriky vôbec. Na tento trek vo Vysokom Atlase potrebujete 2 dni. Prvý deň je stúpanie dlhé a pozvoľné, cestou stretnete stráne osídlené berberskými dedinčanmi, uvidíte granátová jablká a figy. Prespať je nutné na chate Neltner, ktorá leží vo výške 3 207 metrov. Tu si môžete postaviť aj stan, ale buďte pripravení na zimu, sneženie nie je výnimkou. Druhý deň skoro ráno sa všetci ešte rozospatí nasúkajú do teplého oblečenia, nasadia čelovky a za tmy vyrážajú zdolať vrchol. 3-4 hodiny chôdze sú síce zvládnuteľné, ale vďaka väčšej nadmorskej výške a redšiemu vzduchu vám dá výstup možno zabrať. V každom prípade, svitanie nad masívom Vysokého Atlasu za to skrátka stojí. Nezabudnite tiež rukavice, krém na opaľovanie a obvínadlo na kolená, hlavne na cestu späť do údolia – tá je totiž hodne dlhá…

Autor: Hana Dekojová, sprievodkyňa CK Mundo, ktorej špecializáciou, je aktívna dovolenka

--
Pozn. redakcie: Tento text je PR článok zadávateľa. Neprešiel jazykovým ani redakčným spracovaním a nemusí vyjadrovať názor redakcie HIKING.SK.
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.85 (0.62)