Túra

Do Ilavy cez Strážovské vrchy

25.05.06
Do Strážovských vrchoch sme sa vybrali už tradične cez májový predĺžený víkend. Prvý krát sme v máji 1989 v snehovej fujavici stratili značku a nocovali na sene v Hornej Strednej. Potom v roku 2000, keď panovali také horúčavy, že sme prišli domov úplne spálení. Tentoraz to bolo s počasím asi najlepšie.

V sobotu vystupujeme niečo po ôsmej hodine z vlaku v Považskej Bystrici. Od meteorológov máme sľúbené slušné počasie a tak už po tretí raz vyrážame do Strážovských vrchov, aby sme len tak po tulácky prešli až do Ilavy. Máme na to tri dni, v ruke mapu a na chrbtoch batohy s patričnou výbavou. Okolo deviatej vystupujeme z autobusu MHD niekde u plynárov a hneď nastupujeme na zelenú značku smer Horný Moštenec. Najprv stúpame medzi domami a okolo spustnutých garáží do lesa a potom okrajom lesa na hrebienok. Počasie je naozaj fajn a nám sa otvárajú krásne výhľady na ostro zelené lesy a lúky plné kvitnúcej púpavy. Dominantný Strážov máme rovno pred sebou. Trasa je úplná pohoda, nenáročná, bez prudkých klesaní a stúpaní. V obci Podskalie obedujeme a rozhodujeme sa opustiť zelenú značku, ktorá odtiaľ pokračuje po asfaltke a vydávame sa hore dedinou smerom k rekreačnému stredisku Podskalie (bývalá chata ZVL). Vychádzame na hrebienok, kde je pekná kaplička s mohutnými stromami a v pozadí so skalnatou stenou. Odtiaľ klesáme k veľkému a takmer opustenému rekreačnému stredisku. Bohužial ďalej sa asfaltke už nevyhneme. Pokračujeme po nej až do obce Pružina. Slniečko páli a tak nemôžme vynechať miestne pohostinstvo. Osviežení a oddýchnutí pokračujeme po žltej značke do obce Predhorie, kde sa napojíme na zelenú značku. Schádzame do Radotínskej tiesňavy – je to pekná dolina, ale čakali sme, že bude o čosi „tiesňavejšia“. Deň končíme na sútoku dvoch potokov pri osade Riedka.

V nedeľu točíme smer Mojtín a stúpame okolo potoka po modrej značke až na rozcestie so Suchou dolinou. Tam stretáme prvého a jediného turistu za celé tri dni. V závere doliny je stúpanie trochu prudšie, ale aj tak sme už po desiatej hodine na hornom konci obce Mojtín. Schádzame dedinou a v jej dolnej časti nás víta otvorená krčma. Nuž, nechceme uraziť a tak aspoň jedno si dáme. Z Mojtína pokračujeme po žltej značke smer sedlo Mraznica. Značka najprv vedie lúkami a zasa sú tu tie prekrásne výhľady do okolia. Neskôr sa dostávame do lesa a stále miernym stúpaním až na Rohatú skalu s výhľadom na západnú časť pohoria. Značkovanie je v tomto mieste veľmi zlé a my nemôžeme nájsť zostupovú značku. Až keď jednu značku nájdeme, nechce sa nám veriť, že to je zostupová trasa. Žiaden chodník, iba suťovisko, haluzie a prudký padák. Mapa ukazuje klesanie krížom cez vrstevnice, nuž po chvíli váhania sa začíname spúšťať dolu. Je to najhoršia časť nášho putovania. Obaja niekoľko krát padáme a vezieme sa na lavíne suti a hliny. Značka žiadna. Tú nachádzame až úplne dole na hranici lesa a lúk. Nohy máme dobité a svaly nás bolia. Pri potoku si chvíľu oddýchneme a už stúpame do sedla Mraznica. Je to pohodové stúpanie lúkou. Krásny je odtiaľ pohľad na Rohatín a Rakytník. Polnou tvrdou cestou po modrej značke schádzame do obce Košecké Podhradie. Je teplo a tak nohy dosť trpia, ale pivko všetko vylieči a po hodine oddychu už stúpame k zrúcanine hradu Košeca, kde končíme náš druhý deň. Zo samotného hradu nezostalo takmer nič. Spíme v úžlabinke medzi bývalými múrmi hradu.

V pondelok nás už čaká iba záver putovania. Z vyhliadky hradu nafotíme okolie a schádzame dolu na modrú značku. Klesáme do Malého Košeckého Podhradia a zasa cestou stúpame do osady Háj. Tu prechádzame na žltú značku a po nej, veľmi pohodovou cestou lesom, postupne schádzame až do Ilavy. O 11-tej sme na stanici a náš vlak odchádza už o hodinu.

Diskusia
Do Ilavy cez Strážovské vrchy 17/02/11 11:49 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Príbeh Ako sme bojovali v Roháčoch Keď sme niekedy okolo roku 1975 vyrazili na náš Veľký vander bolo nás asi 12 - 14 chalanov. To sa ešte nikdy nestalo, pretože sa vždy našli takí, ktorí práve v danom termíne nemali dovolenku alebo im do toho niečo prišlo. Ale v tom roku nám to vyšlo. Malo to výhodu v tom, že sme konečne boli spolu takmer celá osada, a tak sme si to užívali. Naším cieľom boli Roháče, ktoré v tom období boli veľmi populárne a hojne navštevované. 18/05/18 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Jarný čunder do Pivonic Bolo to v roku 1966. Sedeli sme s kamarátom Fredom pri pive a plánovali, že by sme sa vybrali do Bystřice nad Pernštejnem za naším kamarátom Siginom, ktorý tam chodil do školy. Vlastne so Siginom sme už boli dohovorení, len sme plánovali vlaky a podobne. 06/04/18 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Večer na vandri Capkali sme po zarastenej lesnej ceste, tváre a ramená spálené od slnka a čutory s vodou takmer prázdne. Les okolo cesty sa stále menil. Raz hustý, takmer nepreniknuteľný mladý smrekový porast so zvyškom zhrdzaveného oplotenia, potom staršia, šíra a rozľahlá dubina, ako stvorená na úrodu hríbov, prepadliská mohutných bukov so svojimi šedomodrými kmeňmi, skupinky roztancovaných briez, čo sa pretláčali s uzavretými hlúčikmi červených smrekov a nakoniec aj náš obľúbený voňavý borový háj - ako z rozprávky. 30/03/18 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
PR Novinky z termoprádla Kari Traa Kto je Kari Traa? Kari Traa je nórska reprezentantka v akrobatickom lyžovaní. Na zimných olympijských hrách sa jej podarilo získať kompletnú zbierku cenných kovov. Celkom má na svojom konte 37 víťazstiev v pretekoch svetového pohára. „Keď som aktívne pretekala, voľný čas medzi tréningami a pretekmi som si krátila pletením čiapok a navrhovaním vlastného lyžiarskeho oblečenia. Moje kúsky sa medzi kamarátmi stali obľúbenými, a tak som sa rozhodla svoju záľubu premeniť na podnikanie.“ dnes sponzorovaný článok Oblečenie
Túra Hermanovce – Bachureň – Hradný vrch – Jarovnice Hradiská na východnom Slovensku nie sú až také známe ako inde. Preto ma vcelku prekvapilo, keď som v mape objavil jedno v podhorí Bachureň. Keďže najideálnejšie tam bolo zájsť v mimovegetačnom období, tak som musel čakať na jar. Pravý čas nastal v marcovú nedeľu, keď bolo príjemné teplo a po zime som bol hladný po dlhšej túre. dnes Henrich Tomáš Šariš
Túra Na Veľkú Raču z Oščadnice cez Kykulu Veľká Rača je najvyšším vrchom pohoria Kysucké Beskydy. Nachádza sa v hraničnom hrebeni pohoria a priamo cez jeho vrchol prechádza štátna hranica. Na poľskej strane je neveľká rozhľadňa a kúsok ďalej turistická chata Schronisko na Wielkiej Raczy. Na slovenských úbočiach je rovnomenné lyžiarske stredisko. Keďže tento turistický cieľ mi na Kysuciach doposiaľ chýbal, vybral som sa naň začiatkom jesene z Oščadnice, časť Lalíky. Moja trasa bola okružná. včera Ľubomír Mäkký Kysucké Beskydy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Do Ilavy cez Strážovské vrchy 17/02/11 11:49 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Strážovské vrchy
  • Počet dní
    • 3
  • Nadmorská výška
    • max: 866 m n. m.
    • min: 256 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1440 m
    • klesanie: 1480 m
  • Vzdialenosť
    • 55 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 15.05.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 49.07159 ° SŠ
      dĺžka: 18.45906 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.00145 ° SŠ
      dĺžka: 18.23607 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Voľne v prírode
  • Voda
    • Vo všetkých osadách a nepopísatelné množstvo studničiek a prameňov. Bežne sme používali vodu z potokov.
  • Mapa
    • VKÚ Harmanec, č.119 Strážovské vrchy
  • Doprava
    • vlak do Považskej Bystrica a z Ilavy
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.81 (0.3)