Túra

Do Ilavy cez Strážovské vrchy

25.05.06
Do Strážovských vrchoch sme sa vybrali už tradične cez májový predĺžený víkend. Prvý krát sme v máji 1989 v snehovej fujavici stratili značku a nocovali na sene v Hornej Strednej. Potom v roku 2000, keď panovali také horúčavy, že sme prišli domov úplne spálení. Tentoraz to bolo s počasím asi najlepšie.

V sobotu vystupujeme niečo po ôsmej hodine z vlaku v Považskej Bystrici. Od meteorológov máme sľúbené slušné počasie a tak už po tretí raz vyrážame do Strážovských vrchov, aby sme len tak po tulácky prešli až do Ilavy. Máme na to tri dni, v ruke mapu a na chrbtoch batohy s patričnou výbavou. Okolo deviatej vystupujeme z autobusu MHD niekde u plynárov a hneď nastupujeme na zelenú značku smer Horný Moštenec. Najprv stúpame medzi domami a okolo spustnutých garáží do lesa a potom okrajom lesa na hrebienok. Počasie je naozaj fajn a nám sa otvárajú krásne výhľady na ostro zelené lesy a lúky plné kvitnúcej púpavy. Dominantný Strážov máme rovno pred sebou. Trasa je úplná pohoda, nenáročná, bez prudkých klesaní a stúpaní. V obci Podskalie obedujeme a rozhodujeme sa opustiť zelenú značku, ktorá odtiaľ pokračuje po asfaltke a vydávame sa hore dedinou smerom k rekreačnému stredisku Podskalie (bývalá chata ZVL). Vychádzame na hrebienok, kde je pekná kaplička s mohutnými stromami a v pozadí so skalnatou stenou. Odtiaľ klesáme k veľkému a takmer opustenému rekreačnému stredisku. Bohužial ďalej sa asfaltke už nevyhneme. Pokračujeme po nej až do obce Pružina. Slniečko páli a tak nemôžme vynechať miestne pohostinstvo. Osviežení a oddýchnutí pokračujeme po žltej značke do obce Predhorie, kde sa napojíme na zelenú značku. Schádzame do Radotínskej tiesňavy – je to pekná dolina, ale čakali sme, že bude o čosi „tiesňavejšia“. Deň končíme na sútoku dvoch potokov pri osade Riedka.

V nedeľu točíme smer Mojtín a stúpame okolo potoka po modrej značke až na rozcestie so Suchou dolinou. Tam stretáme prvého a jediného turistu za celé tri dni. V závere doliny je stúpanie trochu prudšie, ale aj tak sme už po desiatej hodine na hornom konci obce Mojtín. Schádzame dedinou a v jej dolnej časti nás víta otvorená krčma. Nuž, nechceme uraziť a tak aspoň jedno si dáme. Z Mojtína pokračujeme po žltej značke smer sedlo Mraznica. Značka najprv vedie lúkami a zasa sú tu tie prekrásne výhľady do okolia. Neskôr sa dostávame do lesa a stále miernym stúpaním až na Rohatú skalu s výhľadom na západnú časť pohoria. Značkovanie je v tomto mieste veľmi zlé a my nemôžeme nájsť zostupovú značku. Až keď jednu značku nájdeme, nechce sa nám veriť, že to je zostupová trasa. Žiaden chodník, iba suťovisko, haluzie a prudký padák. Mapa ukazuje klesanie krížom cez vrstevnice, nuž po chvíli váhania sa začíname spúšťať dolu. Je to najhoršia časť nášho putovania. Obaja niekoľko krát padáme a vezieme sa na lavíne suti a hliny. Značka žiadna. Tú nachádzame až úplne dole na hranici lesa a lúk. Nohy máme dobité a svaly nás bolia. Pri potoku si chvíľu oddýchneme a už stúpame do sedla Mraznica. Je to pohodové stúpanie lúkou. Krásny je odtiaľ pohľad na Rohatín a Rakytník. Polnou tvrdou cestou po modrej značke schádzame do obce Košecké Podhradie. Je teplo a tak nohy dosť trpia, ale pivko všetko vylieči a po hodine oddychu už stúpame k zrúcanine hradu Košeca, kde končíme náš druhý deň. Zo samotného hradu nezostalo takmer nič. Spíme v úžlabinke medzi bývalými múrmi hradu.

V pondelok nás už čaká iba záver putovania. Z vyhliadky hradu nafotíme okolie a schádzame dolu na modrú značku. Klesáme do Malého Košeckého Podhradia a zasa cestou stúpame do osady Háj. Tu prechádzame na žltú značku a po nej, veľmi pohodovou cestou lesom, postupne schádzame až do Ilavy. O 11-tej sme na stanici a náš vlak odchádza už o hodinu.

Diskusia
Do Ilavy cez Strážovské vrchy 17/02/11 11:49 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Príbeh Ako sme bojovali v Roháčoch Keď sme niekedy okolo roku 1975 vyrazili na náš Veľký vander bolo nás asi 12 - 14 chalanov. To sa ešte nikdy nestalo, pretože sa vždy našli takí, ktorí práve v danom termíne nemali dovolenku alebo im do toho niečo prišlo. Ale v tom roku nám to vyšlo. Malo to výhodu v tom, že sme konečne boli spolu takmer celá osada, a tak sme si to užívali. Naším cieľom boli Roháče, ktoré v tom období boli veľmi populárne a hojne navštevované. 18/05/18 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Jarný čunder do Pivonic Bolo to v roku 1966. Sedeli sme s kamarátom Fredom pri pive a plánovali, že by sme sa vybrali do Bystřice nad Pernštejnem za naším kamarátom Siginom, ktorý tam chodil do školy. Vlastne so Siginom sme už boli dohovorení, len sme plánovali vlaky a podobne. 06/04/18 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Večer na vandri Capkali sme po zarastenej lesnej ceste, tváre a ramená spálené od slnka a čutory s vodou takmer prázdne. Les okolo cesty sa stále menil. Raz hustý, takmer nepreniknuteľný mladý smrekový porast so zvyškom zhrdzaveného oplotenia, potom staršia, šíra a rozľahlá dubina, ako stvorená na úrodu hríbov, prepadliská mohutných bukov so svojimi šedomodrými kmeňmi, skupinky roztancovaných briez, čo sa pretláčali s uzavretými hlúčikmi červených smrekov a nakoniec aj náš obľúbený voňavý borový háj - ako z rozprávky. 30/03/18 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Búda Senník Dolina pod Lyscom Počas mojej dvojdňovej túlačky v októbri 2017 som pri stúpaní na Lysec v Ostrôžkach naďabil na lúku Dolina, kde sa nachádza vcelku príhodný objekt na vandrácke prespanie. Objektom je síce senník, ale v pohorí, kde nie je veľa iných možností prístrešia, môže poslúžiť. dnes Henrich Tomáš Ostrôžky
Túra Dámska jazda Tatrami po lejakoch Predposledný júlový víkend sme mali s kamarátkami dlhšie naplánovanú dámsku túru bez detí a manželov. Keďže kalendáre sú plné a babysittingy dlho dopredu vybavené, s termínom sa nedá hýbať ani vtedy, ak začiatok túry vychádza na deň po tom, čo v Tatrách povodne odniesli niekoľko mostov. Veď vrátiť sa dá vždy, hovoríme si a optimisticky balíme stredne veľké batohy so spacákmi a ďalšie rekvizity, ktoré teraz pri malých deťoch používame dosť zriedkavo. včera Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Rodinný výlet na kopec Dúň Mnohí teraz isto premýšľate, kde je kopec Dúň. Väčšina ľudí istotne nevie a ani ja som donedávna nevedel. Keď sa však povie Gýmeš, tak je hneď všetko jasnejšie. Dúň je nevysoký kopec (514 m), na ktorom sa rozprestiera zrúcanina hradu Jelenec (alebo aj Gýmeš). Dĺžkou výstupu naň je predurčený na krátkodobé výlety vhodné aj pre malé deti, a preto si jednu letnú nedeľu vyberáme ako cieľ rodinného výletu práve túto lokalitu. Miesto nástupu zvolíme dedinku Kostoľany pod Tribečom, trasa odtiaľ je najkratšia. 16/08/18 Lukáš Varšík Tribeč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Do Ilavy cez Strážovské vrchy 17/02/11 11:49 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Strážovské vrchy
  • Počet dní
    • 3
  • Nadmorská výška
    • max: 866 m n. m.
    • min: 256 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1440 m
    • klesanie: 1480 m
  • Vzdialenosť
    • 55 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 15.05.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 49.07159 ° SŠ
      dĺžka: 18.45906 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.00145 ° SŠ
      dĺžka: 18.23607 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Voľne v prírode
  • Voda
    • Vo všetkých osadách a nepopísatelné množstvo studničiek a prameňov. Bežne sme používali vodu z potokov.
  • Mapa
    • VKÚ Harmanec, č.119 Strážovské vrchy
  • Doprava
    • vlak do Považskej Bystrica a z Ilavy
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.71 (0.22)