Trasa

Hnilec – Ždiar – Kukurička – Peklisko – Kukurička – sedlo Súľová – Hnilec

Hnilec

Túra začala ráno o pol deviatej v obci Hnilec. Hnilec je dedinka na juh od Slovenského raja. Turisticky sú zaujímavejšie susedné obce Mlynky a Dedinky, ktoré sú vstupnou bránou do Národného parku Slovenský raj. No pre ľudí, ktorí majú radšej na horách pokoj, zároveň nechcú absolvovať nič náročné a chcú mať panoramatické výhľady na široké okolie, odporúčam práve túry z Hnilca. Či už obľúbenú Veľkú Knolu, alebo Babinú, ale aj Peklisko, ktoré budem opisovať.

Obchádzka

Vyrazil som smerom na juh popri hlavnej ceste smerom na Rožňavu (štátna cesta č. 533). Na Peklisko sa dá isť po označenej trase priamo z Hnilca, a to po zelenej značke na sedlo Súľová a potom po červenej E8 (Cesta hrdinov SNP) smerom na Volovec a Skalisko. No žiaľ, na zelenej trase je stále dosť popadaných stromov po veternej kalamite, ktoré treba buď podliezať, alebo prekračovať, alebo obchádzať. Preto som zvolil inú trasu na vrchol.

Na konci dediny som zišiel z hlavnej cesty doľava na zasneženú lúku, kde mohol môj parťák Rexo kľudne behať. Z lúky, ktorá viedla popri hlavnej ceste, som vošiel do lesa na lesnú cestu, ktorá smeruje až pod piatu zákrutu (tzv. kira). Zo začiatku bola cesta odhrnutá a išlo sa veľmi dobre. No to trvalo necelých 500 metrov. Potom bolo potrebné šliapať opäť po snehu. Našťastie bol sneh tvrdý, čiže nebolo nutné mať na nohách snežnice. Výstup začal byť náročný asi tak po pol hodine, keď som bol v lese a musel som ísť hore strmým kopcom asi 100 metrov. No to by nebolo nič, keby práve v tom úseku nebol sneh miestami mäkký. Nebolo to nič príjemné, keď z ničoho nič sa človek prepadne o jeden meter. To som vyriešil tak, že som si zobral palicu a pichal som pred sebou do snehu. Kde bol sneh tvrdý, tam som išiel a kde bol mäkký, tak som to radšej obišiel. Asi 20 metrov som išiel aj po štyroch, aby som rozložil váhu... no, jednoducho vtipná túra.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na hrebeni

Po zdolaní tohto úseku som dúfal, že ďalej to bude lepšie. A aj bolo. Z piatej zákruty (kiry) bol pekný výhľad na Hnilec, ale aj na náš kopec, na ktorý sme sa chystali vyjsť. Je to tiež miesto, kde si šoféri robia pauzu a kochajú sa prírodou. Išlo sa mierne do kopca po červenej značke. V lese som asi tak 100 metrov predo mnou stretol líšku, takže sme neboli aspoň sami v lese. Po približne 15 minútach z piatej kiry sme vyšli na hrebeň kopca. Na hrebeni fúkal silný vietor, tak som sa musel stiahnuť kus nižšie z trasy, kde bolo o čosi lepšie. Pohľad z kopca na horu je ešte smutnejší ako z dediny. Vyrúbané lesy urobili z kopca mesačnú krajinu, no pod snehom to až tak vidno nebolo. Jediné pozitívum, ktoré to má, je výhľad. Ten by nebol asi až taký pekný, keby tam bol les.

Po necelej polhodine, kde som išiel miernym stúpaním hore kopcom, som mal Spiš a aj Gemer ako na dlani. Prišiel som pod vrchol Pekliska. Ostávalo len vyšliapať približne 100 metrov strmším kopcom a najvyšší bod našej túry je zdolaný. Peklisko nepatrí medzi veľké kopce. S nadmorskou výškou 1070 m je slabším priemerom v okolí. No aj napriek tomu ponúka nádherný výhľad. Z vrcholu môžete vidieť časť Vysokých Tatier, celú dedinu Hnilec a nad ňou masív Babiná, Javor, Veľká Knola, Smrečinka, Stromiš a z druhej strany sever Gemera, ale aj kus Slovenského krasu.

Návrat

Na kopci som postál približne pol hodinky. Bolo príjemne, slnko svietilo, trochu fúkalo, ale neprekážalo. Naspäť som išiel po tej istej trase, lenže bolo poludnie a slnko svietilo. Sneh miestami zmäkol a chodilo sa po ňom dosť zle. Ale polovicu trasy som musel prejsť len po snehu, tak som nemal na výber a pomaly som zostupoval. Pes išiel predo mnou a ukazoval mi cestu, kde by to bolo najlepšie. Pokračoval som po červenej značke na sedlo Súľová. Z cestného priesmyku som išiel domov do Hnilca po hlavnej ceste, ktorá spája metropoly regiónov Gemer (Rožňava) a Spiš (Spišská Nová Ves). Cesta dole trvala približne 40 minút. Doma ma potom čakal teplý čaj a Rexa mňamky. V lete je túra vhodná naozaj pre každého návštevníka. V zime je to o trochu náročnejšia zasnežená cesta, no o to krajší je pohľad na okolie z odlesneného vrcholu Pekliska.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek