Túra

Zimný výstup na Peklisko z Hnilca

27.12.13
Zima bola skúpa na slnečné dni, no keď sa slnko ukázalo, tak som sa hneď vydal do prírody zhodiť kilá, ktoré sa cez zimu nazbierali. Najradšej mám túru z Hnilca na kopec Peklisko vo Volovských vrchoch. Možno preto, že to mám hneď z dvora a vybehnúť hore sa dá kedykoľvek. Je to nenáročná trasa, vhodná pre všetky vekové kategórie, no v zime, keď je veľa snehu, dokáže človeka potrápiť.

Trasa

Hnilec – Ždiar – Kukurička – Peklisko – Kukurička – sedlo Súľová – Hnilec

Hnilec

Túra začala ráno o pol deviatej v obci Hnilec. Hnilec je dedinka na juh od Slovenského raja. Turisticky sú zaujímavejšie susedné obce Mlynky a Dedinky, ktoré sú vstupnou bránou do Národného parku Slovenský raj. No pre ľudí, ktorí majú radšej na horách pokoj, zároveň nechcú absolvovať nič náročné a chcú mať panoramatické výhľady na široké okolie, odporúčam práve túry z Hnilca. Či už obľúbenú Veľkú Knolu, alebo Babinú, ale aj Peklisko, ktoré budem opisovať.

Obchádzka

Vyrazil som smerom na juh popri hlavnej ceste smerom na Rožňavu (štátna cesta č. 533). Na Peklisko sa dá isť po označenej trase priamo z Hnilca, a to po zelenej značke na sedlo Súľová a potom po červenej E8 (Cesta hrdinov SNP) smerom na Volovec a Skalisko. No žiaľ, na zelenej trase je stále dosť popadaných stromov po veternej kalamite, ktoré treba buď podliezať, alebo prekračovať, alebo obchádzať. Preto som zvolil inú trasu na vrchol.

Na konci dediny som zišiel z hlavnej cesty doľava na zasneženú lúku, kde mohol môj parťák Rexo kľudne behať. Z lúky, ktorá viedla popri hlavnej ceste, som vošiel do lesa na lesnú cestu, ktorá smeruje až pod piatu zákrutu (tzv. kira). Zo začiatku bola cesta odhrnutá a išlo sa veľmi dobre. No to trvalo necelých 500 metrov. Potom bolo potrebné šliapať opäť po snehu. Našťastie bol sneh tvrdý, čiže nebolo nutné mať na nohách snežnice. Výstup začal byť náročný asi tak po pol hodine, keď som bol v lese a musel som ísť hore strmým kopcom asi 100 metrov. No to by nebolo nič, keby práve v tom úseku nebol sneh miestami mäkký. Nebolo to nič príjemné, keď z ničoho nič sa človek prepadne o jeden meter. To som vyriešil tak, že som si zobral palicu a pichal som pred sebou do snehu. Kde bol sneh tvrdý, tam som išiel a kde bol mäkký, tak som to radšej obišiel. Asi 20 metrov som išiel aj po štyroch, aby som rozložil váhu... no, jednoducho vtipná túra.

Na hrebeni

Po zdolaní tohto úseku som dúfal, že ďalej to bude lepšie. A aj bolo. Z piatej zákruty (kiry) bol pekný výhľad na Hnilec, ale aj na náš kopec, na ktorý sme sa chystali vyjsť. Je to tiež miesto, kde si šoféri robia pauzu a kochajú sa prírodou. Išlo sa mierne do kopca po červenej značke. V lese som asi tak 100 metrov predo mnou stretol líšku, takže sme neboli aspoň sami v lese. Po približne 15 minútach z piatej kiry sme vyšli na hrebeň kopca. Na hrebeni fúkal silný vietor, tak som sa musel stiahnuť kus nižšie z trasy, kde bolo o čosi lepšie. Pohľad z kopca na horu je ešte smutnejší ako z dediny. Vyrúbané lesy urobili z kopca mesačnú krajinu, no pod snehom to až tak vidno nebolo. Jediné pozitívum, ktoré to má, je výhľad. Ten by nebol asi až taký pekný, keby tam bol les.

Po necelej polhodine, kde som išiel miernym stúpaním hore kopcom, som mal Spiš a aj Gemer ako na dlani. Prišiel som pod vrchol Pekliska. Ostávalo len vyšliapať približne 100 metrov strmším kopcom a najvyšší bod našej túry je zdolaný. Peklisko nepatrí medzi veľké kopce. S nadmorskou výškou 1070 m je slabším priemerom v okolí. No aj napriek tomu ponúka nádherný výhľad. Z vrcholu môžete vidieť časť Vysokých Tatier, celú dedinu Hnilec a nad ňou masív Babiná, Javor, Veľká Knola, Smrečinka, Stromiš a z druhej strany sever Gemera, ale aj kus Slovenského krasu.

Návrat

Na kopci som postál približne pol hodinky. Bolo príjemne, slnko svietilo, trochu fúkalo, ale neprekážalo. Naspäť som išiel po tej istej trase, lenže bolo poludnie a slnko svietilo. Sneh miestami zmäkol a chodilo sa po ňom dosť zle. Ale polovicu trasy som musel prejsť len po snehu, tak som nemal na výber a pomaly som zostupoval. Pes išiel predo mnou a ukazoval mi cestu, kde by to bolo najlepšie. Pokračoval som po červenej značke na sedlo Súľová. Z cestného priesmyku som išiel domov do Hnilca po hlavnej ceste, ktorá spája metropoly regiónov Gemer (Rožňava) a Spiš (Spišská Nová Ves). Cesta dole trvala približne 40 minút. Doma ma potom čakal teplý čaj a Rexa mňamky. V lete je túra vhodná naozaj pre každého návštevníka. V zime je to o trochu náročnejšia zasnežená cesta, no o to krajší je pohľad na okolie z odlesneného vrcholu Pekliska.

Fórum 7 príspevkov
Zimný výstup na Peklisko z Hnilca 16/01/14 14:57 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zimný výstup na Peklisko z Hnilca Zima bola skúpa na slnečné dni, no keď sa slnko ukázalo, tak som sa hneď vydal do prírody zhodiť kilá, ktoré sa cez zimu nazbierali. Najradšej mám túru z Hnilca na kopec Peklisko vo Volovských vrchoch. Možno preto, že to mám hneď z dvora a vybehnúť hore sa dá kedykoľvek. Je to nenáročná trasa, vhodná pre všetky vekové kategórie, no v zime, keď je veľa snehu, dokáže človeka potrápiť. 27/12/13 Jaro Čech Volovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. včera Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. 13/10/19 Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zimný výstup na Peklisko z Hnilca 16/01/14 14:57 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Volovské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1070 m n. m.
    • min: 710 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 360 m
    • klesanie: 360 m
  • Vzdialenosť
    • 6 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 28.02.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.8314 ° SŠ
      dĺžka: 20.5003 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8314 ° SŠ
      dĺžka: 20.5003 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • popri hlavnej ceste na sedle Suľová je studnička
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Spišská Nová Ves (vlak, bus) - Hnilec (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.97 (0.32)