Túra

Putovanie pohorím Žiar

11.11.03
Medzi pomerne málo známe a málo navštevované pohoria na Slovensku patrí i pohorie Žiar. Je to veľmi pekné pohorie s väčšinou ihličnatými lesmi, prekrásnymi lúkami a výhľadmi. Pokúsim sa vám popísať našu trojdňovú hrebeňovku.

Autobusom sme sa dostali do Fačkovského sedla. Toto sedlo je skôr nástupným miestom pre hrebeňovku na Lúčanskú Malú Fatru. My sme však neodbočili na žltú (smer Kľak), ale pokračovali sme pod hranicou lesa, prekrásnym úbočím plným výdatných prameňov a s krásnymi výhľadmi. Tu pramení i rieka Nitra. Asi po 45 min. chôdze nás prikoval na mieste prenikavý medvedí pach. Ak ste niekedy boli v ZOO pri klietke medveďa, tak si nemôžete tento pach nikdy pomýliť. Pre prípad stretnutia s medveďom nosíme so sebou nejakú pyrotechniku a tak sme ju ihneď vybalili z batohov a kráčali sme ďalej. Asi po dvoch hodinách sme už schádzali (z 900 m) do Vríckeho sedla (550 m). Tak ako rozdeľuje Fačkovské sedlo Malú Fatru od Strážovských vrchov, tak rozdeľuje Vrícke sedlo Malú Fatru od pohoria Žiar. Zo sedla sme prudko stúpali asi 30 min. lesom a potom už miernejšie zarastenými lúkami na Závozy (912 m). Nádherný výhľad je odmenou za toto jediné strmé stúpanie na trase. Zo Závoz po červenej sme pokračovali ľahkým terénom až nad osadu Hadviga, kde sme narazili na napájadlá s prameňom vody. Tu sme ukončili prvý deň. Postavili sme si prístrešok, uvarili a sedeli pri ohni. A zrazu kamarát povedal: “medveď“. A skutočne. Vo vzdialenosti asi 60 m prechádzal okolo nás medveď. Ťahal zospodu od osady. Určite nás nevidel a ani necítil, pretože si smelo vykračoval a len pohadzoval hlavou. Na rozdiel od nás bol úplne kľudný. My sme stáli ako sochy. Naša pyrotechnika už bola zasa v batohoch. Medveď vošiel do lesa a my sme zasa ožili. No príliš pokojne sme nespali.

Na druhý dň sme pokračovali po červenej a striedavo lúkami a lesom sme išli smer Vyšehradské sedlo (579 m), kadiaľ prechádza št.cesta z Nitrianskeho Pravna na Turiec. Široké otvorené a lúčnaté sedlo bolo plné pasúcich sa ovečiek. Nabrali sme vodu nad salašom a náučným chodníkom ľahko vystúpali na Vyšehrad (829 m). Chvílu sme sa vzdelávali a dozvedeli sa, že tu bolo osídlenie už v ml. dobe kamennej. Z Vyšehradu je nádherný výhľad na Veľkú Fatru a Kremnické vrchy. Trasa ďalej pokračovala lesom až k neznačenej chatovej osade a napája sa na kvalitnú horskú cestu, vhodnú i pre cykloturistiku. Minuli sme peknú horáreň s vodou a vyšli až na Sklenianskych lúkach, kde sme prespali druhú noc.

Ráno sme pokračovali po červenej cez Kozie chrbáty až do sedla pod Vysokou (902 m) a odtial už iba zbehli do Handlovej.

Celé pohorie je charakteristické prekrásnymi horskými lúkami, dostatkom vody na trase, ihličnatými alebo zmiešanými lesmi a mnohými horárňami. Nie su tu namáhavé stúpania či klesania, ale ani žiadna chata či dedinka s krčmou a pivom. Až pred Kozími chrbátmi je možné zbehnúť do rekreačného strediska, kde sú chaty a je tu i pravdepodobne možnosť občerstvenia.

Celá trasa je ideálna pre nenáročné putovanie s batohom. Ak by ste chceli predĺžiť trasu, tak doporučujem zbehnúť do Kremnice a prepraviť sa do Budče a urobiť hneď aj Kremnické vrchy http://hiking.sk/hk/ar/45/cez_kremnicke_vrchy.html. Ale o nich až nabudúce.

Fórum 4 príspevky
Putovanie pohorím Žiar 25/12/07 23:22 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Vizionár Julo Januška bol vizionár. Nie že by mal nejaké celosvetové vízie, to nie, on bol skôr taký náš malý, obecný vizionár. Popravde treba povedať, že Julo bol vlastne kurič. Kurič v horskom hoteli, vzdialenom len asi tak hodinku chôdze od obce. Dostatočne ďaleko na to, aby ho jeho žena Betka nemohla stále kontrolovať a šikanovať, a pritom dosť blízko, aby, ak sa mu zachcelo, a šéf to dovolil, mohol si skočiť domov pozrieť rodinu, či varovať obec pred katastrofami. Lebo Julo videl do budúcnosti celkom jasne, i keď zvyčajne len čierne. 10/05/19 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Divný sen Vlastne to ani žiadny vander nebol. To som si len tak zmyslel, že sa už akosi dlho poflakujem doma, a tak, keď som videl celkom slušnú predpoveď počasia, požiadal som v robote o dovolenku na dva dni a vyrazil som. Naozaj mi v podstate o nič nešlo. Cítil som sa len akýsi usedený a unudený, no a hlavne sa mi žiadalo vypadnúť. Vypadnúť z domu a aspoň trošku sa potúlať po horách a lúkach, posedieť si pri výhľadoch, prespať vonku, dať si v neznámej krčme pivko, prehodiť slovko či dve s krčmárom alebo miestnymi korheľmi a prespať niekde, kde budem môcť celú noc počúvať len hlasy prírody. Máte aj vy niekedy pocit, že už v meste asi nevydržíte? Ja som ho mal práve vtedy. Dcéra ma zaviezla ráno na stanicu do Sudoměříc, tam som nastúpil na vlak a odviezol sa do Vrboviec, kde bola moja vlaková konečná. Vedel som, že domov je to len asi 35 - 40 kilometrov a že ak sa nebudem hnať, bude to fajný relax na dva dni. A tak som vyrazil. 26/04/19 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Chata pod Soliskom a Škutnastá poľana s bábom Keď príde do hôr jeseň a začne farbiť všetko svojou pestrou paletou, každý okamih v nej strávený je dvojnásobne krásny. Pre mňa bol taký posledný septembrový deň v roku 2016, ktorý som strávila na vychádzke v slnkom zaliatych Vysokých Tatrách s dcérkou. Výber trasy sme podriadili tomu, že sme mali v nosiči 7-mesačného svištíka, no aj tak sme chceli bližšie k vrcholom, bližšie k modrej oblohe a bližšie k slniečku. dnes Daniela Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistikou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. dnes Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Recenzia Najkrajšie pešie okruhy 1. + 2. diel Keď vydavateľstvo DAJAMA začalo s edíciou Po Slovenskou, prvou lastovičkou bol sprievodca Najkrajšie pešie okruhy z roku 2013. V tomto roku vydavateľstvo pristúpilo k jeho opätovnému vydaniu s drobnými zmenami, okrem toho však vydalo pokračovanie a v pláne je aj tretí diel. Okružných trás na Slovensku sa dá urobiť naozaj veľa a tak sme sa pozreli, čo autorov knihy zaujalo tentokrát. včera Soňa Mäkká Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Putovanie pohorím Žiar 25/12/07 23:22 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Žiar
  • Počet dní
    • 3
  • Nadmorská výška
    • max: 912 m n. m.
  • Vzdialenosť
    • 55 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 10.10.2003
  • Štart trasy
    • šírka: 48.96353 ° SŠ
      dĺžka: 18.61107 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.72776 ° SŠ
      dĺžka: 18.76036 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • iba voľne na trase, žiadne chaty
  • Voda
    • vo všetkých prameňoch značených na mape a pri horárňach
  • Mapa
    • 1:50 000 VKÚ Harmanec: č.120 Malá Fatra - Martinské hole
      č.131 Vtáčnik - Horná Nitra
      č.132 Kremnické vrchy
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.64 (0.19)