Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Rada Kto nás môže v prírode kontrolovať

Pri pobyte v horách sa môžeme stretnúť s viacerými štátnym orgánmi, ktoré dohliadajú na dodržiavanie legislatívy v oblasti ochrany prírody a krajiny. Sú to najmä stráž prírody, lesná stráž, poľovná stráž a rybárska stráž. Zameriame sa hlavne na strážcov – ochranárov prírody a krajiny (rangerská služba), ktorých môžete stretnúť v našich národných parkoch a chránených krajinných oblastiach, ale i v maloplošných chránených územiach po celom Slovensku.

V roku 2013 máme na Slovensku aktuálne 9 národných parkov a 14 chránených krajinných oblastí:
Tatranský národný park (TANAP),
Pieninský národný park (PIENAP),
Národný park Nízke Tatry (NAPANT),
Národný park Slovenský raj (SRNAP),
Národný park Malá Fatra,
Národný park Veľká Fatra,
Národný park Muránska planina,
Národný park Slovenský kras,
Národný park Poloniny,
• CHKO Záhorie,
• CHKO Malé Karpaty,
• CHKO Dunajské luhy,
CHKO Biele Karpaty,
• CHKO Ponitrie,
CHKO Strážovské vrchy,
• CHKO Kysuce,
• CHKO Horná Orava,
• CHKO Štiavnické vrchy,
CHKO Poľana,
CHKO Cerová vrchovina,
• CHKO Východné Karpaty,
CHKO Vihorlat,
• CHKO Latorica.

Ako spoznáme stráž prírody?

Vo vyššie uvedených veľkoplošných chránených územiach pôsobia profesionálni strážcovia (zamestnanci Štátnej ochrany prírody SR) i dobrovoľní strážcovia prírody (z radov verejnosti). Stráž prírody definuje zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v paragrafe č. 72. Dobrovoľní ochranári skladajú skúšku, ktorú potvrdzuje Krajský úrad ŽP. Profesionáli i dobrovoľníci sú jednoznačne identifikovateľní podľa rovnošaty s nápisom stráž prírody, ktorá nesmie byť podobná policajným alebo vojenským uniformám.

Ochranári ďalej majú preukaz stráže prírody bledozelenej tieňovanej farby s fotografiou a nápisom hore „STRÁŽ PRÍRODY“, ktorý má platnosť jeden rok a následne sa jeho platnosť predlžuje, kde je okrem mena a priezviska uvedený obvod pôsobnosti strážcu. V oblasti mimo svojho rajónu nemá ochranár žiadne právomoci a je na legislatívnej úrovni bežného občana SR.

Tretím identifikátorom rangerskej služby je kovový oválny odznak zelenej farby so štátnym znakom SR a s nápisom po obvode „STRÁŽ PRÍRODY“ v spodnej polovici odznaku. Ochranár by ho mal nosiť na viditeľnom mieste rovnošaty stráže prírody. Vo výnimočných situáciách sa členovia stráže môžu preukazovať iba ústne „stráž prírody“ a až dodatočne na vyžiadanie odznakom alebo preukazom, ktoré strážca nesmie vydať z rúk a nemusí uviesť ani svoje osobné údaje.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Právomoci stráže prírody

Kompetencie profesionálnych a dobrovoľných strážcov sú rovnaké na základe zákona o ochrane prírody a krajiny. Z ich práv a povinností v danom obvode pôsobenia vyberáme:
• Vstup na pozemky a do stavieb,
• Obmedziť osobnú slobodu páchateľa protiprávnej činnosti a zistiť jej totožnosť,
• Predviesť páchateľa na policajný útvar,
• Zhabať chránené druhy rastlín a živočíchov, ak boli protiprávne nadobudnuté,
• Dokumentovať protiprávnu činnosť a zásahy do prírody a krajiny,
• Zastaviť a kontrolovať dopravné prostriedky v chránenom území a kontrolovať oprávnenosť vjazdu vozidla i obsahu batožiny,
• Dávať pokuty za priestupky v blokovom konaní, do výšky 66,- € na mieste, prípadne môže celú vec posunúť na priestupkové konanie,
• Nosiť a použiť legálne držanú zbraň na obranu ľudí i ochranu chránených živočíchov,
• Po výzve od upustenia od protiprávnej činnosti a po výstrahe môže použiť donucovacie prostriedky (hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany, obušok, slzotvorné prostriedky, putá, služobný pes). Pri ich použití sa zohľadňuje vek, telesné postihnutie a viditeľné tehotenstvo.
• Dôstojne a vážne reprezentovať stráž prírody pri výkone služby a tiež zachovávať dôstojnosť a vážnosť osôb, s ktorými prichádza do kontaktu.

Oprávnenia a povinnosti člena stráže prírody majú aj úradné osoby v poverení Ministerstva životného prostredia SR (Slovenská agentúra životného prostredia, Slovenský hydrometeorologický ústav, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Slovenská správa jaskýň...), Slovenskej inšpekcie ŽP, krajských, obvodných, okresných a obecných úradov (obec) a tiež Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a to úradníci, ktorí to majú uvedené v ich služobnom preukaze.

Kto nás môže legitimovať?

Okrem spomínanej stráže prírody nás môže pri túre legitimovať aj lesná stráž (zákon o lesoch), poľovná stráž (zákon o poľovníctve), rybárska stráž (zákon o rybárstve) a tiež profesionálni členovia Horskej záchrannej služby (skrátene HZS) na základe zákona č. 544 o HZS. Napriek tomu, že horskí vodcovia (Národná asociácia horských vodcov) nie sú úradne poverené osoby, ale živnostníci, vykonávajúce komerčnú (zárobkovú) činnosť, v zákone č. 544/2002 o ZHS (§ 11, bod 2, písmeno F) je uvedené, že „osoba v horskej oblasti je povinná preukázať totožnosť na vyzvanie člena HZS alebo horského vodcu“ v súvislosti s bezpečnosťou osôb v horskej oblasti. Načo a ako využije znalosť vašej totožnosti horský vodca, nie je známe, pretože nemá iné právomoci a nie je verejným činiteľom, ale živnostníkom vykonávajúcim svoju prácu.

Kto nás nemôže legitimovať

Ešte uveďme, kto vás v horách nemôže legitimovať: dobrovoľní členovia horskej služby (OZ Horská služba na Slovensku), turistickí sprievodcovia, lyžiarski inštruktori, lesní robotníci, členovia urbárskych (pozemkových) spoločenstiev, pilčíci a pracovníci horských dopravných zariadení (lanovkári a vlekári), ktorí neoprávnene zvyknú komandovať návštevníkov prírody.

Zneužívanie preukazu stráže prírody

Na záver dodajme, že ani stráž prírody sa nemôže správať svojvoľne. Musí takisto dodržiavať obmedzenia v pohybe v chránených územiach, okrem pohybu mimo značkovaných chodníkov. Strážca nemôže svojvoľne vchádzať motorovým vozidlom či prenocovať v prírode, s výnimkou toho, ak je poverený nejakou úlohou, napr. sledovaním hniezd dravcov. Pokiaľ máte pocit, že strážca zneužíva svoje postavenie napr. na nedovolené kempovanie v prírode s kamarátmi, treba to oznámiť na príslušnú správu chráneného územia, v prípade dobrovoľných strážcov na Krajský úrad životného prostredia.

Súvisiaci odkaz

Asociácia strážcov chránených území Slovenska

Spoluautorka textu: Soňa Mäkká

Najnovšie