Rada

Kto nás môže v prírode kontrolovať

12. 08. 2013
Pri pobyte v horách sa môžeme stretnúť s viacerými štátnym orgánmi, ktoré dohliadajú na dodržiavanie legislatívy v oblasti ochrany prírody a krajiny. Sú to najmä stráž prírody, lesná stráž, poľovná stráž a rybárska stráž. Zameriame sa hlavne na strážcov – ochranárov prírody a krajiny (rangerská služba), ktorých môžete stretnúť v našich národných parkoch a chránených krajinných oblastiach, ale i v maloplošných chránených územiach po celom Slovensku.

V roku 2013 máme na Slovensku aktuálne 9 národných parkov a 14 chránených krajinných oblastí:
Tatranský národný park (TANAP),
Pieninský národný park (PIENAP),
Národný park Nízke Tatry (NAPANT),
Národný park Slovenský raj (SRNAP),
Národný park Malá Fatra,
Národný park Veľká Fatra,
Národný park Muránska planina,
Národný park Slovenský kras,
Národný park Poloniny,
• CHKO Záhorie,
• CHKO Malé Karpaty,
• CHKO Dunajské luhy,
CHKO Biele Karpaty,
• CHKO Ponitrie,
CHKO Strážovské vrchy,
• CHKO Kysuce,
• CHKO Horná Orava,
• CHKO Štiavnické vrchy,
CHKO Poľana,
CHKO Cerová vrchovina,
• CHKO Východné Karpaty,
CHKO Vihorlat,
• CHKO Latorica.

Ako spoznáme stráž prírody?

Vo vyššie uvedených veľkoplošných chránených územiach pôsobia profesionálni strážcovia (zamestnanci Štátnej ochrany prírody SR) i dobrovoľní strážcovia prírody (z radov verejnosti). Stráž prírody definuje zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v paragrafe č. 72. Dobrovoľní ochranári skladajú skúšku, ktorú potvrdzuje Krajský úrad ŽP. Profesionáli i dobrovoľníci sú jednoznačne identifikovateľní podľa rovnošaty s nápisom stráž prírody, ktorá nesmie byť podobná policajným alebo vojenským uniformám.

Ochranári ďalej majú preukaz stráže prírody bledozelenej tieňovanej farby s fotografiou a nápisom hore „STRÁŽ PRÍRODY“, ktorý má platnosť jeden rok a následne sa jeho platnosť predlžuje, kde je okrem mena a priezviska uvedený obvod pôsobnosti strážcu. V oblasti mimo svojho rajónu nemá ochranár žiadne právomoci a je na legislatívnej úrovni bežného občana SR.

Tretím identifikátorom rangerskej služby je kovový oválny odznak zelenej farby so štátnym znakom SR a s nápisom po obvode „STRÁŽ PRÍRODY“ v spodnej polovici odznaku. Ochranár by ho mal nosiť na viditeľnom mieste rovnošaty stráže prírody. Vo výnimočných situáciách sa členovia stráže môžu preukazovať iba ústne „stráž prírody“ a až dodatočne na vyžiadanie odznakom alebo preukazom, ktoré strážca nesmie vydať z rúk a nemusí uviesť ani svoje osobné údaje.

Právomoci stráže prírody

Kompetencie profesionálnych a dobrovoľných strážcov sú rovnaké na základe zákona o ochrane prírody a krajiny. Z ich práv a povinností v danom obvode pôsobenia vyberáme:
• Vstup na pozemky a do stavieb,
• Obmedziť osobnú slobodu páchateľa protiprávnej činnosti a zistiť jej totožnosť,
• Predviesť páchateľa na policajný útvar,
• Zhabať chránené druhy rastlín a živočíchov, ak boli protiprávne nadobudnuté,
• Dokumentovať protiprávnu činnosť a zásahy do prírody a krajiny,
• Zastaviť a kontrolovať dopravné prostriedky v chránenom území a kontrolovať oprávnenosť vjazdu vozidla i obsahu batožiny,
• Dávať pokuty za priestupky v blokovom konaní, do výšky 66,- € na mieste, prípadne môže celú vec posunúť na priestupkové konanie,
• Nosiť a použiť legálne držanú zbraň na obranu ľudí i ochranu chránených živočíchov,
• Po výzve od upustenia od protiprávnej činnosti a po výstrahe môže použiť donucovacie prostriedky (hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany, obušok, slzotvorné prostriedky, putá, služobný pes). Pri ich použití sa zohľadňuje vek, telesné postihnutie a viditeľné tehotenstvo.
• Dôstojne a vážne reprezentovať stráž prírody pri výkone služby a tiež zachovávať dôstojnosť a vážnosť osôb, s ktorými prichádza do kontaktu.

Oprávnenia a povinnosti člena stráže prírody majú aj úradné osoby v poverení Ministerstva životného prostredia SR (Slovenská agentúra životného prostredia, Slovenský hydrometeorologický ústav, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Slovenská správa jaskýň...), Slovenskej inšpekcie ŽP, krajských, obvodných, okresných a obecných úradov (obec) a tiež Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a to úradníci, ktorí to majú uvedené v ich služobnom preukaze.

Kto nás môže legitimovať?

Okrem spomínanej stráže prírody nás môže pri túre legitimovať aj lesná stráž (zákon o lesoch), poľovná stráž (zákon o poľovníctve), rybárska stráž (zákon o rybárstve) a tiež profesionálni členovia Horskej záchrannej služby (skrátene HZS) na základe zákona č. 544 o HZS. Napriek tomu, že horskí vodcovia (Národná asociácia horských vodcov) nie sú úradne poverené osoby, ale živnostníci, vykonávajúce komerčnú (zárobkovú) činnosť, v zákone č. 544/2002 o ZHS (§ 11, bod 2, písmeno F) je uvedené, že „osoba v horskej oblasti je povinná preukázať totožnosť na vyzvanie člena HZS alebo horského vodcu“ v súvislosti s bezpečnosťou osôb v horskej oblasti. Načo a ako využije znalosť vašej totožnosti horský vodca, nie je známe, pretože nemá iné právomoci a nie je verejným činiteľom, ale živnostníkom vykonávajúcim svoju prácu.

Kto nás nemôže legitimovať

Ešte uveďme, kto vás v horách nemôže legitimovať: dobrovoľní členovia horskej služby (OZ Horská služba na Slovensku), turistickí sprievodcovia, lyžiarski inštruktori, lesní robotníci, členovia urbárskych (pozemkových) spoločenstiev, pilčíci a pracovníci horských dopravných zariadení (lanovkári a vlekári), ktorí neoprávnene zvyknú komandovať návštevníkov prírody.

Zneužívanie preukazu stráže prírody

Na záver dodajme, že ani stráž prírody sa nemôže správať svojvoľne. Musí takisto dodržiavať obmedzenia v pohybe v chránených územiach, okrem pohybu mimo značkovaných chodníkov. Strážca nemôže svojvoľne vchádzať motorovým vozidlom či prenocovať v prírode, s výnimkou toho, ak je poverený nejakou úlohou, napr. sledovaním hniezd dravcov. Pokiaľ máte pocit, že strážca zneužíva svoje postavenie napr. na nedovolené kempovanie v prírode s kamarátmi, treba to oznámiť na príslušnú správu chráneného územia, v prípade dobrovoľných strážcov na Krajský úrad životného prostredia.

Súvisiaci odkaz

Asociácia strážcov chránených území Slovenska

Spoluautorka textu: Soňa Mäkká

Fórum 39 príspevkov
Kto nás môže v prírode kontrolovať 22/11/16 07:41 39 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zaniknuté dediny (5) – Dara a Starina Voľné pokračovanie seriálu o zaniknutých dedinách nemôže obísť severovýchod Slovenska. Z dôvodu výstavby vodárenskej nádrže Starina bolo vysťahovaných a zbúraných sedem obcí na hornom toku rieky Cirocha. Všetkých sedem dedín obývali etnickí Rusíni, ktorí museli opustiť svoje domovy. 29/04/20 Tomáš Trstenský Bukovské vrchy
Extra Juraj Jánošík ako ťahák na turistov Od popravy zbojníckeho kapitána Juraja Jánošíka uplynulo viac ako 300 rokov. Napriek tomu, že len 1,5 roka zbíjal v hornouhorských stoliciach, dodnes ostalo prekvapivo veľa miest, ktoré sa spájajú s jeho pôsobením. Okrem rodiska je to tiež miesto úkrytu v Malohonte a miesta jeho posledných dní na Liptove. Nebudem popisovať život najznámejšieho karpatského zbojníka, o tom sa už popísalo dosť, ale vydáme sa na cestu Slovenskom, kde nájdeme pamiatky jánošíkovskej tradície. 18/04/20 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Komentár Prečo má Predné Solisko tri nadmorské výšky? Pri editovaní článku o Prednom Solisku ma zaujalo, že na dvoch mapách boli dve rozdielne nadmorské výšky. Keď som otvoril tretiu mapu, tak ma zarazilo, že tam bola úplne iná - tretia hodnota. Ako je možné, že sú na súčasných i starších mapách uvádzané tri rozdielne nadmorské výšky pre identický vrchol? 10/04/20 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Túra Brankovský vodopád a hrebeň Brankova Ide o pestrú túru, kde uvidíme najvyšší vodopád v Nízkych Tatrách, horské lúky, ale aj divoký hrebeň Brankova s úzkym chodníkom, solitérnymi skalami a hustým lesom. dnes Soňa Mäkká Nízke Tatry
Túra Hrebeňovka Javorníkov zo Žiliny Pôvodne som plánoval ísť na hrebeňovku Slanských vrchov, po ktorej dlhšie pokukujem, ale kvôli africkému moru ošípaných som nakoniec radšej pozmenil plány. Nechcel som ohroziť naše domáce prasce. Nemusel som ani dlho rozmýšľať a hneď som vedel, že náhradným plánom budú Javorníky. Pohorie cez týždeň celkom opustené so zaujímavými horskými lúkami a malými lazníckymi sídlami. včera Pavel Forgáč Javorníky
Túra Na najvyšší kopec galantského okresu Počas veľkonočných sviatkov som si všimol, že na Hikingu nie je opis trasy, ktorá by ležala celá v galantskom okrese. Rozhodol som sa, že to napravím. Ale kam ísť, keď je v okrese také množstvo atraktívnych turistických cieľov? Vybral som sa na najvyšší kopec okresu, na Šalgočskú dvojtisícovku. 30/05/20 Martin Knor Podunajsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kto nás môže v prírode kontrolovať 22/11/16 07:41 39 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.8 (0.26)