Rada

Kto nás môže v prírode kontrolovať

12. 08. 2013
Pri pobyte v horách sa môžeme stretnúť s viacerými štátnym orgánmi, ktoré dohliadajú na dodržiavanie legislatívy v oblasti ochrany prírody a krajiny. Sú to najmä stráž prírody, lesná stráž, poľovná stráž a rybárska stráž. Zameriame sa hlavne na strážcov – ochranárov prírody a krajiny (rangerská služba), ktorých môžete stretnúť v našich národných parkoch a chránených krajinných oblastiach, ale i v maloplošných chránených územiach po celom Slovensku.

V roku 2013 máme na Slovensku aktuálne 9 národných parkov a 14 chránených krajinných oblastí:
Tatranský národný park (TANAP),
Pieninský národný park (PIENAP),
Národný park Nízke Tatry (NAPANT),
Národný park Slovenský raj (SRNAP),
Národný park Malá Fatra,
Národný park Veľká Fatra,
Národný park Muránska planina,
Národný park Slovenský kras,
Národný park Poloniny,
• CHKO Záhorie,
• CHKO Malé Karpaty,
• CHKO Dunajské luhy,
CHKO Biele Karpaty,
• CHKO Ponitrie,
CHKO Strážovské vrchy,
• CHKO Kysuce,
• CHKO Horná Orava,
• CHKO Štiavnické vrchy,
CHKO Poľana,
CHKO Cerová vrchovina,
• CHKO Východné Karpaty,
CHKO Vihorlat,
• CHKO Latorica.

Ako spoznáme stráž prírody?

Vo vyššie uvedených veľkoplošných chránených územiach pôsobia profesionálni strážcovia (zamestnanci Štátnej ochrany prírody SR) i dobrovoľní strážcovia prírody (z radov verejnosti). Stráž prírody definuje zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v paragrafe č. 72. Dobrovoľní ochranári skladajú skúšku, ktorú potvrdzuje Krajský úrad ŽP. Profesionáli i dobrovoľníci sú jednoznačne identifikovateľní podľa rovnošaty s nápisom stráž prírody, ktorá nesmie byť podobná policajným alebo vojenským uniformám.

Ochranári ďalej majú preukaz stráže prírody bledozelenej tieňovanej farby s fotografiou a nápisom hore „STRÁŽ PRÍRODY“, ktorý má platnosť jeden rok a následne sa jeho platnosť predlžuje, kde je okrem mena a priezviska uvedený obvod pôsobnosti strážcu. V oblasti mimo svojho rajónu nemá ochranár žiadne právomoci a je na legislatívnej úrovni bežného občana SR.

Tretím identifikátorom rangerskej služby je kovový oválny odznak zelenej farby so štátnym znakom SR a s nápisom po obvode „STRÁŽ PRÍRODY“ v spodnej polovici odznaku. Ochranár by ho mal nosiť na viditeľnom mieste rovnošaty stráže prírody. Vo výnimočných situáciách sa členovia stráže môžu preukazovať iba ústne „stráž prírody“ a až dodatočne na vyžiadanie odznakom alebo preukazom, ktoré strážca nesmie vydať z rúk a nemusí uviesť ani svoje osobné údaje.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Právomoci stráže prírody

Kompetencie profesionálnych a dobrovoľných strážcov sú rovnaké na základe zákona o ochrane prírody a krajiny. Z ich práv a povinností v danom obvode pôsobenia vyberáme:
• Vstup na pozemky a do stavieb,
• Obmedziť osobnú slobodu páchateľa protiprávnej činnosti a zistiť jej totožnosť,
• Predviesť páchateľa na policajný útvar,
• Zhabať chránené druhy rastlín a živočíchov, ak boli protiprávne nadobudnuté,
• Dokumentovať protiprávnu činnosť a zásahy do prírody a krajiny,
• Zastaviť a kontrolovať dopravné prostriedky v chránenom území a kontrolovať oprávnenosť vjazdu vozidla i obsahu batožiny,
• Dávať pokuty za priestupky v blokovom konaní, do výšky 66,- € na mieste, prípadne môže celú vec posunúť na priestupkové konanie,
• Nosiť a použiť legálne držanú zbraň na obranu ľudí i ochranu chránených živočíchov,
• Po výzve od upustenia od protiprávnej činnosti a po výstrahe môže použiť donucovacie prostriedky (hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany, obušok, slzotvorné prostriedky, putá, služobný pes). Pri ich použití sa zohľadňuje vek, telesné postihnutie a viditeľné tehotenstvo.
• Dôstojne a vážne reprezentovať stráž prírody pri výkone služby a tiež zachovávať dôstojnosť a vážnosť osôb, s ktorými prichádza do kontaktu.

Oprávnenia a povinnosti člena stráže prírody majú aj úradné osoby v poverení Ministerstva životného prostredia SR (Slovenská agentúra životného prostredia, Slovenský hydrometeorologický ústav, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Slovenská správa jaskýň...), Slovenskej inšpekcie ŽP, krajských, obvodných, okresných a obecných úradov (obec) a tiež Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a to úradníci, ktorí to majú uvedené v ich služobnom preukaze.

Kto nás môže legitimovať?

Okrem spomínanej stráže prírody nás môže pri túre legitimovať aj lesná stráž (zákon o lesoch), poľovná stráž (zákon o poľovníctve), rybárska stráž (zákon o rybárstve) a tiež profesionálni členovia Horskej záchrannej služby (skrátene HZS) na základe zákona č. 544 o HZS. Napriek tomu, že horskí vodcovia (Národná asociácia horských vodcov) nie sú úradne poverené osoby, ale živnostníci, vykonávajúce komerčnú (zárobkovú) činnosť, v zákone č. 544/2002 o ZHS (§ 11, bod 2, písmeno F) je uvedené, že „osoba v horskej oblasti je povinná preukázať totožnosť na vyzvanie člena HZS alebo horského vodcu“ v súvislosti s bezpečnosťou osôb v horskej oblasti. Načo a ako využije znalosť vašej totožnosti horský vodca, nie je známe, pretože nemá iné právomoci a nie je verejným činiteľom, ale živnostníkom vykonávajúcim svoju prácu.

Kto nás nemôže legitimovať

Ešte uveďme, kto vás v horách nemôže legitimovať: dobrovoľní členovia horskej služby (OZ Horská služba na Slovensku), turistickí sprievodcovia, lyžiarski inštruktori, lesní robotníci, členovia urbárskych (pozemkových) spoločenstiev, pilčíci a pracovníci horských dopravných zariadení (lanovkári a vlekári), ktorí neoprávnene zvyknú komandovať návštevníkov prírody.

Zneužívanie preukazu stráže prírody

Na záver dodajme, že ani stráž prírody sa nemôže správať svojvoľne. Musí takisto dodržiavať obmedzenia v pohybe v chránených územiach, okrem pohybu mimo značkovaných chodníkov. Strážca nemôže svojvoľne vchádzať motorovým vozidlom či prenocovať v prírode, s výnimkou toho, ak je poverený nejakou úlohou, napr. sledovaním hniezd dravcov. Pokiaľ máte pocit, že strážca zneužíva svoje postavenie napr. na nedovolené kempovanie v prírode s kamarátmi, treba to oznámiť na príslušnú správu chráneného územia, v prípade dobrovoľných strážcov na Krajský úrad životného prostredia.

Súvisiaci odkaz

Asociácia strážcov chránených území Slovenska

Spoluautorka textu: Soňa Mäkká

Fórum 39 príspevkov
Kto nás môže v prírode kontrolovať 22/11/16 07:41 39 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Recenzia Merino bunda Black hill Veles Koncom roka 2019 sa mi na víkendovej akcii vo Veľkej Fatre pokazil na flísovej bunde zips. Nebola to žiadna výhra chodiť po zasneženej Fatre s rozzipsovanou bundou. Zhodou okolnosti na chate bol kamarát s merino bundou od Black hill, ktorá sa mi zapáčila, tak som si ju hneď vyskúšal. Po návrate do civilizácie som si objednal u slovenského výrobcu model Veles. Po trištvrte roku jej nosenia sa s vami podelím o moje skúsenosti. 28/10/20 Tomáš Trstenský Oblečenie
Túra Zaniknuté dediny (8) – Dubník V súvislosti s ťažbou nerastného bohatstva neustále vznikajú i zanikajú ľudské sídla. Na území Slovenska bola v minulých storočiach intenzívna ťažba prevažne rudného bohatstva. S baníckou činnosťou na našom území vzniklo viacero baníckych osád. Mnoho ich zaniklo, ale medzi bývalými baníckymi kolóniami má výsostnú pozíciu osada Dubník. 23/07/20 Tomáš Trstenský Slanské vrchy
Názor Petícia: Do prírody cez betónové koridory? Nie! Králikárne versus vilové štvrte alebo zeleň hneď za panelákmi proti vyasfaltovaným koridorom pomedzi múry satelitných ulíc. Obyvatelia banskobystrického sídliska Fončorda nesúhlasia s rozsiahlou výstavbou rodinných domov v prírode hneď nad mestom.  20/06/20 Tomáš Trstenský Iné
Najnovšie články na titulke
 
Túra Tri dni v Chočských vrchoch Slovensko máme celkom slušne prechodené, no nájde sa pár turisticky veľmi známych miest, ktoré sa nám úspešne vyhýbajú. Takými bola časť Chočských vrchov - Pravnáč a Čerenová skala. dnes Danka Tomášiková Veľká Fatra a Choč
Túra Slovenskom 2: Krivánska Fatra, Kysuce a Orava Druhá časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Krivánsku časť Malej Fatry, Kysuckú vrchovinu, Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, Podbeskydskú vrchovinu a Oravskú Maguru. 28/11/20 Pavel Forgáč Malá Fatra, Kysucká vrchovina, +
Podcast O lavínach s Pavlom Krajčím zo Strediska lavínovej prevencie V 22. dieli HIKING podcastu bol naším hosťom Pavel Krajčí, odborník na lavínovú problematiku zo Strediska lavínovej prevencie. Hovorili sme o tom, čo robiť, ak sa my alebo naši kamaráti dostanú do lavíny, ako si plánovať túru v zime, aj ako Stredisko lavínovej prevencie tvorí každodenné lavínové správy. 27/11/20 Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kto nás môže v prírode kontrolovať 22/11/16 07:41 39 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.82 (0.24)