Kto nás môže v prírode kontrolovať

V roku 2013 máme na Slovensku aktuálne 9 národných parkov a 14 chránených krajinných oblastí:
• Tatranský národný park (TANAP),
• Pieninský národný park (PIENAP),
• Národný park Nízke Tatry (NAPANT),
• Národný park Slovenský raj (SRNAP),
• Národný park Malá Fatra,
• Národný park Veľká Fatra,
• Národný park Muránska planina,
• Národný park Slovenský kras,
• Národný park Poloniny,
• CHKO Záhorie,
• CHKO Malé Karpaty,
• CHKO Dunajské luhy,
• CHKO Biele Karpaty,
• CHKO Ponitrie,
• CHKO Strážovské vrchy,
• CHKO Kysuce,
• CHKO Horná Orava,
• CHKO Štiavnické vrchy,
• CHKO Poľana,
• CHKO Cerová vrchovina,
• CHKO Východné Karpaty,
• CHKO Vihorlat,
• CHKO Latorica.

Ako spoznáme stráž prírody?

Vo vyššie uvedených veľkoplošných chránených územiach pôsobia profesionálni strážcovia (zamestnanci Štátnej ochrany prírody SR) i dobrovoľní strážcovia prírody (z radov verejnosti). Stráž prírody definuje zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v paragrafe č. 72. Dobrovoľní ochranári skladajú skúšku, ktorú potvrdzuje Krajský úrad ŽP. Profesionáli i dobrovoľníci sú jednoznačne identifikovateľní podľa rovnošaty s nápisom stráž prírody, ktorá nesmie byť podobná policajným alebo vojenským uniformám.

Ochranári ďalej majú preukaz stráže prírody bledozelenej tieňovanej farby s fotografiou a nápisom hore „STRÁŽ PRÍRODY“, ktorý má platnosť jeden rok a následne sa jeho platnosť predlžuje, kde je okrem mena a priezviska uvedený obvod pôsobnosti strážcu. V oblasti mimo svojho rajónu nemá ochranár žiadne právomoci a je na legislatívnej úrovni bežného občana SR.

Tretím identifikátorom rangerskej služby je kovový oválny odznak zelenej farby so štátnym znakom SR a s nápisom po obvode „STRÁŽ PRÍRODY“ v spodnej polovici odznaku. Ochranár by ho mal nosiť na viditeľnom mieste rovnošaty stráže prírody. Vo výnimočných situáciách sa členovia stráže môžu preukazovať iba ústne „stráž prírody“ a až dodatočne na vyžiadanie odznakom alebo preukazom, ktoré strážca nesmie vydať z rúk a nemusí uviesť ani svoje osobné údaje.

Právomoci stráže prírody

Kompetencie profesionálnych a dobrovoľných strážcov sú rovnaké na základe zákona o ochrane prírody a krajiny. Z ich práv a povinností v danom obvode pôsobenia vyberáme:
• Vstup na pozemky a do stavieb,
• Obmedziť osobnú slobodu páchateľa protiprávnej činnosti a zistiť jej totožnosť,
• Predviesť páchateľa na policajný útvar,
• Zhabať chránené druhy rastlín a živočíchov, ak boli protiprávne nadobudnuté,
• Dokumentovať protiprávnu činnosť a zásahy do prírody a krajiny,
• Zastaviť a kontrolovať dopravné prostriedky v chránenom území a kontrolovať oprávnenosť vjazdu vozidla i obsahu batožiny,
• Dávať pokuty za priestupky v blokovom konaní, do výšky 66,- € na mieste, prípadne môže celú vec posunúť na priestupkové konanie,
• Nosiť a použiť legálne držanú zbraň na obranu ľudí i ochranu chránených živočíchov,
• Po výzve od upustenia od protiprávnej činnosti a po výstrahe môže použiť donucovacie prostriedky (hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany, obušok, slzotvorné prostriedky, putá, služobný pes). Pri ich použití sa zohľadňuje vek, telesné postihnutie a viditeľné tehotenstvo.
• Dôstojne a vážne reprezentovať stráž prírody pri výkone služby a tiež zachovávať dôstojnosť a vážnosť osôb, s ktorými prichádza do kontaktu.

Oprávnenia a povinnosti člena stráže prírody majú aj úradné osoby v poverení Ministerstva životného prostredia SR (Slovenská agentúra životného prostredia, Slovenský hydrometeorologický ústav, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Slovenská správa jaskýň...), Slovenskej inšpekcie ŽP, krajských, obvodných, okresných a obecných úradov (obec) a tiež Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a to úradníci, ktorí to majú uvedené v ich služobnom preukaze.

Kto nás môže legitimovať?

Okrem spomínanej stráže prírody nás môže pri túre legitimovať aj lesná stráž (zákon o lesoch), poľovná stráž (zákon o poľovníctve), rybárska stráž (zákon o rybárstve) a tiež profesionálni členovia Horskej záchrannej služby (skrátene HZS) na základe zákona č. 544 o HZS. Napriek tomu, že horskí vodcovia (Národná asociácia horských vodcov) nie sú úradne poverené osoby, ale živnostníci, vykonávajúce komerčnú (zárobkovú) činnosť, v zákone č. 544/2002 o ZHS (§ 11, bod 2, písmeno F) je uvedené, že „osoba v horskej oblasti je povinná preukázať totožnosť na vyzvanie člena HZS alebo horského vodcu“ v súvislosti s bezpečnosťou osôb v horskej oblasti. Načo a ako využije znalosť vašej totožnosti horský vodca, nie je známe, pretože nemá iné právomoci a nie je verejným činiteľom, ale živnostníkom vykonávajúcim svoju prácu.

Kto nás nemôže legitimovať

Ešte uveďme, kto vás v horách nemôže legitimovať: dobrovoľní členovia horskej služby (OZ Horská služba na Slovensku), turistickí sprievodcovia, lyžiarski inštruktori, lesní robotníci, členovia urbárskych (pozemkových) spoločenstiev, pilčíci a pracovníci horských dopravných zariadení (lanovkári a vlekári), ktorí neoprávnene zvyknú komandovať návštevníkov prírody.

Zneužívanie preukazu stráže prírody

Na záver dodajme, že ani stráž prírody sa nemôže správať svojvoľne. Musí takisto dodržiavať obmedzenia v pohybe v chránených územiach, okrem pohybu mimo značkovaných chodníkov. Strážca nemôže svojvoľne vchádzať motorovým vozidlom či prenocovať v prírode, s výnimkou toho, ak je poverený nejakou úlohou, napr. sledovaním hniezd dravcov. Pokiaľ máte pocit, že strážca zneužíva svoje postavenie napr. na nedovolené kempovanie v prírode s kamarátmi, treba to oznámiť na príslušnú správu chráneného územia, v prípade dobrovoľných strážcov na Krajský úrad životného prostredia.

Súvisiaci odkaz

Asociácia strážcov chránených území Slovenska

Spoluautorka textu: Soňa Mäkká