Rada

Kto nás môže v prírode kontrolovať

12.08.13
Pri pobyte v horách sa môžeme stretnúť s viacerými štátnym orgánmi, ktoré dohliadajú na dodržiavanie legislatívy v oblasti ochrany prírody a krajiny. Sú to najmä stráž prírody, lesná stráž, poľovná stráž a rybárska stráž. Zameriame sa hlavne na strážcov – ochranárov prírody a krajiny (rangerská služba), ktorých môžete stretnúť v našich národných parkoch a chránených krajinných oblastiach, ale i v maloplošných chránených územiach po celom Slovensku.

V roku 2013 máme na Slovensku aktuálne 9 národných parkov a 14 chránených krajinných oblastí:
Tatranský národný park (TANAP),
Pieninský národný park (PIENAP),
Národný park Nízke Tatry (NAPANT),
Národný park Slovenský raj (SRNAP),
Národný park Malá Fatra,
Národný park Veľká Fatra,
Národný park Muránska planina,
Národný park Slovenský kras,
Národný park Poloniny,
• CHKO Záhorie,
• CHKO Malé Karpaty,
• CHKO Dunajské luhy,
CHKO Biele Karpaty,
• CHKO Ponitrie,
CHKO Strážovské vrchy,
• CHKO Kysuce,
• CHKO Horná Orava,
• CHKO Štiavnické vrchy,
CHKO Poľana,
CHKO Cerová vrchovina,
• CHKO Východné Karpaty,
CHKO Vihorlat,
• CHKO Latorica.

Ako spoznáme stráž prírody?

Vo vyššie uvedených veľkoplošných chránených územiach pôsobia profesionálni strážcovia (zamestnanci Štátnej ochrany prírody SR) i dobrovoľní strážcovia prírody (z radov verejnosti). Stráž prírody definuje zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v paragrafe č. 72. Dobrovoľní ochranári skladajú skúšku, ktorú potvrdzuje Krajský úrad ŽP. Profesionáli i dobrovoľníci sú jednoznačne identifikovateľní podľa rovnošaty s nápisom stráž prírody, ktorá nesmie byť podobná policajným alebo vojenským uniformám.

Ochranári ďalej majú preukaz stráže prírody bledozelenej tieňovanej farby s fotografiou a nápisom hore „STRÁŽ PRÍRODY“, ktorý má platnosť jeden rok a následne sa jeho platnosť predlžuje, kde je okrem mena a priezviska uvedený obvod pôsobnosti strážcu. V oblasti mimo svojho rajónu nemá ochranár žiadne právomoci a je na legislatívnej úrovni bežného občana SR.

Tretím identifikátorom rangerskej služby je kovový oválny odznak zelenej farby so štátnym znakom SR a s nápisom po obvode „STRÁŽ PRÍRODY“ v spodnej polovici odznaku. Ochranár by ho mal nosiť na viditeľnom mieste rovnošaty stráže prírody. Vo výnimočných situáciách sa členovia stráže môžu preukazovať iba ústne „stráž prírody“ a až dodatočne na vyžiadanie odznakom alebo preukazom, ktoré strážca nesmie vydať z rúk a nemusí uviesť ani svoje osobné údaje.

Právomoci stráže prírody

Kompetencie profesionálnych a dobrovoľných strážcov sú rovnaké na základe zákona o ochrane prírody a krajiny. Z ich práv a povinností v danom obvode pôsobenia vyberáme:
• Vstup na pozemky a do stavieb,
• Obmedziť osobnú slobodu páchateľa protiprávnej činnosti a zistiť jej totožnosť,
• Predviesť páchateľa na policajný útvar,
• Zhabať chránené druhy rastlín a živočíchov, ak boli protiprávne nadobudnuté,
• Dokumentovať protiprávnu činnosť a zásahy do prírody a krajiny,
• Zastaviť a kontrolovať dopravné prostriedky v chránenom území a kontrolovať oprávnenosť vjazdu vozidla i obsahu batožiny,
• Dávať pokuty za priestupky v blokovom konaní, do výšky 66,- € na mieste, prípadne môže celú vec posunúť na priestupkové konanie,
• Nosiť a použiť legálne držanú zbraň na obranu ľudí i ochranu chránených živočíchov,
• Po výzve od upustenia od protiprávnej činnosti a po výstrahe môže použiť donucovacie prostriedky (hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany, obušok, slzotvorné prostriedky, putá, služobný pes). Pri ich použití sa zohľadňuje vek, telesné postihnutie a viditeľné tehotenstvo.
• Dôstojne a vážne reprezentovať stráž prírody pri výkone služby a tiež zachovávať dôstojnosť a vážnosť osôb, s ktorými prichádza do kontaktu.

Oprávnenia a povinnosti člena stráže prírody majú aj úradné osoby v poverení Ministerstva životného prostredia SR (Slovenská agentúra životného prostredia, Slovenský hydrometeorologický ústav, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Slovenská správa jaskýň...), Slovenskej inšpekcie ŽP, krajských, obvodných, okresných a obecných úradov (obec) a tiež Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a to úradníci, ktorí to majú uvedené v ich služobnom preukaze.

Kto nás môže legitimovať?

Okrem spomínanej stráže prírody nás môže pri túre legitimovať aj lesná stráž (zákon o lesoch), poľovná stráž (zákon o poľovníctve), rybárska stráž (zákon o rybárstve) a tiež profesionálni členovia Horskej záchrannej služby (skrátene HZS) na základe zákona č. 544 o HZS. Napriek tomu, že horskí vodcovia (Národná asociácia horských vodcov) nie sú úradne poverené osoby, ale živnostníci, vykonávajúce komerčnú (zárobkovú) činnosť, v zákone č. 544/2002 o ZHS (§ 11, bod 2, písmeno F) je uvedené, že „osoba v horskej oblasti je povinná preukázať totožnosť na vyzvanie člena HZS alebo horského vodcu“ v súvislosti s bezpečnosťou osôb v horskej oblasti. Načo a ako využije znalosť vašej totožnosti horský vodca, nie je známe, pretože nemá iné právomoci a nie je verejným činiteľom, ale živnostníkom vykonávajúcim svoju prácu.

Kto nás nemôže legitimovať

Ešte uveďme, kto vás v horách nemôže legitimovať: dobrovoľní členovia horskej služby (OZ Horská služba na Slovensku), turistickí sprievodcovia, lyžiarski inštruktori, lesní robotníci, členovia urbárskych (pozemkových) spoločenstiev, pilčíci a pracovníci horských dopravných zariadení (lanovkári a vlekári), ktorí neoprávnene zvyknú komandovať návštevníkov prírody.

Zneužívanie preukazu stráže prírody

Na záver dodajme, že ani stráž prírody sa nemôže správať svojvoľne. Musí takisto dodržiavať obmedzenia v pohybe v chránených územiach, okrem pohybu mimo značkovaných chodníkov. Strážca nemôže svojvoľne vchádzať motorovým vozidlom či prenocovať v prírode, s výnimkou toho, ak je poverený nejakou úlohou, napr. sledovaním hniezd dravcov. Pokiaľ máte pocit, že strážca zneužíva svoje postavenie napr. na nedovolené kempovanie v prírode s kamarátmi, treba to oznámiť na príslušnú správu chráneného územia, v prípade dobrovoľných strážcov na Krajský úrad životného prostredia.

Súvisiaci odkaz

Asociácia strážcov chránených území Slovenska

Spoluautorka textu: Soňa Mäkká

Diskusia
Kto nás môže v prírode kontrolovať 22/11/16 07:41 39 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Správa Hľadajú jubilejné háje a pamätníky z roku 1928 Sú roztratené po našich horách s nápisom "RČS 1918 - 1928" po celom Slovensku. Sú ich destiatky a mnohokrát o nich nevedia ani lesníci. Kamenné pamätníky či väčšie mohyly zabudnuté v hustých lesných porastoch. Ide o tzv. jubilejné háje, lesy a hájiky, ktoré boli vysadné pri príležitosti 10. výročia existencie Československa. 28/10/18 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Prístrešok Táborisko Mraznica na Stolici Táboriť na vrchole najvyššej hory pohoria sa dá málokde. Buď je na vrchole málo miesta alebo je skalnatý či zarastený vegetáciou, prípadne v chránenom území. Ani jednu z uvedených charakteristík nespĺňa najvyššia hora Stolických vrchov a zároveň Slovenského rudohoria - Stolica. 22/09/18 Tomáš Trstenský Stolické vrchy
Prístrešok Táborisko Radzim Revúcku vrchovinu možno smelo označiť za veľmi málo navštevované pohorie a navyše málokto tuší, kde sa vôbec nachádza. Áno, pri Revúcej, ale tiahne sa v páse ako južné predhorie Slovenského rudohoria od Juhoslovenskej kotliny v priestore od Tomášoviec (pri Lučenci), cez Poltár, Rimavské Zalužany, Kyjatice, Ratkovú, Magnezitovce, Ochtinú až po Vyšnú Slanú (pri Dobšinej) a Rožňavu. No nič, radšej si otvorte mapu a hľadajte spomenuté obce. 01/09/18 Tomáš Trstenský Revúcka vrchovina
Najnovšie články na titulke
 
Pozvánka Zimné výstupy na vrcholy MK 2019 – Malý Javorník Woodcrafter Sido Biatec a TK Štart Bratislava srdečne pozývajú všetkých milovníkov pohybu v horách a obzvlášť Malých Karpatoch, na XXII. Ročník Zimných výstupov na vrcholy Malých Karpát. Tento ročník sa uskutoční 16.02.2019 a stretneme sa na vrchole Malý Javorník nad Medvedím údolím pri Limbachu. Je z neho nádherný kruhový výhľad (Kamzík - Veľký Javorník – v.n. Blatné – atómka Jaslovské Bohunice – Turecký vrch). dnes Miroslav Svítek
Túra Nový Zéland - z jedného pobrežia na druhé Auckland, najväčšie mesto Nového Zélandu, leží na šiji, ktorá má na najužšom mieste menej ako kilometer. Napriek tomu spája Tasmanské more s Tichým oceánom na území mesta chodník dlhý 16 kilometrov. Coast to Coast Walkway nevedie najkratšou, ale najzaujímavejšou trasou. Zväčša prechádza parkmi a ide cez tri väčšie sopky. dnes Martin Knor Svet
Túra Lintavy – Skala – Košarisko zo Stupavy Malé Karpaty mám k domu najbližšie, a preto som z nich prešla celkom dosť. Ale ešte existujú biele škvrny na mape. Jedna z týchto lokalít je územie ohraničené Stupavou, Lozornom, vojenským priestorom Záhorie a Košariskom. Nachádza sa tu ikonický Červený domček, rozľahlé lúky a vrchol Skala. včera Soňa Mäkká Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kto nás môže v prírode kontrolovať 22/11/16 07:41 39 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.47 (0.08)