Ferrata

Großer Priel (Veľký Priel)

06.08.13
Podľa informácií z internetu je dvojica ferát Bert Rinesch Steig a Schermberg Steig v masíve Veľkého Prielu (Großer Priel) jednou z najkrajších feratových kombinácií na víkend v Rakúsku. Dnes tieto informácie môžem potvrdiť. Spomínané feraty sú stredne náročné, avšak poriadne dlhé. A počas celého výstupu má človek výhľad priam z vtáčej perspektívy.

Priel-Schutzhaus

Čosi pred obedom som vyrážal z domu. V supermarkete v Bratislave som si kúpil jedlo na najbližšie dni a diaľnicou A1 som uháňal po Rakúsku. Keďže v mestečku Steyr opravovali cestu, trochu som tam zablúdil. Náladu mi nezlepšilo ani mrholenie okolo Mollnu. Našťastie, zvyšok výletu bol bez akýchkoľvek zrážok, teda počasie mi vyšlo.

Vďaka blúdeniu mi cesta trvala dlhšie, ako som plánoval, a na parkovisku v Hinterstoder-i (605 m) som sa ocitol až o 16.45 h. Zaparkoval som tátoša a išiel som si do automatu kúpiť parkovací lístok. Lístok na deň stojí 3,- €, ale týždenný len 5,- €. Drobné mi pomohol rozmeniť rakúsky turista. Prezul som sa, na chrbát som si vyhodil krošňu a vyrazil som do hôr.

Cestičkou som prišiel na lúku Polster a zahol som do doliny. Vedľa cesty rástlo veľa lesných jahôd. Keď sa štrková cesta zmenila na chodník, sem-tam som si nejakú odtrhol. Predsa len, sú to vitamíny. Chodník zdoláva vysokú skalnú stenu. Po nedávnom daždi sa z nej rútil poriadny vodopád. Hučal na celú dolinu. Kde-tu sa otvárali výhľady, a to najmä na impozantný Spitzmauer.

Dorazil som na chatu Priel-Schutzhaus (1420 m). Ubytovanie v „lager“ pre držiteľa karty Aplenverein stojí 9,- €. Na chate som si chcel dať polievku. Jej cena aj opis boli napísané kriedou na tabuli, nerozumel som však, čo píšu o rezancoch. Keď som sa spýtal, kuchár pribehol s akýmisi plackami, ktoré začal trhať na slížiky a hneď ich hádzal do taniera. Párance. Polievka s takouto špecialitou tu stojí 3,50 €.

Veľký Priel (Großer Priel)

Včera som sa doma veľmi nevyspal, a tak som na chate zaspal. Zobudil som sa až o 6.30. Uff. Bleskovo som sa pobalil a o 6.45 som vyrážal. Smer Veľký Priel (Großer Priel). Nešiel som však priamo. Kúsok nad chatou je totiž nová ferata Südost Sporn Klettersteig obtiažnosti D. Chodník k nej je dobre vyznačený, smerovník je len pár metrov nad Priel-Schutzhausom. Prejdete kosodrevinou zarastený pahorok a už sa pred vami týči skala, v ktorej je vytýčená ferata.

Südost Sporn Klettersteig je zaujímavá tým, že je v plnej dĺžke zaistená iba v lete. Časť istenia je totiž tvorená textilnými lanami, ktoré ľudia z Priel-Schutzhausu inštalujú na jar a na jeseň ich likvidujú. Cesta zdoláva zopár skalných veží, páčila sa mi. Ku koncu je však chodník len slabo rozoznateľný. Ani neviem, či som zbehol zo skaly dole šotolinou na správnom mieste. Zrazu len chodníka nebolo. Ako ďalej? Som v Rakúsku a tu môžete chodiť po horách, kade sa vám zapáči. A tak som si vytýčil trasu a po veľkých balvanoch som sa tlačil na juhozápad. Prešiel som len pár desiatok metrov a ocitol som sa na nádherne vychodenom a dobre vyznačenom chodníku na Veľký Priel (Großer Priel). Ten ma po pár minútach doviedol na Bert Rinesch Steig.

Bert Rinesch Steig je staršia, avšak veľmi dobre udržiavaná ferata. Okrem istiaceho lana ju tvoria kramle a rebríky. Úvodný úsek je trochu náročnejší na silu, najmä keď máte na chrbáte batoh so spacákom a jedlom na najbližšie dni, ale celkovo je trasa nenáročná. Na internete má hodnotenie D, no podľa môjho názoru by jej malo stačiť C/D. Prvý náročnejší úsek je krátky. Vyvedie človeka k „Lokomotíve“. Pri nej sa prehupnete cez bočný hrebeň a nasleduje poriadne dlhý traverz. No najzaujímavejší a najdlhší úsek je za traverzom. Je to pár sto metrov vysoký výstup rebríkmi so sériami kramlí. Niektoré rebríky sú mierne previsnuté, sú však pevné, človek sa na nich cíti veľmi isto. A z celej zvislej steny je nádherný výhľad široko-ďaleko.

Istená cesta končí na hrebeni. Ešte asi 100 metrov do výšky a človek stojí na vrchole Veľkého Prielu (Großer Priel, 2515 m n. m.), čo je najvyšší kopec pohoria Totes Gebirge (Mŕtve hory). Kopec sa týči na samom okraji pohoria a na jeho vrchole je ozrutánsky červený kríž. Pri schádzaní z Veľkého Prielu sa človeku otvorí výhľad na náhornú planinu. Napriek tomu, že je júl, na planine sa váľa veľa snehu. V júni sú tu zrejme potrebné mačky.

Welser Hutte

Zbehol som do Fleischbanksattel a peknou dolinou, kde-tu s rebríkom, som zišiel na Welser Hütte (1726 m). Na chate som sa ocitol o 15.00 h, čiže dosť skoro. Bavil som sa s chatárom a s rakúskymi turistami. Chata má kapacitu okolo 70 ľudí a dnes bola plná. Chatár hovoril, že jedného človeka vie ubytovať vždy, najmä keď príde tak skoro, ako ja, ale pri väčšom počte sa tu treba ohlásiť vopred.

Na Welser Hütte je ubytovanie o čosi lacnejšie ako na Priel-Schutzhause. Za noc v „lager“ som platil 7,- €. Aby som to vyvážil, dal som si drahšiu večeru. Za miestnu špecialitu, hovädzí guláš s robenými „houskovými“ kôpkami (skoro knedlíkmi) som platil čosi vyše 8,- €. Drobné mi však chatár odpustil.

Po večeri som si spomenul, že som čosi čítal o nových Übung (cvičných) feratach v okolí chaty. Chatár mi ochotne ukázal smer a vyrazil som. Feraty sa nachádzajú na stene severne od chaty. Tri nové sú každá asi 15 metrov vysoká a hore sa spájajú. Ich obtiažnosť je C, D/E a A. Tá najťažšia je naozaj náročná. Mať takých nie 5, ale 30 metrov, tak mám dosť. Naopak, najľahšia je najkrajšia, lebo ide popod veľké skalné okno. Kúsok ďalej za touto trojicou je ďalšia cvičná ferata, ktorá je o čosi staršia a o dosť dlhšia. Jej náročnosť môže byť D. Nachádza sa na nej rampa, traverz aj strmý výšvih. Páčila sa mi.

Schermberg

Ďalší deň som vstával skôr a z chaty som vyrážal, tak ako býva mojím zvykom, ako prvý turista. O 5.30 h som kráčal hore dolinou. Nedával som si však pozor, a tak som sa k ferate musel prepracovať cez poriadne naklonenú snehovú platňu. Dnes ma čakala Schermberg Klettersteig. Táto moderná ferata má udávanú náročnosť C, avšak podľa mňa je podobne náročná ako Bert Rinesch Steig. Dal by som jej teda C/D. Keďže je moderná, nie sú na nej rebríky ani kramle, ale skoby. Náročný je najmä jej začiatok, kde sa treba na prvé skoby vytiahnuť silou rúk. Ďalej je to však o pár úrovní ľahšie.

Istená cesta ide hore vežami, zdoláva každý balvan na hrebeni, ale miestami ide trávnatými platňami, kde je istenie potrebné snáď iba za dažďa. Je dosť exponovaná. Extrémne strmé sú najmä západné svahy. Dĺžka trasy je porovnateľná s Bert Rinesch Steig, ale vo všetkých ostatných kritériách je iná. Tieto dve feraty, Bert Rinesch Steig a Schermberg Klettersteig, sa ozaj veľmi dobre dopĺňajú. Jedna je stará, druhá nová; jedna má kramle a rebríky, druhá len skoby; jedna ide stenou, druhá hrebeňom …Ako hovorí jej názov, ferata končí na vrchole kopca Schermberg (2396 m).

Spitzmauer

Zo Schermbergu som zliezol na náhornú planinu. Zrazu som prišiel z leta do zimy. Kráčal som viac po snehu, ako po skalách. Značka bola na mnohých miestach schovaná pod snehom, preto ma potešilo, že včera išiel jeden turista moju trasu. Išiel som po jeho stopách. Až pod výraznou pyramídou Temlbergu som prišiel na chodník, ktorým chodia turisti častejšie. Chodníkom som zišiel do údolia a to ma priviedlo pod ďalšiu zaistenú cestu. Táto sa volá Stodertalersteig a oproti ostatným, ktoré som tu absolvoval, je v najhoršom stave. Feratu tvorí istiace lano a série veľmi tenkých kramlí. Asi dve či tri boli zlomené a viaceré boli uvoľnené. Podľa internetu je jej obtiažnosť B, myslím si však, že série kramlí na takej zvislej skale si zaslúžia hodnotenie C. Je to tam dosť exponované.

Trasa končí v sedle. Ďalej na Spitzmauer sa ide odporným šotolinovým chodníkom. Na záver výletu nič moc. Spitzmauer (2445 m) je impozantný kopec a z diaľky je jeden z najkrajších, ale keď naň stúpate, tak tú krásu neoceníte. Naviac, z jeho vrcholu vidno len ostatné kopce, ktoré také pekné nie sú. Prekvapilo ma, že som na kopci stretol viac Čechov ako Rakúšanov.

Návrat

Zo Spitzmaueru sa treba vrátiť naspäť do sedla, avšak ďalej sa možno ferate vyhnúť. To však znamená ísť viacerými, aj dosť strmými snehovými poliami. Nuž a práve šmýkaním sa po týchto snehových poliach som si nádherne zbrúsil podrážky. Firn mi spodnú vrstvu gumy celkom dobre orezal. Cestou som sa ešte zastavil na horskej chate Priel-Schutzhaus pre vodu. Je tu totiž problém so zverou, ktorá robí "ľapaciny" rovno do pramenísk. A tak tu majú problémy s fekálnymi baktériami. Na chatách majú preto série filtrov a pipasáre, z ktorých tečie pitná, filtrovaná voda, sú označené. Na parkovisko v Hinterstoderi som dorazil o 19-tej a čosi pred polnocou som bol doma.

Záver

Opísaný výlet môžem iba odporúčať. Ak by ste ho však chceli absolvovať v celej dĺžke, tak je asi vhodnejšie odstaviť auto severne od Veľkého Prielu (Großer Priel), na parkovisku pri Almtaler Hütte. Keď sa prvý deň vyjde na Welser Hütte, druhý sa absolvuje Schermberg a Spitzmauer a prenocuje sa na Priel Schutzhaus, aby sa posledný deň cez Veľký Priel (Großer Priel) človek vrátil na parkovisko, tak budú túry rozložené rovnomernejšie.

Fórum 7 príspevkov
Großer Priel (Veľký Priel) 19/08/13 08:39 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. 12/11/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Divočina v Európe by mala mať viac ochrany V dňoch 20. - 21. 11. 2019 sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia New initiatives from a decade of progress. Tento rok uplynulo 10 rokov od Uznesenia Európskeho parlamentu o divokej prírode v Európe. Témou konferencie bola predovšetkým Zelená dohoda – projekt pre novú Európsku komisiu, ktorý má zabezpečiť lepšiu ochranu prírody, najmä efektívnejšie ochrániť nedotknutú prírodu a pralesy v rámci Európy. Hovorilo sa aj o klimatickej zmene, ukladaní uhlíka, nelegálnej ťažbe a možnostiach jej kontroly, či ochrane vzácnych druhov rastlín a zvierat, ktoré priamo súvisia s ochranou pralesov. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. 20/11/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Hontianske Nemce – Viničný vrch – Sebechleby Keď sme sa chystali do Dudiniec, všimol som si, že na TuristickaMapa.sk pribudli miestne značenia. Zo Sebechlieb do Dudiniec som po zelenej už išiel, a tak som privítal možnosť ísť okolo Sebechlieb po miestnej modrej značke, ako odbočke z modrej Hontianske Nemce – Počúvadlianske jazero. Totiž, dostať sa tam alebo z tade do Dudiniec bolo nemožné, a naopak, do Sebechlieb chodil autobus často. Čakalo ma však jedno prekvapenie za druhým a ani jedno nebolo príjemné. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Großer Priel (Veľký Priel) 19/08/13 08:39 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Mŕtve hory/Mŕtve vrchy (Totes Gebirge)
  • Počet dní
    • 3
  • Nadmorská výška
    • max: 2515 m n. m.
    • min: 605 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 3740 m
    • klesanie: 3740 m
  • Vzdialenosť
    • 38 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 20.07.2013
  • Nocovanie
    • Priel-Schutzhaus a Welser Hutte
  • Voda
    • na horských chatách Priel-Schutzhaus a Welser Hutte
  • Doprava
    • Bratislava - Viedeň - Hinterstoder (veľké parkovisko)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.79 (0.23)