Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Ferrata Superferata Dachstein

V roku 2010 bola vytýčená ferata Anna a čoskoro na to vznikol pojem „Superferata Dachstein“. Zaistená cesta sa skladá z troch ferát: Anna, Johann a Dachstein Normalweg a vedie z úbočí až na vrchol Hoher Dachstein. Pri zdolaní cesty, ktorej najnáročnejšie miesto má obtiažnosť E, vystúpate 1200 metrov. Pohorie Dachstein je raj pre feratistov, preto ma „Suiperferata Dachstein“ lákala ako magnet. Vyliezol som ju uprostred leta 2013 a môžem povedať, bol to zážitok.

Vzdialenosť
35 km
Prevýšenie
+3840 m stúpanie, -3840 m klesanie
Náročnosť
ťažká, 5. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Obdobie
leto – 23.07.2013
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Dachstein (Dachsteingebirge)
Trasa
  • Najvyšší bod: 2995 m n. m.
  • Najnižší bod: 947 m n. m.
Voda
Südwandhütte
Nocľah
Südwandhütte
Doprava
parkovanie pri Talstation Dachsteingletcherbahn

Silberkar Klamm: Hias a Siega

Na Superferatu Dachstein je najlepšie vyraziť z chaty Südwandhütte. Tam teda budem spať. Rozhodol som sa, že predchádzajúci deň využijem na návštevu štyroch ferát v juhovýchodnej časti pohoria. Aby som všetko stihol podľa plánu, vstával som o 3.30 h. A o 9-tej som sa prezúval do turistických topánok na parkovisku pod Silberkar Klamm-om.

Údolie Silberkar Klamm je súkromné. Za parkovanie neplatíte, ale za vstup do údolia sa vyberá 2,90 €. Hneď za pokladňou sa nachádza asi kilometer dlhá roklina. Na jar, keď sa potokom valia masy vody, musí byť ohromujúca. Za roklinou sa dolina otvára do širokého kotla, ktorému dominuje chata Silberkar Hütte. Je na mimoriadne krásnom mieste.

Lenže mňa sem priviedli feraty. Prvá sa nazýva Hias, jej náročnosť je D, a vstup na ňu je lanovým mostíkom cez potok v hornej časti rokliny. Za mostíkom sa stúpa hore pilierom, z ktorého sú výhľady najmä dolu do rokliny. Z vrchola piliera sa ide k pokračovaniu steny ďalším lanovým mostíkom. Tento je vernou kópiou dolného a to nielen tvarom, ale aj dĺžkou. Za druhým mostíkom je asi najnáročnejšia pasáž. Trasa končí pri stĺpoch nákladnej lanovky. Tie sú nakopené tak, akoby ich stavali Pat a Mat.

Od stĺpov nákladnej lanovky vedie pohodlný chodník do kotla k chate. Severozápadne od nej je ďalšia zaistená cesta, Siega. Jej náročnosť by mala byť C/D, ale mne sa zdala rovnaká ako pri Hias-e, čiže D. Ferata sa liepa na peknú skalnú vežu. Za ňou ešte prekonáva nejaké stienky, ale tam to nie je také exponované. Z celej cesty je nádherný výhľad dolu do kotla Silberkar. Zbehol som k chate a v závere rokliny som pri vodopáde objavil vysokánsky rebrík s dvomi obručami. Keďže cez priečky rebríka bolo naťahané istiace lano, opäť som si navliekol feratový set. Rebrík je v hornej časti mierne previsnutý, bolo atraktívne vyliezť ho, ale za rebríkom v podstate nič nie je.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Detské via-feraty

Asi kilometer juhozápadne od Silberkar Klamm-u je naľavo od cesty mlyn. Nad ním sa nachádzajú detské feraty Kali-Steig-Kinder-Klettersteig (náročnosti C/D, hoci C by jej malo stačiť) a Kala-Steig-Jugend-Klettersteig (B/C). Trasy sú málo exponované a istiace lano a všetky chyty sú nízko, takže ich bez problémov dočiahnu aj deti. Kali ide lesom, v ktorom vyhľadáva izolované skaly. Jej najnáročnejším miestom je skalná vežička so siluetou kamzíka. Kala je menej náročná, avšak na rozdiel od Kali ide viac skalou, ako lesom. Obe cesty sú dosť rozryté, ale deťom sa páčia. Stretol som tam Čecha s deťmi. Feraty liezli včera, no dnes ho deti donútili vrátiť sa. Mne sa najviac páčil výhľad na Dachstein z hrebeňa kopca Sattelberg nad trasami.

Südwandhütte

Prešiel som Ramsau a zahol som na platenú cestu. Mýto 6,- € sa platí za každú osobu a vyberá sa pri návrate. To preto, lebo keď máte lístok z lanovky na Hunerkogel, poplatok vám odpustia. Auto som odstavil poniže dolnej stanice lanovky, naládoval som si batožisko a vybral som sa k Südwandhütte. Chata je súkromná, nepatrí Alpenverein, preto na OeAV-preukaz nedostanete zľavu. Ubytovanie v nocľahárni (lager) stojí 17,- €. Chata má nádhernú polohu, je útulná, pekná. Páčilo sa mi tiež, že je na nej pitná voda. Čo sa mi nepáčilo, bola kuchyňa. Objednal som si guláš, ktorý stál 5,50 €, no dostal som iba ohriatu konzervu. A tak som sa nad chatou dojedal sardinkami.

Ako som sedel, dole chodníkom schádzal turista. Na chate sa písalo, že chodník z Hunerscharte je uzavretý, lebo istenie je pod snehom. Popýtal som sa ho teda, ako to je. Dán mi vysvetlil, že chodník je na snehových poliach zaistený dodatočnými textilnými lanami. Teda Hunerscharte Klettersteig je bez problémov schodná. Horšie to je so Sky Walk Klettersteig. Trasa náročnosti E je vraj extrémne ťažká. Dán sa ráno vyviezol hore lanovkou, prešiel feratu a celý zvyšok dňa sa z toho spamätával v krčme na hornej stanici lanovky. Hovoril, že ku koncu cesty mal tak stŕpnuté prsty, že nevedel otvárať karabíny. Vraj je rád, že to prežil. Feratu Johann išiel pred pár dňami, avšak je vraj v porovnaní so Sky Walk Klettersteig malina. Nuž, nasadil mi chrobáka do hlavy.

Superferata Dachstein: Anna

Spať som išiel čosi po 21.00 h a hoci bola nocľaháreň plná, ľudia sa správali ticho. Nezobudili ma. Vstal som o 4.30, ešte za tmy. Pobalil som sa, väčšinu vecí som nechal na chate a len s ľahkým batôžkom som vyšiel von. Svietil mesiac. Pri jeho svite som zistil, že nie je 5.00, ale len 4.00. Teda som vstal o 3.30, tak ako včera. Čo teraz? Vracať sa naspäť na izbu nemá zmysel. Pomaly sa presuniem pod zaistenú cestu, kým pod ňu prídem, snáď sa rozvidní.

Vliekol som sa. Nemal som baterku a pri svite mesiaca som si musel dávať pozor na každý tieň. Trasu, ktorá má trvať 30 minút, som zdolával hodinu. Naviac, na jej konci som zablúdil. Chodník ma zaviedol pod skaly, na ktorých bolo oceľové lano. Fajn, mám začiatok cesty. Lenže lano končilo pred veľkou jaskyňou a ďalej nepokračovalo. Tak som sa pred jaskyňou naraňajkoval a zliezol som na chodník. Stretol som prvého turistu z chaty. Tiež minul feratu. Ešte stále bola tma, hoci už redla. Spoločnými silami sme napokon začiatok zaistenej cesty Anna našli. Kolega na ňu vybehol ako kamzík, ja som ho po chvíli nasledoval.

Ferata Anna (D) je moderná. Lezie na skalnú vežu Mitterstein (2097 m) takmer zvislou skalnou stenou. Je atraktívna, exponovaná a vedie priamo nahor. Keď sa pozriete hore, vidíte rovné lano a okolo neho dve priamky skôb. Dole to vyzerá rovnako. Šero sa postupne menilo na deň a z trasy sa otvárali nádherné výhľady. Ku koncu Anny ma dobehol Talian, ktorému na špagátikoch viseli z batoha tri fľaše, a na Mittersteine ma dobehol Švajčiar a dvaja Slovinci. Okrem nich som až po Dachsteinwarte nestretol nikoho.

Superferáta Dachstein: Johann

Za Mittersteinom sa ide kúsok po šotoline. Z traverzu treba odbočiť na nasypaný kužeľ a serpentínami popri malej skalnej vežičke prídete k nástupu na feratu Johann (E). Zaistená cesta začína náročnejšie, keďže istiace lano je na skale a skoby na nohy sú pod previsom. Akosi som si to neuvedomil, a tak som sa tam chvíľku hompáľal na rukách. Ďalšie úseky sú ľahšie. Podľa topografického náčrtku majú náročnosť nanajvýš D, no našli by sa mierne previsnuté miesta, ktoré si zaslúžia D/E.

Cesta je veľmi pestrá. Hneď za nástupom je šmykľavá šikmá platňa. Neskôr sa ide žľabom, rebrom, sú tam aj trverzy, ale aj veľa oddychových zón. Asi najexponovanejšie miesto je v hornej časti, kde treba zo šikmého skalného bloku ponad špáru prekročiť na skobu, ktorá je na zvislej skale. Samozrejme, až keď špáru prekročíte, môžete sa zacvaknúť do istiaceho lana. Trasa Johann prekonáva 540 výškových metrov a končí na vrchole Dachsteinwarte (2740 m) pri Seetaler Hütte. Zrazu je naokolo ľudí ako maku. Sú tu davy. Hore sa vyviezli lanovkou a špacírujú sa po ľadovci. Je tu široký chodník utlačený rolbou.

Superferata Dachstein: Dachstein Normaweg

Výstup zaistenou cestou Dachstein Normalweg (B až B/C) je už nenáročný. Zatiaľ čo na Anne som bol najpomalší, tu som bol zrazu najrýchlejší. Dachstein Normalweg je staršia, hoci zmodernizovaná trasa. Prekonáva 200 výškových metrov a končí na Hoher Dachstein-e (2995 m). Hore na kopci je vysoký kríž, jeho vrchol bude vo výške 3000 metrov nad morom. Hotovo, Superferatu Dachstein mám za sebou. Bol to úžasný zážitok. Hoci má celá cesta náročnosť E, ozaj ťažkých miest je na nej málo. Ferata je náročná skôr na kondíciu, ako na techniku, čo mi vyhovovalo. Ešte ma však čakal zostup na chatu.

Sky Walk Klettersteig

Z Hoher Dachstein-u veľa turistov schádza po ľadovci. Šmýkajú sa po snehu. Mne taký presun nevyhovuje, preto som schádzal po ferate Dachstein Normalweg. Nato som sa po ľadovci, už bez šmýkania, presunul k Huner Scharte. Zjedol som neskorý obed a stretol som sa so Slovincami, ktorí ma obehli na Mittersteine. Pokúšali sa o Sky Walk Klettersteig, ale vzdali to. A to boli bez batohov. Nechali si ich na hornej stanici lanovky. Hore stretli Rakúšana, ktorý feratu išiel. Bol celý vyklepaný a dušoval sa, že na ňu nikdy nepáchne. Svojim rozprávaním moje odhodlanie poriadne nahlodali. Ale, keď som už tu, aspoň sa na cestu pozriem. V batohu nemám takmer žiadnu vodu ani jedlo, takže ho mám ľahký. Keď to nepôjde, tak sa vrátim. Máš ho vidieť. Ak ma chytí kríza uprostred E-čkových častí, tak to radšej vyleziem nahor, ako nadol.

Zbehol som asi 30 metrov a zahol som na Sky Walk Klettersteig (E). Cesta začína nenáročne, traverzom. Ním sa vysúva zo žľabu na pilier. Tam to však začína byť veselé. Pri pohľade nadol som scepenel. Radšej som sa dole nepozeral a pre istotu ani hore. Sústredil som sa na najbližšie skoby a pomaly som sa po nich posúval. Kvôli hororovým historkám, ktoré som počul, sa mi po každých pár metroch rozbúchalo srdce. Preto som viac oddychoval, ako liezol. Aby som sa pri oddychu nevysilil, chcel som sa istiť odsedákom. Bol však krátky. Chýbalo mu asi pol metra, aby bol oddych v ňom pohodlný. A tak som oddychoval inak. Je tu pevné, hrubé oceľové lano. Keď som sa nohou zašprajcoval medzi lano a skalu, ruky si mohli oddýchnuť. Nuž takto, viac oddychujúc ako lezúc, som tú cestu vyšiel. Ani som nezistil, kde boli E-čkové časti. Hore som potom doháňal zameškané a fotil som, čo sa dalo.

Hunerscharte Klettersteig

Z Huner Kogel (2694 m), kde končí lanovka aj zaistená cesta Sky Walk, som na chatu Südwandhütte zbehol chodníkom Hunerscharte Klettersteig (B až B/C). Je to veľmi stará, nenáročná ferata, na ktorej sú skoby a kramle všetkých možných druhov. Dnes som si dal na chate polievku s klobásou za 6,- €. Lenže polievka bola zo sáčku a klobásou boli dva párky. Keďže som sa posledné noci veľmi nevyspal, do postele som išiel o 20-tej. Dnes som bol na chate jediným nocujúcim hosťom. To preto, lebo celú noc fúkal silný vetrisko a pršalo. To bude zajtra deň.

Hunerkogel Klettersteig

Ďalší deň som mal oddychový. Bolelo ma hrdlo, čosi na mňa liezlo, a tak som sa chcel dať do poriadku. Z chaty som vyrážal až o 6-tej. Vyliezol som hore Hunerscharte Klettersteig a zahol som na Hunerkogel. Včera som márne hľadal Hunerkogel Klettersteig, ale večer som podľa popisu a obrázku zistil polohu trasy. Jej náročnosť je C/D, no podľa mňa by jej B/C malo stačiť. Ferata je krátka, nezaujímavá, celý čas si musíte dávať pozor iba na to, aby ste sa namiesto do lana cesty nezahákli do hromozvodov. Na hornej stanici lanovky som si pozrel predpoveď počasia. Nič moc, ale zatiaľ aspoň neprší. Oproti včerajšku sa poriadne ochladilo a začal fúkať ostrý vietor.

Koppenkarstein Westgrat Klettersteig

Zbehol som do sedla a hrebeňom som začal stúpať na Koppenkarstein. Je tam stará, zmodernizovaná ferata. Hrebeň je pekný, zubatý. Na jednom mieste sa ide ponad skalné okno, teda chodník vedie po akomsi skalnom moste. Je tu aj lanový most. Bohužiaľ, akurát ho opravovali. Bolo ho treba obísť. Koppenkarstein Westgrat Klettersteig (B/C) je pekná cesta, no nevychutnal som si ju. Od severu hvižďal prudký vietor, a tak som sa schovával na južnú stranu. Lepší výhľad kazili oblaky, ktoré sa presúvali cez hrebeň.

Irg

Na vrchole Koppenkarstein (2865 m) je budova akéhosi úradu. Očakával som, že tam bude zostup k ferate Irg, lenže k nej sa ide cez Edelgriess Höhe. Musel som ísť trasu naopak, čiže nadol. Nebol som sám. Dole podo mnou schádzali dvaja mládenci a iba jeden stúpal nahor. Zaistená cesta Irg (D) ide v dolnej časti stenou, hore rebrom a v závere hrebeňom na Koppenkarstein. Je veľmi exponovaná. Pohľady nadol človeku berú dych. Je však veľmi dobre istená. Skala je členitá. Hore je veľa vežičiek a dole zopár previsov až jaskýň. Jediným problémom trasy je, že je trochu „od ruky“.

Rosmarie Stollen

Šotolinou som pretraverzoval na Edelgriess Höhe. Nato som snehovým poľom a v skale vysekaným chodníkom prišiel ku krátkemu tunelu cez hrebeň Koppenkarstein-u. Nazýva sa Rosmarie Stollen. Akurát keď som prišiel, začalo pršať. Sadol som si na lavičku pod previs, jedol som obed a rozmýšľal som, čo ďalej. Chcel som stráviť ešte jeden deň, no v takomto počasí to pri začínajúcej nádche nemalo zmysel. Keď dážď prestal, zbehol som na Südwandhütte a pobral som sa domov.

Záver

Zväčša som neuvádzal, ako sú feraty istené. Hias, Siega, Kali, Anna, Johann, Sky Walk a Irg majú len istiace lano a rovné stupačky tvorené hrubým roxorom. Človek má pocit, akoby trasy mali jedného autora. Podobným spôsobom, teda hrubými roxorovými stupačkami, sú modernizované aj trasy Dachstein Normalweg a Koppenkarstein Westgrat. Na Kala sú skôr rebríky a Hunerscharte Klettersteig je hotovým múzeom všakovakých historických skôb a kramlí. Samotná Superferata Dachstein je náročná, ale veľmi dobre istená. V dobrom počasí je bez problémov zvládnuteľná, samozrejme, potrebné sú základy lezenia a odolnosť proti závratom.

Seriál Tipy na ferraty v Rakúsku a Taliansku » pozri ďalšie články

Fotogaléria k článku

Najnovšie