Trasa

Slanská Huta – Dobrák – Veľká Márovka – Malá Márovka – najsevernejší bod Maďarska – Skárošská vyhliadka – Veľký Milič – vyhliadka na hrad Füzér – Veľký Milič – Malý Milič – chata Kopaska – Malá Izra – jazero Izra – Veľké drevo (prameň František) – Slanská Huta

Sadáme do auta a vyrážame smer Slanská Huta. V ruksaku nechýba patričná mapa Slanských vrchov - Dargov a, samozrejme, turistická navigácia, ak by sme sa rozhodli pre skratku alebo vidieť to, čo z turistického chodníka vidieť nie je. Auto zaparkujeme pri poľnohospodárskom družstve a niekoľko sto metrov sa vraciame späť do dediny, kde trasu začíname. Poľnou cestou, ktorá vedie popri muflónej obore, cez lúku na lesnú cestu. Stáča sa vpravo, smerujúc pod vrch Dobrák, ale my zostávame na lesnej ceste, ktorá smeruje k priesmyku nad dedinou Slanec. Prechádzame potok, potom cez lúku a pretože sme plánovali ísť po inej trase, tak sa po lesnej ceste podľa GPS-ka dostávame na pôvodnú naplánovanú. Po nej prichádzame k odpočívadlu č. 18 novej cyklotrasy, spájajúcej Slanskú Hutu, Pusztafalu, Füzér, Brezinu a Byštu s názvom Ortaše, kde sa vedľa nej nachádza aj studnička. Ďalej cez les pokračujeme k rázcestníku Dobrák. Ten nám ukáže cestu k Veľkej Márovke.

V blízkosti sa nachádza oddychový prístrešok. Stretávame turistický pár z Košíc, s ktorým prehodíme zopár slov. Dozvedáme sa, že máme časť spoločnej trasy. Odchádzajú pred nami, ale ešte sa na niektorých miestach stretneme. Stáčame sa podľa smerovníka k Malej Márovke, na okraji ktorej prechádzame cez veľkú lúku s poľovníckymi posedmi k maďarsko-slovenskej štátnej hranici. Prichádzame k najsevernejšiemu miestu Maďarska, kde na druhej strane hranice pokračuje pekná kameňom vysypaná cesta, smerujúca do vnútrozemia, ale nie je čas sledovať aspoň časť, kam sa chodník uberá. Je tu pekné nové odpočívadlo s lavičkami a s prístreškom pred nečasom. Odtiaľ naša cesta povedie hraničným priesekom.

Po niekoľkých metroch ma zaujme jeden pekný balvan vedľa hranice, ktorý si samozrejme vyfotím a stúpame strmo do kopca štátnou hranicou na Skarošskú vyhliadku. Z nej sa nám naskytne prenádherný výhľad. Škoda, že viditeľnosť nie je ideálna, ale aj napriek tomu vidíme Košice, Geču a Čaňu so štrkoviskami a v pozadí sa črtajú závody U. S. Steel Košice. V maďarskej časti je vidieť Zemplínske vrchy a vojenskú vežu nad Telkibányou. Pokračujeme hranicou ďalej smerom k Veľkému Miliču. Na kopci pod sedlom v maďarskej časti je skalný výtvor, akoby chrbát veľjaštera. Po niekoľkých metroch opäť nachádzame väčšie množstvo balvanov, zas ma upútal jediný, ktorý akoby spal. Tak bude Spachtoš. Schádzame do sedla a strmo od smerovníka smerujeme na najvyššie položené miesto v tejto časti Slanských vrchov, ktorým je vrchol Veľkého Miliča.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Stretávame nám už známych turistov z Košíc a cyklistu zo Ždane. Urobíme si dlhšiu pauzu na oddych. Je čas na obed a na doplnenie tekutín. Pretože som mal možnosť prechádzať časť zostávajúcej trasy od hradu Füzér, pôjdeme sa pozrieme k výhľadu na modrej turistickej značke, ktorá je smerom do vnútrozemia Maďarska. Je odtiaľ vidieť zrúcaninu hradu Füzér. Priatelia súhlasia a ideme na to. Určite túto časť nad rámec plánovanej trasy nikto z nás neoľutoval. Výhľad bol nádherný. Vraciame sa späť na Veľký Milič, ale nie trasou, ktorá by nás priviedla k Malému Miliču. Schádzame na slovenskú stranu s tým, že sa na turistickú trasu napojíme neskôr. Po skalnatom chrbte Veľkého Miliča, akoby po chrbte nejakého dinosaura. Vpravo sa nachádza približne 20 m vysoká Miličská skala niekoľko metrov dlhá, asi 50 m pod ňou je v skalách urobená studnička pod veľkým balvanom a neďaleko je ešte niekoľko menších skalných útvarov. Schádza sa nám zle, lebo všade je samy kameň, no aj napriek tomu to stálo za námahu. Dostávame sa na lesnú cestu, smerujúcu k Malému Miliču. Sme pri chate, trochu sa osviežime a doplníme tekutiny, lebo je dosť teplo.

Mali sme v pláne ešte poprechádzať vrchol Malého Miliča, kde sú tiež skalné útvary, ale možno nabudúce. Objavujú sa prvé mraky, ešte toho máme dnes prejsť dosť, a preto poďme smerom ku chate Kopaska. Za chatou je možnosť výhľadu na Zemplín, krátky oddych a ideme smer Malá Izra. Dnes je bez vody, veď je sucho. V máji jej tu bolo ešte plno. Od smerovníka odbočujeme k jazeru Izra. Je čas na obed, a preto pri reštaurácii dojeme zvyšky našich zásob, oddýchneme si a objavujúce sa tmavé mraky a zvuk hromu nás vyháňajú na asfaltovú cestu k Veľkému drevu a k prameňu František. Začína poprchávať, a tak meníme smer návratu a do Slanskej Huty sa vyberáme po cyklotrase, z ktorej potom nad dedinou odbočujeme na lúku. Pri cyklotrase sa nachádza rozpadávajúci sa väčší objekt, o ktorom som sa zatiaľ nikde nedočítal a neviem čo to je. Pretože dážď nebol výdatný, schádzame na lúku nad dedinou, kde sa nám naskytne pohľad na zamračenú krajinu, vrchy Dobrák, Hradisko nad zrúcaninou Slanského hradu a tiež Bogotu v oblakoch. Po pokosenej lúke schádzame k začiatku novovybudovanej cyklotrasy nad poľnohospodárskym družstvom, kde zostalo naše auto.

Záver

Opäť je za nami prekrásny výlet v krajine, kde je vždy niečo nové. Niečo, čo sme videli z iného pohľadu, čo nás oslovilo a utvrdilo v tom, že v našom blízkom okolí je stále čo objavovať. Vraciame sa domov, plní zážitkov z prežitého dňa a tešíme sa na ďalšie chvíle v lone matky prírody.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek