Túra

Vernár – Predná hoľa – Pusté pole

14.10.13
Začneme v horskej dedinke Vernár a budeme sledovať náučný chodník, vedúci na Kráľovu hoľu. Vrcholom túry je vrch so zopár skalkami, ktorý ako keby nevedel, kam patrí. Respektíve ho mätú tí, čo si ho chcú prisvojiť. Ochranári mu udeľujú titul najvyšší vrch Národného parku Slovenský raj a geológovia si ho vážia ako najvýchodnejší kopec pohoria Nízke Tatry. V mene má „hoľa“ a práve to nás zaujalo. Bude hôľny alebo zarastený? Budú tam nejaké pasienky? A budú udržiavané? Tak sa poďme pozrieť, ako to tam vyzeralo v lete 2013.

Trasa

Vernár – Morna – Predná hoľa – Morna – Smrečinské sedlo – Pusté pole – Vernár, zastávka ŽSR (trasa na mape)

Z autobusu vystupujeme niečo pred siedmou hodinou ráno v horskej dedinke Vernár. Oproti zastávke nás víta obchod s nápisom: „Miešaný tovar“. Z pamäti sa mi vynára spomienka, ako doma u prarodičov na hornej Orave bol tiež podobný obchod, v ktorom sme si objednávali chlieb. Inštinktívne ideme ku kostolu a nachádzame smerovník a prvú informačnú tabuľu náučného chodníka (NCH) Vernár – Kráľova hoľa. Poza kostol nás červená značka vedie dole briežkom na cestu, ktorou sa dostávame do miestneho lyžiarskeho strediska. Prechádzame okolo rozostavaného pravdepodobne hotela a neďalekého družstva. Za strediskom ešte chvíľu pokračujeme úzkou asfaltkou. Prechádzame lúkou k potoku Mlynica, za ktorým je smerovník a druhý informačný panel.

Hore na vrchol zjazdovky

Pri stúpaní cez zjazdovku a popri jej okraji nám pomáhajú traverzy. S pribúdajúcimi výškovými metrami sa vyzliekame. Po včerajšom daždi je dusno. Z lesov sa parí. Oblačnosť, respektíve hmla olizuje vrcholky kopcov. Predpoveď počasia sľubovala polooblačno, ale nikto asi nerátal so spomínanou všadeprítomnou vlhkosťou. Keď sme takmer hore, otvárajú sa skromné výhľady na „dymiaci“ Slovenský raj a vzďaľujúci sa Vernár, dedinku medzi kopčekmi. Hore pokračujeme mierne stúpajúcou hlinenou cestou zarastenou miestami vysokou mokrou trávou.

Pasienky

Čím sme vyššie, ubúda čoraz viac porastu. Prechádzame okolo bývalých pasienkov, ktorým sa dôkladne venuje informačný panel NCH. Sú teraz opustené, nevyužívané. Rastie tu vysoká tráva a bodliaky. Náletové dreviny sa ešte veľmi nerozšírili. Kocháme sa solitérnymi smrekmi a jedľami. Na hranici lesa a pasienkov márne hľadáme maliny na osvieženie. Malinčie síce sem-tam rastie, ale plody sú zoschnuté a malé. Ako stúpame vyššie, nachádzame na okraji chodníka čučoriedky a brusnice. Sem-tam si odtrhneme a pokračujeme vysokou stále mokrou trávou, od ktorej nám topánky premokajú viac, ako keby pršalo.
Zrazu prekvapene stojíme pred jamou. Civíme a pýtame sa jamy: „Kto ťa tu vykopal?“ „To bol ale dobrý človek!“ Vyzerá ako zákop vedený cez celú cestu. Po oboch stranách sú stromy, vyhnúť sa je problém. Veru pasca na bicyklistov. Kúsok pred ňou je aspoň stredne veľký kameň, ktorý pri zjazde tohto životu nebezpečného miesta aspoň trocha nabáda k pribrzdeniu!

K vrcholu a späť

Slnko sa trocha nesmelo začína snažiť rozpustiť hmlu a odohnať mraky. Kráčanie od panelu venovanému tunajšej faune je veselšie. Prechádzame popri čučoriedkových poliach s brusnicami. Narýchlo trocha ochutnáme a ponáhľame sa k vrcholu, na ktorom by sme mali byť podľa smerovníka Morna približne za 15 minút. K smrečinám sa pridáva kosodrevina a malé skalky. Na hrebeni pribúda skál, obchádzame ich. Po chvíli vidíme malú vrcholovú lúku s bralom, nie vyšším ako dospelá osoba. Vrchol je vyznačený tyčou. Vyškriabem sa hore, schránka zíva prázdnotou. Po pohľade do nízkej oblačnosti v porovnaní s výhľadom na fotografii z náučnej tabule zažívame trocha sklamanie. Takmer zarovno s nami sú vrcholy vysokých smrekov a nad nimi bielo. Divadlo okolitých kopcov a ďalekých končiarov sa teda konať nebude. Hovoríme si často opakovanú frázu: „Aspoň je dôvod sem prísť opäť.“ Návrat je tým istým chodníkom. Nachádzame ešte úzky chodníček do úbočia. Zjavne miestečko na kochanie sa pohľadom na Kráľovu hoľu. Za dnešného počasia je táto vyhliadka pre nás zbytočná. Prichádzame späť k smerovníku Morna a informačnej tabuli. Niečo zajeme a pokračujeme smer Smrečinské sedlo.

Lesom, pralesom k planine

Po prejdení cestičkou v čučoriedkovom koberci sa dnes prvýkrát ponárame do hustého lesa. Všade naokolo rastie veľké bujné papradie. Fotím ho v snahe zaznamenať krásu. Po približne 1,5 kilometri sa rozprávka končí a vychádzame von z lesa. Značku strácame. Idem sa pozrieť vľavo. Nachádzam začiatok pokosenej lúky a posed. Sme pod úbočím Prednej hole, v ktorom je rúbanisko - holina. Vraciam sa späť a nemeniac pôvodný smer z lesa pokračujeme na rozhraní lesa a lúky. Chodník nás dovedie k siedmemu zastaveniu. Je tu pokračovanie spomínanej lúky. Je tak rozľahlá, že sa mi nechce veriť, že sme v nadmorskej výške okolo 1420 metrov. Z náučnej tabule sa dozvedáme, že sme na 2 kilometre dlhej planine, bohatej na krasové jamy, škrapy a s vyvieračkami na okrajoch.

Smrečinské sedlo, Pusté pole, Vernár

Z planiny prechádzame okolo traktora do Smrečinského sedla, miesta významnej križovatky turistických chodníkov. Je sympatické, že lúka je pokosená a tým si ponecháva svoj pôvodný ráz. NCH svojimi ďalšími tromi zastaveniami pokračuje na Kráľovú hoľu. My sa pre dnešok musíme začať vracať späť. Na železničnú zastávku Vernár nás dovedie zelená značka. Začíname klesať hustým zeleným lesom s machom a rozpadávajúcimi sa popadanými stromami. Neskôr kráčame popod statné smreky s čučoriedčím bez plodov. Vychádzame na lúku s osamelou budovou, v mape označenou ako poľovnícka chata Šušková. Nasledujeme zelenú po zvážnici, no po chvíli značku strácame. Mali by sme sa vrátiť naspäť na lúku a lepšie sa zorientovať, ale nechce sa nám. Necháme zvážnicu a ideme na Lastovičí potôčik, aby nás doviedli k zelenému značeniu v Zadnej doline do údolia Hnilca. Po opätovnom stretnutí so značením rezko kráčame po asfalte. Hnilec je ešte len žblnkotajúci potôčik s veľkými lopúchmi na brehu. Pred železničnou zastávkou sa s ním lúčime. Na autobus nečakáme a výlet si predlžujeme jazdou starou „motorkou“ popod mrakmi zahalenú Kráľovu hoľu. Z Červenej Skaly sa po občerstvení vraciame autobusom do Popradu.

Na záver

Túra viedla príjemným prostredím bývalých pasienkov. Z náučnej tabule sme sa napríklad dozvedeli, že dobytok do veku 4 rokov – jalovina - sa pásla v horných častiach až pod Prednú hoľu a zostávala tu celosezónne. Kravy, kozy a barany sa pásli v nižších častiach, ako napr. dnešná zjazdovka a na noc sa hnali do dediny.

Od rázcestia pod vrcholom až po Smrečinskú planinu nás informačné panely oboznamovali, že sa nachádzame na súkromnom pozemku spravovanom spoločnosťou PRO POPULO POPRAD s. r. o. Historicky územie pridelila Mária Terézia Spišskej diecéze a v roku 1994 bolo vrátené Spišskému biskupstvu. V okolí planiny bol výkon práva poľovníctva začiatkom 20. storočia prenajatý bulharskému cárovi Ferdinandovi Coburgovi, čo potvrdzuje príťažlivosť miesta. Tabule sú vo vynikajúcom stave z roku 2010, aj v anglickej mutácii. Chodník je otvorený celoročne, ale počas celej túry sme nikoho nestretli.

Na výhľady sme vďaka počasiu nemali šťastie, ale podľa fotografií v Hiking galérii by mali byť uspokojivé. A kam Predná hoľa patrí? Obidve odpovede z úvodu sú správne, ale je tu aj ďalší pohľad, v dnešnej dobe nezanedbateľný a to, že ju pravdepodobne vlastní Spišské biskupstvo.

Zaujímavé odkazy

Náučný chodník Slovenský raj - Nízke Tatry
Náučný chodník Slovenský raj - Nízke Tatry

Fórum 24 príspevkov
Vernár – Predná hoľa – Pusté pole 05/10/19 21:15 24 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Jaskyňa v Skalke - tip na výlet s deťmi na Spiši Našu trilógiu hľadania verejnosti voľne prístupných jaskýň Belianských Tatier a Spišskej Magury zavŕšime Jaskyňou v Skalke. Ide o poslednú sprístupnenú jaskyňu v rámci danej lokality. Neobmedzený pohyb pri pátraní nám zabezpečí fakt, že sa budeme nachádzať mimo ochranného pásma Pieninského národného parku. 12/12/19 Roman Matkovčík Jaskyne
Túra Wiktorówky - symbolický cintorín poľských Tatier Ako v našich Tatrách, tak aj v poľskej časti môžeme nájsť pietne miesta venované obetiam, spätým s nepriazňou osudu v horách. Vydáme sa na krátku prechádzku údolím Filipka. Jej pravá odnož, Dolina Złota, nás dovedie ku kostolu so symbolickým cintorínom. Výšľap si obohatíme piknikom na veľkej lúke Rusinowa Polana s “bacówkou” a sezónnym pasením oviec. Druhým magnetom dňa budú nevšedné panorámy štítov z poľskej strany. 02/11/19 Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry, Poľsko
Túra Severný Spiš, Pieniny – Cesta minerálnych prameňov Predstavíme si zaujímavú myšlienku turistického pospájania minerálnych prameňov s využitím trasovania pôvodných turistických chodníkov, na ktorých je vyznačená vlastná miestna značka. Spolu sem patrí jedenásť obcí s dĺžkou do 100 km, projekt zahŕňa aj revitalizáciu okolia prameňov a osadenie infotabulí. Zaujímavou atrakciou je Kneipp terapia - šliapací kúpeľ pri prameňoch vo Vyšných Ružbachoch a v Lackovej. Obe spomínané miesta navštívime a budeme im podrobnejšie venovať nasledujúce riadky. 30/09/19 Roman Matkovčík Spišská Magura
Najnovšie články na titulke
 
Túra Važecká dolina s deťmi Uznávam, že názov článku je trochu zavádzajúci, keďže Važecká dolina je jediná z hlavných vysokotatranských dolín, ktorej dnom nevedie turistický chodník. Po jej západnom okraji však vedie chodník na Kriváň, ktorý umožňuje množstvo pohľadov do doliny, dávajúc tak príležitosť dostatočne ju spoznať. V rámci nášho rodinného spoznávania tatranských dolín využívame túto možnosť a v jeden horúci letný deň sa vyberáme do „odľahlejšej“ časti Tatier. Našim cieľom nie je Kriváň, ten je zatiaľ privysoko, skôr ide o to nestratiť v horúcom lete kondíciu a zároveň sa trochu schladiť na nejakom peknom mieste vo výškach niekde nad kosodrevinou. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. včera Ľubomír Mäkký Rozhovory
MTB Čiernohuzec - cyklookruh z Levoče Tiché Levočské vrchy predstavujú vďaka dobrým cestám a mimoriadne zaujímavým lokalitám ideálny priestor pre atraktívnu cykloturistiku. Na trase môžeme objavovať ich donedávna utajenú krásu, pričom vyjdeme na tri vrcholy: Jankovec, Chmeľov a Čiernohuzec. dnes Karol Mizla Levočské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vernár – Predná hoľa – Pusté pole 05/10/19 21:15 24 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Kráľovohoľské Tatry (Národný park Nízke Tatry)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1525 m n. m.
    • min: 770 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1025 m
    • klesanie: 899 m
  • Vzdialenosť
    • 19 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 22.08.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.91849 ° SŠ
      dĺžka: 20.27114 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.88549 ° SŠ
      dĺžka: 20.23938 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Vernár (bus)
      Pusté pole/Vernár (vlak, bus) - Poprad (vlak, bus)
  • Doplňujúce súbory
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.99 (0.34)