Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Malý a Veľký Rozsutec, Stoh a Osnica

Ak sa niekde veľmi rád vraciam, tak Krivánska Fatra patrí jednoznačne medzi takéto miesta. Po perfektnej dvojdňovke v Demänovských vrchoch sme si niečo podobné naplánovali do tohto pohoria. Z plánovaných štyroch kopcov som už na tri v minulosti vyliezol, tak som si naplánoval trasu tak, aby som na ne išiel aspoň čiastočne inými cestami. Prvý deň chceme vyjsť na oba Rozsutce a Stoh, druhý deň len na Osnicu a zostup dole. Môžeme vyraziť.

Vzdialenosť
22 km
Prevýšenie
+1850 m stúpanie, -1850 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 11.08.2013
Pohoria
Malá Fatra, časť Krivánska Fatra (Národný park Malá Fatra)
Trasa
Voda
pramene v sedlách Medzirozsutce a Medziholie
Nocľah
bivak
Doprava
Žilina (vlak, bus) - Terchová, Štefanová (bus, parkovisko)
SHOCart mapy
» č.1085 Malá Fatra (1:50.000)

Trasa

Štefanová – Vrchpodžiar – rázc. pod Poludňovými skalami – rázc. pod Pálenicou – rázc. pod Tesnou rizňou – rázc. pod Tanečnicou – sedlo Zákres – Malý Rozsutec – sedlo Medzirozsutce – Veľký Rozsutec – sedlo Medziholie – Stoh – sedlo Osnice – Osnica – sedlo Medziholie – Štefanová

1. deň

Vo Vrátnej doline, presnejšie v Štefanovej – miestnej časti Terchovej, som pripravený na veľké platené parkovisko, a to je takmer plné. Veď je krásna letná nedeľa. Keď sa ujec vyberajúci parkovné od nás dozvedá, že ideme hore aj na noc, ochotne nám uvoľní svoje parkovacie miesto pod lampou, vraj, aby nám ho niekto v noci nepoškodil. Milý začiatok. A ešte milšie na mňa zapôsobí čapované pivečko v penzióne u Sagana, ktoré s chuťou prevraciam do seba. Dnes určite jazdiť nebudem a cesta z Trnavy mi aj tak stačila.

Malý Rozsutec

Ako na prvý plánujeme vystúpiť na Malý Rozsutec. Dá sa naň vyjsť aj z Bieleho Potoka cez Jánošíkove diery, no to som už išiel pred rokom a je to časovo náročnejšie kvôli množstvu ľudí na rebríkoch. Dnes som vybral žltú trasu, a potom hore po zelenej. Zo Štefanovej za necelú polhodinku prichádzame na Vrchpodžiar (745 m), väčšinou sme išli po lese, z lúk bolo pekne vidieť Poludňové skaly. Z tohto miesta máme možnosť zísť do Dier a zatraktívniť si výlet, ale ako som spomenul, určite by nás tam zdržali kvantá turistov. Tak sa napájame na zelenú a začíname stúpať nahor... a už sa nám krásne ukazuje Veľký Kriváň a bočný hrebeň Kraviarske - Žitné - Baraniarky. Po lesnom úseku sme na ďalšej lúke, vidíme trčať nad lesmi Malý Rozsutec, nad nami sa týčia Poludňové skaly, taktiež sa ukázali Sokolie a Boboty.

Opäť vstupujeme do lesa, stúpanie je miestami ozaj slušné, až nakoniec pozvoľným klesaním sa ocitáme pri rázcestníku pod Pálenicou, a o chvíľu pri ďalšom pod Tesnou rizňou. Odtiaľto môžeme ísť ďalej po zelenej alebo po modrej. Vyberám si zelenú, lebo po modrej som išiel. Ideme lesom okolo potôčika a je tu veľmi príjemný chládok. Máme aj takmer hodinové zdržanie kvôli tomu, že parťák stratil slnečné okuliare. Vrátil sa ich hľadať, no žiaľ, zbytočne. Postupne lesom vychádzame pod Tanečnicou, kde sa Malý Rozsutec začína predvádzať naplno. Zoomujem si na jeho zaistenú cestu a ľudí na nej, lebo chcem vedieť, či hore vybehneme rýchlo. Je to v normále, ľudí je tam akurát.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Ešte pred sedlom Medzirozsutce odbáčame na chodník doľava, prechádzame okolo prameňa a po vyjdení na lúku obdivujeme oba Rozsutce. Pred sedlom Zákres zahneme po lúke k lesu, schovávame batohy a naľahko sa vyberáme na Malý Rozsutec. Nie je to vôbec časovo náročné, akurát na reťaziach sa nejaký čas zdržíme kvôli hustejšej premávke. Pre tých, čo tu ešte neboli, doplním, že je tu reťaz, ktorá ide takmer kolmo hore. Na to treba byť pripravený. Pre niekoho to môže byť slušný adrenalín. Postupne prichádzame na rad, hop-cup a sme nad reťazou. Ešte pár minút stúpania a sme úplne hore (1343 m). Je odtiaľto fantastický výhľad na kolmé skalné zrázy tohto vrcholu, na Veľký Rozsutec, ostatné vrcholy Malej Fatry, vzdialenejšie Chočsské vrchy, Západné Tatry, Nízke Tatry, Kysuckú vrchovinu, Oravskú Maguru atď. Dlho sa nezdržiavame, zbehneme do sedla Medzirosutce (1200 m), kde si dávame občerstvenie. Je tu malý prístrešok na posedenie, ale je obsadený.

Veľký Rozsutec

Odtiaľto pôjdeme na Veľký Rozsutec po červenej a podľa tabuľky to trvá 1.15 h. Z tejto strany som ešte naň nevychádzal, tak sa celkom teším na neznámy chodník. Hneď začína slušný stupák neustále v lese. Je teplo a dusno, tak dychčím poriadne. Na jednom mieste sa ocitáme na akomsi prieseku a vrcholové partie kopca sa nám odkrývajú. Naľavo sa nám krásne ukazuje Veľký Choč. Hlboko pod nami sa zjavuje zázrivská osada Biela a nad ňou sa z tohto pohľadu nádherne týčia kolmé skalné steny. Stúpame vyššie a vyššie, tentoraz sa začína v plnej kráse predvádzať Malý Rozsutec. Sú tu bombastické výhľady! Cítim sa, akoby som sa na to všetko pozeral z lietadla. Nabudúce budem vedieť, že je veľkou chybou vystúpiť a zostúpiť na Veľký Rozsutec tou istou trasou od sedla Medziholie. Treba si to pekne zokruhovať.

Z ďalšieho vyhliadkového miesta sa ukazuje Osnica, Stoh, Šípska Fatra, Veľká Fatra, Kopa, jednoducho nádhera. Úsmevy máme úplne na filmový spôsob Hollywoodu. Navyše sa o chvíľu dostávame do skalného mesta tesne pod vrcholom, čo je ďalší nárez. Perfektné scenérie a pohľady, aké poskytuje táto strana Veľkého Rozsutca, si budem chcieť ešte v budúcnosti veľakrát vychutnať. Sme pri tabuľke 5 minút pred vrchom, blíži sa turistický vrchol. Ďalšia retiazka, krátky úsek a sme konečne pri vrcholovom kríži vo výške 1610 m. Na najvyššom mieste dnešnej trasy. Totálne perfektný kruhový výhľad na všemožné smery ma na chvíľu paralyzuje, oči nevedia, kde pozerať. Pozerám na majestátnu pyramídu Stohu a na vlnitý hrebeň, ktorý mi pripomína dlhočizný chvost. Krásne sú všetky okolité Fatry, Tatry, Magury, vrchoviny a údolia. No a teraz odíď odtiaľ, keď je tu tak krásne. Ale musíme, lebo západ slnka chceme stihnúť na Stohu a čas máme presne vyrátaný.

Smer Stoh

Začíname klesanie kamennými suťoviskami zabezpečenými reťazami, ozaj to tu nie je nič príjemné. Zato oči sa neustále pasú na Stohu, ktorého krásu začína umocňovať skláňajúce sa slnko, vytvárajúce predlžujúce sa tiene. Sedlo Medziholie tiež neustále sledujeme a chcem byť tam dole. Kamene sú fakt na nervy! Posledný úsek schádzania vedie lesom a konečne sme v sedle Medziholie (1185 m). Na Stoh je to ešte 1.15 h a práve toľko chýba do západu. Preto žiadny oddych, ale rovno pokračujeme ďalej po červenej. Telo si pýta odpočinok, veď v nohách toho máme dnes dosť. Začíname prudké stúpanie lesom na dnešný tretí výrazný vrchol a pri každom otočení môžeme obdivovať malofatranského kráľa s kamennou korunou. Po prejdení lesného úseku až hore pôjdeme neustále po lúke s takmer neobmedzenými výhľadmi. Pozerám do Vrátnej doliny, na oravskú stranu, na nekonečný chodník predo mnou a je mi dobre.

Nohy nevládzu, myseľ je ale z toho všetkého úplne spokojná. Na Stohu (1607 m) konečne zhadzujem batoh a oslobodzujem sa od zbytočných kíl navyše. Západ presne stíhame, zapadá smer Sokolie a ďalšie mne neznáme horské chrbty. Večeriame, pršať určite nemá, ale noc je dosť chladná a aj vetrík sa činil. Dnešná etapa na vzdialenosť nebola vôbec dlhá, len niečo cez 12 km, ale nastúpali sme veľmi slušné výškové metre, okolo 1600 m. Len pre predstavivosť uvediem, že je to podobná výška, akú má výstup z Tatranskej Polianky na Gerlachovský štít.

2. deň: východ slnka

O 5.20 h netrpezlivo čakám na ohnivé čudo, ktoré včera večer svojím schovaním za obzor spôsobilo noc. Netrvá dlho, po asi 15 minútach vychádza. Sledujeme, čo za divadlo bude nasledovať, pretože na oblohe visí poriadna modrosivá oblačnosť. Slnko bolo chvíľočku medzi zemou a oblačnosťou, a potom sa za ňu schovalo a už sa neukázalo. Čo som ale očakával a nedočkal som sa, bola inverzia. Tak opäť nič. Veľmi ma teší na stred leta úžasná viditeľnosť, doma na fotkách identifikujem napríklad poľský národný vrch Giewont v Tatrách. Čo ma však úplne dostalo, tak po priblížení jedného záberu som dokonca zistil, že zo Stohu je cez hradbu Západných Tatrier vidieť vrchol Kriváňa, Vysokej a asi aj Gerlachovského štítu! Je to možné? Nemýlim sa? Podľa všetkého asi nie. Toto som naozaj nečakal. Pilsko a Babia hora sú tiež krásne ako na dlani.

Po čase oblačnosť odišla kamsi preč a sledovali sme naše predlhé tiene padajúce zo Stohu. Slnko pre nás krásne nasvietilo hlavný malofatranský hrebeň, ráno v lepšej atmosfére ani nemohlo byť. Skrátka, zažili sme perfektné ránko na horách. Nastal čas, aby sme sa zberali ďalej. Na dnes toho nebolo veľa, chcel som si vyjsť na Osnicu, keďže doteraz som ju obchádzal, a potom len zísť k autu. Pri schádzaní zo Stohu sme si nonstop užívali krásne skororanné scenérie, až sme opäť prikvitli do sedla Medziholie. Obsadili sme prístrešok, lebo tu zatiaľ nikto nebol. Potom mi Peťo povedal, že on na Osnicu nepôjde, pretože tam bol v máji.

Osnica

Tak som vzal iba fľašu vody a foťák a upaľoval som po modrej hore. Veľký Rozsutec sa aj odtiaľto predvádzal, je to ozaj jeden z top kopcov na Slovensku. Po vyšliapaní krátkeho lesného úseku sa ocitám na lúčnom hrebeni Osnice. V údolí pastier vyhnal svoje kravičky a počúvam ich neustále zvonenie zvoncov a brechot psa. Postupne sa mi ukazuje mohutnosť Stohu, a kým prídem na vrchol Osnice (1363 m), zisťujem, že Stoh sa mi odtiaľto páči ešte viac ako Veľký Rozsutec. V každom prípade celkovo je z Osnice krásny výhľad na všetky strany. Dosť ma zaujímajú skalné steny nad osadou Biela, pripomína mi to čiastočne nedávno navštívené Ohnište v Nízkych Tatrách.

Na Osnici nepobudnem dlho, pretože Peťo ma čaká. Pri návrate neustále obdivujem dvoch velikánov, ktorých sa nám podarilo včera navštíviť. Zbehnem dole a tretíkrát sa ocitáme v sedle Medziholie. Odtiaľto nás čaká len zostup dole po zelenej, zväčša v lese. Cestu dole si skracujeme debatami o hentom aj tamtom a tešíme sa na kofolu v najbližšej krčme. Tá nám vskutku padla na úžitok a čo by sme to boli za ľudia, keby sme si v Terchovej nedali slovenské jedlá. Dávam si tradične moje obľúbené bryndzové pirohy, Peťo alternuje so zemiakovými plackami a syrom. Spokojní a s plnými bruchami môžeme ísť, hoci veľmi neradi, domov.

Na záver

Opäť sa mi potvrdilo, že Malá Fatra patrí medzi top pohoria u nás. Takýto typ túry, aký sme si teraz dali, som ešte neabsolvoval. Teda navštíviť tri vrchy za jeden deň, ktoré sa obyčajne navštevujú klasicky jeden vrchol za deň. Bol to naozaj slušný zaberák. Výhľady boli všade geniálne, západ slnka bol pekný, no východ bol oveľa zaujímavejší. Aj keď stretnete skôr viac ako málo ľudí, tak trasu (aj rôzne inak kombinovanú) môžem len vrelo odporúčať.

Poznámka redakcie:
Bivakovanie a prespávanie na území Národného parku Malá Fatra je možné len na vyhradených miestach na základe návštevného poriadku národného parku.

Fotogaléria k článku

Najnovšie