Túra

Tlstá a Ostrá

14.06.06
Na účasť na stretnutí priateľov HIKING.SK v horskom hoteli na Kráľovej studni som zvolil netradičnú prístupovú trasu z Blatnice. Hlavným dôvodom však bol výstup na Tlstú a jej menšiu sestru Ostrú. Tieto vrchy spolu s neďalekým Drieňkom dominujú Bralnej Fatre z turčianskej strany Veľkej Fatry.

Pre nástup na túto trasu som musel využiť nočný rýchlik do Vrútok. Vrútocká stanica o tretej hodine rannej nevzbudzovala vo mne žiadnu dôveru, tak som sa miesto hodiny čakania na osobák vybral pešo do Martina. Tento sedem kilometrový prológ rovinatou Turčianskou kotlinou pokračoval ešte štyridsať minútovým čakaním na bus do Blatnice. To mi však umožnilo vojsť do ľudoprázdnych hôr ešte za chladného rána, keď príroda ešte len vstáva.

Trasa

Blatnica – Vápenná dolina – Mažarná – Tlstá (modrá) – Zadná Tlstá – Zadná Ostrá (zelená) – Juriašovo (žltá) – Blatnická dolina – Priezory – Sedlo pod Smrekovom – Kráľova studňa prameň (zelená) – Kráľova studňa hotel (červená)
Cestu začínam asi 5.45 na autobusovej zastávke v Blatnici. Idylku cesty vedľa potoka narúša rozbitá vozovka po inštalácii kanalizácie. Na konci dediny tesne pred vstupom do Gaderskej a Blatnickej doliny je možné zazrieť vrcholy Tlstej aj Ostrej. Vzdušnou čiarou sú len kúsok, od ústia dolín ich však delí 873 m prevýšenie (pardón, u Ostrej len 747 m). Vchádzam do ľavej, Gaderskej doliny a rezko vykračujem po asfaltke vedľa žblnkotajúceho potoka. V rannom chlade vdychujem opojnú vôňu lopúchov. Asi po polhodinke je pred 1. horárňou modrá odbočka doprava.

Tlstá

Chodník prejde lúčkou, vstúpi do listnatého porastu a mierne stúpa až do chvíľe, keď zabočí doľava do susednej dolinky. Tu už nikto nie je na pochybách, že je v krasovom území. Skalné previsy, terasy a pomedzi ne sa hadí chodník ako na strechu. Samozrejme, chôdzu sťažuje šmykľavé lístie. Hoci je cesta náročná, vďaka zaujímavej scenérii ubieha rýchlo. Koniec výšľapu dolinou korunuje jaskyňa Mažarná, niekoľko desiatok metrov dlhý skalný previs. Chodník vedie po jej okraji, voda z jej stropu mi kvapká na hlavu. Tesne po ľavom okraji jaskyne vedie reťazami zaistený krátky stupák a po ňom sa už ocitám na prvej odlesnenej terase. Už výhľad z tejto výšky (okolo 900 m) je nádherný – hrebene lemujúce dolinu a v pozadí Turčianska kotlina. Cesta stúpa pre zmenu ihličnatým lesom po sutine zatlačenej do zeme, neskôr reťazou zaistenou cestou cez skaly až k ďalším terasám. Výhľad sa zlepšuje a rovnako aj scenéria, skalné balkóny pripomínajú Tomášovský výhľad a na rozdiel od neho stále „vlastnia“ pokrútené borovice. Za posledným skalným ostrohom chodník vedie krásnym borovicovým lesom a následne vstúpi do hustého bukového lesa (skoro ako u nás na západe). To sa však nedá povedať o prevýšení. Cesta je bez konca – traverzy striedajú početné stupáky, či už kolmé alebo v serpentínkach. Občas sucho, občas klzké blato. Chodník sem-tam vybehne na skalné terasy západnej strany, kde sa mení dezén aj vegetácia a pribúda výhľad. Keď definitívne listnatý les ustúpi ihličnatému, zjavia sa lúky a zmierni sa stúpanie, už cítim vrchol. Nebyť vrcholovej značky, ani by som ho nenašiel. Tlstá je pomenovaná veľmi správne, je to rozložitá, mohutná hora s veľkou vrcholovou lúkou. Keď podídem k okrajom lúky z južnej odlesnenej strany, tak mi skoro vyrazí dych – obrovské skalné steny a terasy sa prepadajú do hlbín Konského dolu. Nad nimi kraľuje Ostrá a za ňou sa vypína pyramída Drieňku. Samozrejme, nič nestojí výhľadu na celú Turčiansku kotlinu, Lúčanskú Malú Fatru; Kriváňska Malá Fatra sa vypína ponad smrečky severnej strany. Pohľad na východ – centrálnu časť Veľkej Fatry zakrýva les. Keď sa nabažím výhľadov a takmer ideálneho svetla na fotografovanie, poberiem sa po zelenej značke na Zadnú Tlstú. Tá už nie je taká úchvatná, je to skalnatý hrebienok, zato však prírodná rozhľadňa na centrálnu časť pohoria. Nasleduje krátky zostup a zas výstup a ešte zopár krát – zelená spojka Tlstej a Ostrej nie je vrstevnica ako sa zdá z mapy. Je to úzky hrebienok, sem-tam skala a spadnutý strom. Hrebienok sa zvrtne doprava a dospeje na hrebeň – to už možno vytušiť prítomnosť vrchu. Ešte zopár metrov a bujný listnatý les vystriedajú vápencové skaly, ihličňany, výborný výhľad na východ a juh a...

Ostrá

Na východe sa týči skala ako v Machu Picchu! To čo som pred dvoma rokmi z Drieňku aj pred jeden a pol hodinou z Tlstej vnímal ako ostrý hrebeň, je v skutočnosti skalná homoľa. A nielen jedna, na hrebeni je ich niekoľko. Na rázcestí Zadná Ostrá je žltá odbočka, po ktorej musím zísť. Tá skala vpredu ma však ťahá ako magnet – nevyspatý, utrmácaný a naložený idem k nej. Prvýkrát stretávam dvoch chlapov, vracajú sa z výstupu a označujú ho za peknú fušku. Cesta po hrebeni občas pripomína skalolezenie. Našťastie na predposlednom skalnom pahorku ma osvieti – spravím pár záberov a nechám si skalu na inokedy. Na skalnatom rázcestí sa občerstvuje mladé trio, aj ja sa zvalím kúsok poniže do trávy a občerstvím sa. Pohľad doľava – hole centrálnej časti, doprava – bralá a kotlina v pozadí. A vpredu Drieňok a hlboko pod ním Blatnická dolina. Taký výhľad nemajú v žiadnej reštaurácii! Čo je najhoršie na strmých výstupoch? Po nich vždy nastupuje strmý zostup. Nie je tomu inak ani v prípade žltej značky. Najprv po suťovom chodníku a cez skaly, potom cez príjemnú lúčku až do nepríjemnej Juriašovej doliny. Bŕŕŕ – asi 450 výškových metrov priamo dole po lístí a blate. Ešte že mám palice a riadne podrážky!

Blatnická dolina - Kráľova Studňa

Keď zídem na lesnú cestu Blatnickej doliny, vysypanú vápencovou drťou vedľa žblnkotajúceho potoka, hneď mi je ľahšie. Obďaleč na lúčke si vyzujem topánky a schladím nohy v ľadovej vode. Kto to nikdy neskúsil, nech sa nebojí, v teplom počasí je to ako balzam.
Po chvíľke sa zdvihnem, okolo mňa prejde známe trio. Ich pozdrav „Dobrý deň“ mi signalizuje to isté ako pohľad doma do zrkadla... Cesta dolinou stúpa mierne, je tu dokonca značená cyklotrasa. Na rázcestí „Spoj Rakytovských dolín“ vstupujem do ľavej vetvy doliny. Cesta je už strmšia a miestami rozbahnená početnými potôčikmi. Každá cesta v horách sa však končí – minimálne tam, kde je lesná ťažba neekonomická. Tak je to aj aj v Blatnickej doline a jej pokračovaní. To, čo som obdivoval pri pohľade z hora, sa stáva tvrdou realitou. Keďže nemáme krídla, treba si to odšľapať. Únava však stúpa a čím ďalej, tým častejšie skladám batoh, pijem a oddychujem. Tie ďalšie hodiny výstupu do Sedla pod Smrekovom sú ako galeje. Chodník ľudoprázdnym lesom, často zarastený omladinou, popadané stromy, klzké lístie a blato. Žiaden výhľad. Chodník vedie úbočiami vrchov a stále stúpa. Oživenie prináša len artefakt zo SNP, imitácia čelnej steny pece na mieste, kde partizánom piekli chlieb. Konečne prichádzam do sedla – svedčí o tom terénny zlom a redší les. Figa – je to len kóta Priezory a smerovník do sedla 40 minút! A opäť omladina, stromy, kríky. V druhej polovici cesty listnáče ustupujú, chodník spevní vápencová drvina, pribúda výhľad. Úplná krása po ceste pralesom. Keď prídem do sedla, som už v „hôlnej Fatre“. Predo mnou je Krížna so svojou šachovnicou. Na chvíľku si vystriem nohy a zahájim záverečnú etapu. Cez lúku, v strede rozoranú od dobytka, okolo salaša. Mladí s obavou hľadia na mňa, či sa k nim nenanominujem dnu. Asi vyzerám dosť zúfalo. Nie je to však tak – po ceste depresívnym lesom je lúčny terén, skalnaté pahorky a chrbáty hôľ, osvetlené zapadajúcim slnkom, úplný balzam na dušu – a tá vládne aj telu. Do hotela prichádzam o 18.00 hodine, po vyše dvanástich hodinách. S prológom ešte viac. Nič to, som len štvrtý v poradí. Predbehol ma msml s partnerkou a MisoB. Takže tí ľudia nie sú len hrsť kilobajtov!

Poznámka na koniec: Minimálne dvaja ďalší účastníci stretnutia označili prístup na Kráľovu studňu z Blatnice za deprimujúci. Kto nemá rád stredoeurópske pralesy, nech použije na Kráľovu studňu radšej cestu z Harmanca, či Starých Hôr. Tade som odchádzal – opäť nevyspatý a skoro ráno – ale o tom až nabudúce.

Fórum 60 príspevkov
Tlstá a Ostrá 02/05/15 07:16 60 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Okolo Vršatca z Pruského V letných horúčavách v poslednom čase nahrádzam turistiku cykloturistikou. Z domácich končín sa občas presúvam do atraktívnejších, horských lokalít, kde mi nejde tak o cyklistický výkon, ale skôr o „zrýchlenú“ turistiku – najmä dolu kopcom. Tentoraz padla voľba na Vršatec - jedinečné zoskupenie brál, vypínajúce sa nad Ilavskou kotlinou. Skaliská boli ešte v časoch dinosaurov súčasťou obrovskej útesovej bariéry, ktorú neskôr tlak vznikajúcich Karpát v dvoch fázach rozdrvil, zároveň však niektoré bralá vytlačil na povrch. 19/10/17 Peter Straka Biele Karpaty
Túra Málinec – Chocholná – Látky (po starých značkách) V neznámych končinách dávam prednosť značeným turistickým chodníkom. Neraz sa mi stalo, že pri zablúdení som sotva stihol posledný vlak či autobus na cestu domov. Teraz však spravím výnimku. Dôvody sú dva – konečne na tretí pokus prejsť zo Stolických vrchov do Veporských cez údolie horného Ipľa a preskúmať zaniknuté turistické trasy v okolí VN Málinec. 12/07/17 Peter Straka Veporské vrchy
Túra Zlatno – Jasenina – Málinec Keď sa spomenú Stolické vrchy, väčšina si pomyslí na Stolicu a Kohút, vypínajúce sa východne od Muránskej planiny či Revúcej. Podobne Veporské vrchy – Fabova hoľa a Klenovský Vepor. No tieto vrchy susedných pohorí sa nachádzajú v ich severovýchodnej časti. Juhozápadné konce sa stretajú v blízkosti Málinca, pričom podcelky - Málinské vrchy (Stolické vrchy) a Sihlianska planina (Veporské vrchy) - rozdeľuje hlboká brázda údolia Ipľa. 03/07/17 Peter Straka Stolické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Nýdek – Veľká Čantoryje s deťmi Koncom augusta 2018 má mladšia dcéra Vilma 8 týždňov a za sebou prvý alpský výlet. Staršia dvojročná Dita je už skúsená turistka. O dva týždne na to trávime predĺžený víkend v Mostoch u Jablunkova, hneď za slovenskou hranicou. Po výlete na Girovú a upršanom dni na Trojmedzí má byť opäť pekne, a tak sa rozhodujeme pre turistický výlet na Veľkú Čantoryju (po česky Velká Čantoryje), hraničný vrchol a najvyšší bod Sliezskych Beskýd. dnes Andrea Morongová Západné Beskydy, Česko
Recenzia Asolo Magnum GV – ferratové stredne vysoké topánky Hľadanie ideálnej obuvi na turistiku a pridružené aktivity je zložité. Modelov na trhu je veľké množstvo a jeden, ktorým by sa dalo pokryť všetko, je takmer nemožné nájsť. V poslednom čase som si zvykol – ako priblíženie k ideálu univerzality – používať approach polovičky. Za cenu zníženia opory dostanete vzdušnú obuv s výbornou pohyblivosťou, no členok si to môže ľahko odniesť. Ak chcete ponechať výhody approach polovičiek, no trochu zlepšiť oporu, môžete siahnuť po tzv. mid verzii, ktorá má nízky komín. Takouto mid verziou je napr. aj Asolo Magnum GV, ktorý od jari testujem. včera Ľubomír Mäkký Obutie
Správa UNESCO pralesy chránime málo a škodíme partnerským krajinám Minulú stredu, 10. júla, skončilo 43. zasadanie Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO v Baku. V prijatom uznesení výbor nalieha na Slovenskú republiku, aby zabezpečila primeranú ochranu Karpatských bukových pralesov (KBP) pred ťažbou a ďalšími potenciálnymi hrozbami a najmä vytýčila finálne hranice tejto lokality, zapísanej do Zoznamu svetového dedičstva. Neplnením záväzkov Slovensko môže poškodiť aj ostatné štáty, ktoré tiež majú pralesy a staré bukové lesy zapísané v tomto zozname. Spolu s nami sa môžu dostať do Zoznamu ohrozených pamiatok, keďže Karpatské bukové pralesy a staré lesy sú jedna medzinárodná lokalita. 16/07/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tlstá a Ostrá 02/05/15 07:16 60 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1373 m n. m.
    • min: 500 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1910 m
    • klesanie: 1140 m
  • Vzdialenosť
    • 23 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 10.6.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9316 ° SŠ
      dĺžka: 18.9336 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8762 ° SŠ
      dĺžka: 19.0403 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Horský hotel Kráľova studňa
  • Voda
    • Blatnica, Kráľova studňa
  • Mapa
    • VKÚ č. 121, Shocart
  • Doprava
    • Bus z Martina do Blatnice
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.84 (0.29)