1. deň – Bratislava

Bratislava, mestská časť Devín – Devínska Kobyla – Karlova Ves, Kútiky – Mlynská dolina – Slavín, pamätník – Horský park – Kamzík, televízna veža – Snežienka, údolie Vydrice (Bratislavský lesný park, Železná studienka)

Prvý úsek putovania mal trvať okolo 7 hodín, v sobotné ráno sme si nedopriali dlhého spánku, ale o 8.00 hodine sme vyštartovali spod ruiny hradu Devín, kam sa práve začali zbiehať šermiari, vystupujúci na Festivale Devín. Z tohto miesta začína modro značená trasa, vedúca do Devínskej Novej Vsi, no my sme po červenej odbočili hlbšie do útrob zobúdzajúcej sa mestskej časti Devín. Za Devínom začína výstup na Devínsku Kobylu. Po čase sa odpája žlto značná turistická trasa, vedúca priamo a rýchlo do Dúbravky (mestská časť). My sme poslušne pokračovali vo výstupe po červenej značke až k rázcestníku, ktorý síce hrdo hlása "Devínska Kobyla", napriek tomu, že vrchol Devínskej Kobyly je vzdialený ešte niekoľko stovák metrov. Napriek tomu je to ideálne miesto na raňajky s pekným výhľadom na hrad Devín a rakúsky Hainburg.

Štefánikova magistrála ďalej pokračuje okolo vrcholu Devínskej Kobyly na Dúbravskú hlavicu, kde križuje žltú trasu z Devína do Dúbravky. Pri pohľade na turistický ukazovateľ vidíme, že by nám ušetrila asi trištvrte hodiny, no sme radi, že sme Štefánikovej magistrále zostali verní. Nasleduje zostup do Karlovej Vsi (mestská časť) - teda do Líščieho údolia, kde začína lesný výstup po východnej strane údolia – druhý výstup prvej etapy. Za zalesneným svahom trasa pokračuje oblasťou rodinných domov Karlovej Vsi popri vysokoškolských internátoch do Slávičieho údolia. Na tomto mieste sa nachádza niekoľko bufetov a rýchloobčerstvení, kde sme sa zastavili na kebab a kofolu. Je tu chybný turistický ukazovateľ, ktorý tvrdí, že na Devínsku Kobylu a hrad Devín sa dostanete oboma smermi. Zrejme všetky cesty vedú na Devín. My sme sa nenechali zmiasť a pokračovali sme správnym smerom do Mlynskej doliny, kde trasa pokračuje mostom ponad diaľnicu D2.

Nasleduje tretí výstup – cez úzke uličky Starého Mesta (mestská časť) na Slavín, kde je vojenský cintorín sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska počas 2. svetovej vojny. Pri Slavíne sa magistrála stáča smerom k Horskému parku, kde je opäť možné posedieť si pri kofole. Cez Horský park sme vošli do oblasti rodinných domov ku železničnej trati. Popri trati značka pokračuje poza Patrónku, čo je bratislavský dopravný uzol, kde by unavený turista mohol skončiť prvú etapu a nasadnúť na MHD alebo medzimestské autobusy, ktoré odtiaľ odchádzajú do celého Záhoria. My sme pokračovali popri trati a plynule vstúpili do lesa, kde začína posledný – štvrtý výstup prvej etapy. Chodník vedie k televíznej veži na Kamzíku, kde je možné zaplatiť výstup výťahom a pokochať sa prekrásnym 360° výhľadom v reštaurácii na veži. Pokračovali sme k rázcestníku, kde sa stretávajú turistické trasy všetkých farieb. Opäť sa dá kúpiť kofola, čo sme neváhali využiť. Poslednou časťou prvej etapy bol zostup k rázcestiu pod Chlmcom, kde sme sa so Štefánikovou magistrálou rozlúčili a po žltej značenej trase zišli k nástupnej stanici lanovky, ktorá premáva na Kamzík. Je tu zastávka MHD, na ktorej sme uzavreli prvý deň nášho putovania. Prespať sme sa chystali v Bratislave.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

2. deň – Pochod smrti

Snežienka – rázc. pod Chlmcom – Spariská – Zbojníčka (Zbojnícka studňa) – Biely kríž – Kozí chrbát – Somár – Konské hlavy – sedlo Pezinská Baba – Skalnatá – Čermák – Modra-Piesok, Zochova chata

Na druhý deň ráno nás autobus MHD dopravil na rovnaké miesto, kde nás večer predtým pojal. Po krátkom výstupe na rázcestie pod Chlmcom sme sa vydali v pokračovaní Štefánikovou magistrálou. Lesný chodník nás priviedol k Máriinmu prameňu, ktorý bol označený tabuľkou informujúcou, že voda nie je pitná. Keďže sme mali čerstvé zásoby pitnej vody, pokračovali sme k neďalekému rázcestiu Spariská, odkiaľ červená trasa pokračuje po asfaltke. Čoskoro sme prišli k Jarošovej studničke, ktorá opäť ponúkala vodu – a opäť nepitnú. Nasledujúce rázcestie Vypálenisko križuje modrou farbou značený Račiansky okruh – z Rače do Rače (mestská časť). Pri nasledujúcom rázcestí Zbojníčka (Zbojnícka studňa) sa nachádza v poradí tretí zdroj vody označenej ako nepitná a hneď za rázcestím sa nachádza oblasť rozsiahlych krytých posedení a ohnísk Dolný Červený kríž, ktorá je ideálna na prenocovanie.

Trasa pokračuje na rázcestie Biely kríž, kde bol bufet Včelín, v ktorom sme sa nasýtili výdatnou hustou šošovicovou polievkou. Bufet je pojazdný a na rázcestie prichádza autom. My sme rázcestie navštívili v nedeľu a neviem, či je prítomný aj počas týždňa. Krátko za rázcestím sa červená značka odpája od asfaltky, po ktorej pokračuje žltá trasa, smerujúca k ruine hradu Biely Kameň a do Svätého Jura. Po niekoľkých kilometroch lesným chodníkom sme prešli okolo Jurského jazera, čo bolo v skutočnosti skôr Jurské blato, a ďalej okolo Silnického prameňa, kde sme po prvý raz nevideli výstrahu o nepitnej vode, nakoľko žiadna netiekla. Značka ďalej vedie k rázcestiu Kozí chrbát, kde začína hranica Vojenského obvodu Záhorie – časti Turecký vrch. Vstup do tejto časti vojenského obvodu je trvalo zakázaný, na hranici obvodu sa pravidelne opakujú žlté ceduľky, ktoré jasne oznamujú, že ak sa náhodou opovážite vstúpiť do vojenského obvodu, váš život bude ohrozený.

Červená značka ďalej kopíruje východnú hranicu vojenského obvodu k vrchu Somár (650 m n. m.), ktorý poskytuje výhľad na Záhorskú nížinu. Dovideli sme aj televíznu vežu na Kamzíku. Trasa pokračuje po hranici vojenského obvodu k rázcestiu Tri kamenné kopce, kde začína modrá trasa do obce Limbach. Magistrála opúšťa hranicu vojenského obvodu pod vrcholom Konské hlavy a klesá k sedlu Pezinská Baba. Tu sme si urobili prestávku spojenú s obedo-večerou. Pôvodne sme chceli nocovať na Pezinskej Babe, no keďže sa nám nepodarilo nájsť vhodné ubytovanie, rozhodli sme sa pokračovať na Zochovu chatu nad Modrou. Za Babou onedlho nasledoval prvý skutočný výstup druhej etapy – výstup na Čmeľok (709 m n. m.), presnejšie povedané, tesne pod vrchol, lebo na vrchole sa nachádza vojenské zariadenie. Červená trasa pokračuje cez sedlo Javorina na vrchol Skalnatá (704 m n. m.), ktorý umožňuje nádherný výhľad severným smerom. Už pred Pezinskou Babou sa začala prejavovať únava svalov, kĺbov a najmä kože na nohách a chodidlách a pred Skalnatou začali prejavy naberať na intenzite. Najhorší úsek nás ešte len čakal, bol to prudký zostup za Skalnatou k rázcestiu Čermák, kde sme sa opäť na čas rozlúčili so Štefánikovou magistrálou a po žltej značke zišli do chatovej oblasti Piesok (Zochova chata) a prenocovali v jednom z penziónov. Predtým, než mi rozbité chodidlá umožnili zaspať, sa mi v mysli premietol rozhovor s recepčnou penziónu:

„A odkiaľ idete?“
„Z Bratislavy.“
„Aha, na bicykloch, čo?“
„Nie, peši.“
„Preboha.“

3. deň – Do Sološnice

Zochova chata – Čermák – Panské uhliská – sedlo Skalka – Sološnická dolina – Sološnica

Oblasť Zochovej chaty bola v pondelkové doobedie ľudoprázdna. Predošlý deň sme sa domnievali, že nájdeme nejaké miesto, kde sa naraňajkujeme, no mýlili sme sa. Preto sme hneď vyšli k rázcestiu Čermák pomenovanému po rodine, ktorá má na tomto mieste pamätník. Na lavičkách sme v pokoji zjedli posledné zásoby z predošlého dňa. Pod rázcestím sa nachádza prameň Modranská baba s informáciou, že voda je vhodná na pitie. Napriek tomu sme odolali a vydali sa ďalej Štefánikovou magistrálou po lesnom chodníku k rázcestiu Panské uhliská, odkiaľ vedie modrá trasa na vrchol Vysokej a do obce Kuchyňa. Červená značka pokračuje k Taricovým skalám, odkiaľ je pekný výhľad späť na Vysokú a na obec Rohožník. Nasleduje krátky kamenistý zostup a následne opäť výstup na sedlo Skalka, za ktorým nasleduje plynulý zostup do Sološnickej doliny. Rozhodli sme sa, že na tomto mieste putovanie Štefánikovou magistrálou prerušíme, a preto sme sa žlto značenou cestou dostali do Sološnice a po návrate domov dopriali chodidlám dlhší oddych.

Záver

Prvá časť magistrály je pomerne nenáročná a dobre značená. Je vhodné vyhradiť si dostatok času na prestávky a využiť výhľady, ktorých je cestou neúrekom. Je možné naplánovať prenocovanie aj vonku na mnohých miestach popri trase.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek