Túra

Cez Červené vrchy na Halu Ornak

03.11.13
Druhý deň oslavy babieho leta začínal v zakopanskom penzióne na Droge na Bystre a končil v turistickej chate Schronisko na Hale Ornak. V pláne bol hrebeň Červených vrchov a ísť hornú časť Kościeliskej doliny, s bonusom v podobe prechodu jaskyne Mroźna.

Trasa

Zakopane, Murowanica – Przełecz między Kopami – Kasprov vrch (Kasprowy Wierch) – Temniak (Ciemniak) – Chuda Przełecz – Cudakowa Polana – Jaskinia Mroźna – Hala Ornak (Schronisko na Hali Ornak) (trasa na mape)

Na Kasprov vrch

Predošlý deň som zo Suchého sedla zostupoval dolinou Jaworzynka, dnes som si to z Kužníc nasmeroval po modrej cez hrebeň Boczań. V októbrové ráno bola trasa na poľské pomery ľudoprázdna, výnimkou bolo pár oprotidúcich jedincov, ktorí strávili noc na horskej chate Murowaniec a teraz zostupovali do Zakopaného. Z chaty sa turisti rozprúdili aj opačným smerom, po skalných schodoch si vykračovali hore v mojom smere, na Kasprov vrch (Kasprowy Wierch). Z ničoho nič bolo okolité ticho narušené zvukom helikoptéry, ktorá neomylne smerovala na hrebeň Orlej prte (Orla Perć). Zvuk helikoptéry na horách nie je príjemný, takmer vždy veští nešťastie. Nálada sa preniesla na ľudí, pozdravy ustali, každý sa v tichosti presúval svojím smerom, občas sondujúc polohu a pohyby vrtuľníka. Ten v priebehu dvoch hodín tri či štyrikrát odpendloval trasu mesto – hrebeň. Tento i nasledujúce dni, počas ktorých som videl namrznuté severné svahy hôr, mi ukázali, že som zrejme spravil dobre, keď som Orliu prť z jesenného putovania škrtol.

V Suchom sedle, na rozdiel od včerajšieho pochmúrneho večera, sa to hýbalo o čosi viac, lanovka pracovala v plnej permanencii, čoho výsledkom boli celkom slušné davy ľudí. Studený severný vietor som na moment vymenil za teplo vstupnej haly reštaurácie a kabínkovej lanovky. Prievan ma však skoro vyhnal, vystúpil som ešte asi 30 metrov na vrchol Kasprovho vrchu k budove observatória a nafotil obe strany hrebeňa. Viditeľnosť bola celkom dobrá, ale o jasnej oblohe som mohol dnes len snívať.

Hrebeň Červených vrchov

Schádzal som z Kasprovho vrchu a pred sebou som mal ako na dlani celý hrebeň po Kresanicu (Temniak bol skrytý za ňou). Prvú polovicu Červených vrchov (Czerwone Wierchy) som trávil na záveternej južnej strane, ktorá je príjemná aj tým, že výškové rozmedzie je len niekoľko vrstevníc. Pomedzi skalné bralá, ktoré som včera pozoroval zdola a na ktoré som sa dnes pozeral z výšky, som v hĺbke Tichej doliny zachytil asfaltovú „točňu“ či rázcestník Liptovský košiar. Traverz Goričkovej (Goryczkowa Czuba), ktorým som prechádzal, mám veľmi rád. Úzky chodník, pulzujúci hore dole, v tesnej blízkosti strmého južného svahu padajúceho do doliny. Prechod sa až doposiaľ odohrával za účasti minima ľudí. Mám však na mysli poľské turistické minimum, nie slovenské.

Druhá polovica Červených vrchov, počínajúc nástupom na Kondratovu kopu (Kondracka Kopa), nebola zďaleka taká prívetivá. Dlhšie výstupy na Kondratovu kopu, Malolúčniak (Małołączniak), Kresanicu (Krzesanica) a Temniak (Ciemniak) sú otvorené smerom na sever, odkiaľ fúkal ľadový vietor, prinášajúci drobné snehové vločky. Rozširujúca sa oblačnosť znásobovala pocit chladu a zakrývala výhľady na okolitú krajinu. Na Malolúčniaku ma rozveselil pohľad na asi dvadsaťčlennú skupinu Poliakov, ktorí sa s hlasnou vravou a smiechom organizovali na cvaknutie vrcholovky.

Na Kresanici som si doprial rýchly obed v závetrí vrcholových skál. Temniak som v podstate prešiel a bočným hrebienkom som rýchlo zostúpil do Chudého sedla (Chuda Przełecz), kde to bolo s výhľadmi o poznanie lepšie. Okrem Podtatranskej brázdy (Rów Podtatrzański) s „predmestiami“ Zakopaného som videl hlboko do dolín – Miętusej i Kościeliskej či na nižšie vrchy, ktorým dominoval vpravo Giewont a vľavo Kominiarski Wierch. Napriek tomu, že sa v Chudom sedle núkala zelená „skratka“ na Halu Ornak, pokračoval som úzkym chodníkom po pozvoľna sa zvažujúcom hrebeni. V pláne bola ešte Cudakowa Polana a jaskyňa Mroźna. Za Chudým sedlom som na hrebeni objavil jedno krásne a príjemné miesto na oddych. Prvýkrát som ho zazrel, keď som bol vzdialený asi dvadsať minút. Kruhová čistinka, od severu chránená obrovskou skalou, z ostatných strán stromami a krovinami, sa nachádza v blízkosti Upłaziańskej Kopky.

V Doline Kościeliskej

Odtiaľto cestička v lese klesala strmšie, cez menší kopček s názvom Adamica (Upłaziański Wierszyk), k miestu, kde dolina Miętusia ústila do doliny Kościeliskej. Po asi 500 metrovom zostupe si kolená vydýchli, keď oči zbadali mostík cez potôčik. Neďaleko odtiaľ sa ukázala veľká lúka (Cudakowa Polana), ktorou vedie asfaltová cesta z lokality Kiry takmer až na Halu Ornak. Davy ľudí, konské povozy s turistami i zelené záchodové búdky vnímam ako tradičné črty najväčších poľských dolín. Takmer všetci ľudia smerovali k ústiu doliny, na hodinkách boli tri.

Môj pochod v „protismere“ netrval dlho, prišla odbočka (Lodowe Źródło/Ľadové žriedlo) k jaskyni Mroźna. Zaujímavá a na naše pomery nezvyčajná je tým, že je súčasťou turistického chodníka. Jaskyňa má začiatok a koniec na rôznych miestach, a pozor: je prechodná len v jednom smere. Čierna značka chodníka s jaskyňou ponúka alternatívu k paralelnej zelenej „asfaltovej“ variante. Prečo neísť chvíľu pod zemou? V kraji jaskýň sa to skrátka patrí. Tabuľka pri moste hlásila, že dnes je jaskyňa prístupná do štvrtej. Chcelo trošku kopnúť do vrtule, pretože ku vchodu bolo treba vystúpiť okolo 150 metrov. O pol štvrtej som si v búdke kúpil vstupný lístok (4,- złote) a plný očakávania som vstúpil do podzemia. Hneď na úvod bola tabuľa s informáciou o zníženom strope. A ten som si s 50 litrovým ruksakom aj patrične užil, najmä tam, kde výška prechodu dosahovala sotva meter. Priestranných „izieb“ bolo v jaskyni pomenej, išlo sa hlavne úzkymi chodbami. Cestu sprevádzal neustály boj o ruksak so šikmými stenami i spomínaným nízkym stropom. Vnútri bolo šesť stupňov, ale vyšiel som von úplne spotený. Inak, za 20 - 25 minút som vo vnútri jaskyne nikoho nestretol ani nevidel. Aj vďaka tomu to bol pre mňa perfektný a jedinečný zážitok.

Od východu jaskyne smerom dole k ceste padali strmé drevené schody, našťastie opatrené zábradlím. Zvyšných 50 minút k Hale Ornak si pýtal pozornosť najmä Kościeliski Potok v tiesňave, ktorou som prechádzal. Kľučkoval zo strany na stranu popod cestu zdobenú viacerými mostami. Upútala ma voda vyvierajúca z útrob hory, ako aj odbočky k ďalším jaskyniam, ktorých je v oblasti Kominiarskeho Wierchu neúrekom.

Ďalšie celodenné túlanie som zakončil okolo piatej hodiny na Hale Ornak s rovnomennou chatou (Schronisko na Hali Ornak). Napriek davom, ktoré som na ceste stretol, tu zostalo veľmi málo ľudí. Kapacita zariadenia určite nebola naplnená ani z polovice. Za 35,- złotych som dostal posteľ s dekami v šesťmiestnej izbe. V reštaurácii som si objednal gulášovú polievku a pár pív, pri ktorých som predumal zvyšok večera.

Predchádzajúca časť putovania
Nasledujúca časť putovania

Fórum 4 príspevky
Cez Červené vrchy na Halu Ornak 13/11/13 14:29 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký Choč s deťmi Ak by som mal akcii priradiť nejaký počiatok, „prvú zmienku o obci“, vrátil by som sa 6 rokov dozadu, keď som s ešte len trojročným Alexom zavítal na Bačovské dni do Malatinej. Ochutnávka syrov, vlastnoručná výroba šálky z hliny a súťaž v plieskaní bičom patrili k vrcholom. V ten deň sa mi podarilo do Alexovho slovníka infiltrovať výrazy „bič“ a „Choč“, ktorý sme v to popoludnie obdivovali z viacerých strán. Odvtedy neuplynul rok, aby sa Alex nespýtal, kedy pôjdeme na Choč. 24/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. 17/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. 14/12/18 Radoslav Jurčina Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. včera Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. 13/10/19 Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cez Červené vrchy na Halu Ornak 13/11/13 14:29 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Západné Tatry (Tatry Zachodnie) - Červené vrchy (Czerwone Wierchy)
      Tatranský národný park (Tatrzański Park Narodowy)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2122 m n. m.
    • min: 935 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2140 m
    • klesanie: 1975 m
  • Vzdialenosť
    • 26 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 02.10.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 49.2794 ° SŠ
      dĺžka: 19.9796 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.2297 ° SŠ
      dĺžka: 19.8598 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Chata Murowaniec, Suché sedlo (reštaurácia v hornej stanici lanovej dráhy pod Kasprvým vrchom), Chata Ornak (Schronisko na Hali Ornak)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Zakopané (vlak, bus) - Kościelisko-Kiry (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.95 (0.29)