Túra

Od priehrady Šance na Lysú horu a späť

10. 12. 2013
Lysá hora je právom nazývaná kráľovnou Moravsko-sliezskych Beskýd. 1323 m vysoký kopec je vďaka vysielaču, nachádzajúcemu sa na vrchole, ľahko rozpoznateľný aj zo slovenských hôr. Od malička som na ňu pozeral z lúk nad mojou rodnou dedinou a prvýkrát sem moje kroky smerovali v detskom veku. Odvtedy ubehol nejaký čas a výstup na Lysú horu som si zopakoval niekoľkokrát, či už peši alebo na bicykli. No ani zďaleka sa nechytám na nadšencov z „Klubu přátel Lysé hory“, z ktorých niektorí stoja na vrchole Lysej hory 365-krát do roka, poniektorí aj viac.

Výstup

Šance, přehrada – Pod Čuplem – Kobylanka – Lysá hora

Je krásny, slnečný deň. Do konca roka chýba len pár dní, voľné dni trávim doma na Kysuciach, po snehu nie je ani stopy, tak mi napadlo, že by som za ním mohol vybehnúť trochu vyššie. Sadám do auta a vyberám sa k našim západným susedom. Prechádzam horským priechodom Bumbálka, pokračujem cez dedinku Bílá smerom na Ostravicu a nad vodnou nádržou Šance na odpočívadle pri hlavnej ceste odstavujem auto. Tu sa nastupuje na žltú TZT, po ktorej sa dá západným smerom vydať do sedla Smrku alebo opačným smerom na východ k môjmu dnešnému cieľu – Lysej hore.

Vodná nádrž Šance zásobuje pitnou vodou Ostravu a okolie a platí zákaz kúpania a akýchkoľvek športových a rekreačných aktivít. Keďže je december, na podobné aktivity ani nepomyslím a len prejdem po priehradnom múre na jeho opačný koniec. Zisťujem, že autom som sa mohol cez osadu Mazák dostať až sem k vodárenským budovám a auto by bolo pod kontrolou.

Od rázcestia „Šance, přehrada“ (535 m n. m.) ma čaká na vrchol 7 km a prevýšenie necelých 800 metrov. O trase sa hovorí, že je zo všetkých výstupových ciest na Lysú horu najobtiažnejšia a najnebezpečnejšia, pretože sa tu stratilo alebo zabilo relatívne dosť ľudí. Tiež je kvôli horšej dostupnosti nástupného miesta medzi turistami najmenej obľúbená. To druhé môžem potvrdiť. Turistov som stretol minimum v porovnaní s tým, koľko ich bolo na vrchole. K úmrtiam by som podotkol len toľko, že hoci má Lysá hora „iba“ 1323 m, netreba ju vôbec podceňovať. Patrí medzi najchladnejšie, najdaždivejšie a najveternejšie miesta v ČR, o čom som sa mal možnosť párkrát presvedčiť aj na vlastnej koži.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

No, ale vyberme sa hore. Od rázcestia vedie po asfaltke súčasne modrá a žltá TZT, aby sa žltá po chvíli oddelila a šípka ma naviguje vľavo do kopca. Stúpam po širokej kamenistej lesnej zvážnici, po chvíli mi cestu prekrižuje ďalšia zvážnica, no držím sa cesty vpravo, ktorá sa začína nenápadne zužovať. Príjemný chodníček smeruje na severozápad, mierne stúpa, no zrazu sa lomí prudko doprava a stúpanie naberá na intenzite. Objavuje sa aj prvý sneh, polámané stromy a konáre signalizujú, že túto zimu ho bolo viac a nevydržali jeho nápor. Prekračujem kmene stromov, ktoré komplikujú postup a po chvíli vychádzam z lesa. Ocitám sa na širokej spevnenej vrstevnicovej ceste.

Pri predchádzajúcom stúpaní lesom som sa dosť zapotil, odkladám teda jednu vrstvu a doprajem si pár dúškov čaju. Odtiaľto kráčam takmer po rovine, kúsok dokonca z kopca až k rázcestiu „Pod Čuplem“ (837 m n. m.). Pred rázcestím sa kochám prvými pohľadmi na vrchol Lysej hory. Z tabuliek na rázcestníku sa dozviem, že polovicu výstupu mám za sebou.

Pokračujem ďalej. Snehu nepribúda, na zemi ho leží ledva 5 cm. Smrekový les strieda les listnatý a chodník je znovu zatarasený polámanými konármi. Príjemný chodníček medzi stromami sa začína dvíhať k oblohe. Nasledujú štyri dlhšie serpentíny, ktoré nepríjemné stúpanie urobia znesiteľnejším. Na konci stúpania vidno tabuľku označujúcu začiatok NPR Mazák, ktorá je najvýznamnejšou chránenou oblasťou v obvode Lysej hory. Chráni beskydské jedľobukové pralesy a klimaxové smrečiny. Oblasť bola vyhlásená za NPR v roku 1956 a rozšírená v roku 2000. Trošku som prekvapený, keď v čase mojej návštevy prebieha ťažba, takže z chodníka je opäť prekážková dráha. Avšak nevidno žiadne holoruby ako v slovenských národných parkoch.

Ďalšia tabuľka mi oznamuje, že som vo výške 1054 m n. m na mieste nazývanom Kobylanka a na vrchol je ešte 1,5 km. Vysoké smreky strieda čučoriedie a nízka smrečina, postriebrená námrazou. Krajina sa otvára a spolu s ňou moje ústa. S otvorenou hubou čumím okolo seba a kochám sa pohľadmi na Tatry, obe časti Malej Fatry, Kysuckú vrchovinu, Javorníky, Strážovské vrchy, v doline priehradu Šance, na západe beskydský Smrk, Pustevny... Pastva pre oči. A to ešte nie som na samotnom vrchole.

Kúsok pod vrcholom sa žltá značka napája na červenú a spoločne vedú asfaltovou cestou k vysielaču. Vydávam sa rovno hore a predieram sa chodníčkom pomedzi čučoriedie, aby som sa po niekoľkých desiatkach metrov ocitol v dave ľudí. V bufete si doprajem jedného oroseného Radegasta, sadnem si na lavičku a slnko ma dobíja energiou. Po občerstvení sa poprechádzam po vrchole a cvakám ako o život. Pohľady si doplním ešte o Babiu horu s Pilskom. Keď dnes pozerám fotky, majú možno historickú hodnotu, hoci sú staré len 4 roky. Na jeseň roku 2011 totiž zbúrali starú horskú chatu Lysá hora alias Plesnivka a na jej mieste rastie nová chata Emil Zátopek – Maraton. Za obeť buldozérom má padnúť aj bufet Šantán.

Deje sa tu niečo podobné ako v našich Vysokých či Nízkych Tatrách – peniaze vyhrávajú nad prírodou a zdravým rozumom. Pamätám si, ako som tu strávil noc z 31. 10. na 1. 11. 2010 celkom sám. Preddušičková nedeľa, na druhý deň bol na Slovensku štátny sviatok, v Čechách ale normálny pracovný deň, preto nebolo nikde ani nohy. Celá ubytovňa Kameňák bola iba moja. Taký pokoj si určite nevychutnáte. Paradoxne pri pohľade na stavenisko na vrchole pôsobí uzatvorenie 1320 m dlhej zjazdovky zo strany CHKO Beskydy, ku ktorému došlo v roku 2000. Bola v prevádzke 50 rokov a zrazu začala niekomu prekážať. Treba len veriť, že podobne budú postupovať aj po otvorení novej chaty a nezačnú hore prúdiť kolóny áut, keďže na vrchol vedie asfaltka.

Zostup

Lysá hora – Lukšinec – Butořanka – Mazák, bus – Šance, přehrada

No, ale treba sa mi z vrcholu poberať späť do doliny. Nejdem dole rovnako po žltej, ale rozhodujem sa urobiť si okruh po červenej značke, z ktorej sa na rázcestí Butořanka odpojím a budem do osady Mazák pokračovať po modrej. Prvé metre klesania po červenej smerom na západ sú o hubu. Chodník vedie v tieni a je to čistý ľad pokrytý tenkou vrstvou snehu. Dole so mnou zostupujú zástupy ľudí, niektorí sú poriadne veselí, veď koniec roka je predo dvermi, treba začať oslavovať v predstihu. Normálne sa čudujem, že si tu nikto z poriadne podgurážených „turistov“ nevykrútil krk. Keď stojím oboma nohami na pevnej zemi, vychutnávam si pohľady pomedzi ďalšie symboly Lysej hory, a to suché pahýle smrekov, ktoré človek nechal napospas prírode. Ľad z chodníka mizne, dostávam sa do sympatickej osady Butořanka a za ňou odbočím na modrú a ocitám sa v lese celkom sám. Všetci smerujú na Ostravicu, odkiaľ vedie hore asi najfrekventovanejšia cesta.

Po chvíli prichádzam na lesnú asfaltovú cestu, ktorá ma popri potoku s názvom Suchý potok dovedie k hlavnej ceste. Čakajú ma ešte vyše 2 km šliapania po asfalte do kopca k autu. Už chápem, prečo je táto trasa najmenej obľúbená. Ideálne mať ešte jedno auto, ktorým sa zveziete k priehrade, kde ste začali. Na začiatku túry som priehradu nefotil, že si ju odfotím na spiatočnej ceste. No k priehradnému múru dorazím potme a nemám najmenšej chuti vyťahovať foťák a fotiť pri svetle pouličných lámp.

Záver

Krásny slnečný zimný deň chudobný na sneh mám za sebou. Ešte mi ostáva odšoférovať asi 40 km domov. Pevne verím, že u našich západných susedov zdravý rozum prevládne a z Kráľovnej Beskýd sa nestane lunapark. Teším sa na ďalšie stretnutie s ňou.

Fórum 25 príspevkov
Od priehrady Šance na Lysú horu a späť 15/12/13 19:38 25 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Modranským chotárom Keď mi Roman poslal jeho článok, v ktorom popisoval prechádzku k starej oskoruši na Devíne a dodal: „Napíš niečo aj o modranských“, tak som si sprvu povedal, že čo tu budem písať, akú túru popisovať, veď sú len kúsok za hradbami mesta. 24/05/20 Zdeno Vasilišin Malé Karpaty
Túra Krkavec, Bradavica, Konský vrch a Malý Javorník Odkedy sa narodil Kubko, veľkonočné sviatky zvykneme tráviť u babky na mojich rodných Kysuciach. Veď zvyky sa majú odovzdávať z generácie na generáciu. Tento rok zo všeobecne známych dôvodov ostávame sedieť doma v okrese, pod ktorý patríme, teda v pezinskom. Hoci to nie sú Kysuce, myslím, že aj tak sme ostali uväznení v celkom dobrom okrese. Ešte veľa miest tu mám nespoznaných. Je Veľký piatok, doma ešte všetci spia, beriem batoh a vyrážam spoznávať okolie nad Limbachom. 04/05/20 Zdeno Vasilišin Malé Karpaty
Túra Tri kríže a Klokočiny – prechádzka z Perneka Pandémia nekompromisne zasiahla aj Slovensko, je sobota a pozerám v mape miesta, kam by som mohol vypadnúť a nestretnúť podľa možnosti ani živej duše. Tento víkend našťastie ešte môžem prechádzať z okresu do okresu. O týždeň neskôr na Bielu sobotu už by som mal problém. 20/04/20 Zdeno Vasilišin Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Test Devold Tuvegga – obojstranné merino termoprádlo Merino je pevne zakotvený štandard v termoprádle, no popri mnohých výhodách zvykne horšie odvádzať pot, čo je problém najmä pri intenzívnejšom pohybe – napr. pri skialpe či behu. Je viacero spôsobov, ako to zlepšiť. Buď môžete siahnuť po extra tenkom merine, prípade po takom, čo má na vnútornej strane vrstvu z umelého vlákna. Ďalšiu cestu skúša minuloročná novinka Devold Tuvegga, ktorá kombinuje tri rôzne merino úplety – jemnú sieťovinu, klasické merino a merino s 3D štruktúrou. Vychytávkou je obojstrannosť tohto termoprádla – každá zo strán sa zároveň správa tepelne odlišne. Prádlo nosím už vyše roka a o svoje skúsenosti sa podelím v tomto teste. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
VHT Ennstaler Alpen – Kreuzmauer Gesäuse je v mojich očiach najkrajším národným parkom Rakúska. Vápencové hory nie sú príliš vysoké, sú však poriadne divoké. Hrebene pohoria sú pre bežného turistu neschodné, hoci ich časti sa prejsť dajú. Vlani som prešiel z Malého na Veľký Pyhrgas, nuž a tento rok som chcel prejsť z Frauenscharte na Kreuzmauer. Problém bol v tom, že sa mi to nepodarilo. Napriek tomu bola prechádzka atraktívna. Myslím, že to bola najkrajšia túra, akú som túto sezónu v Rakúsku prešiel. včera Martin Knor Svet
Túra Ihla a Čierna hora - okruh z Ihlian Moja mienka o Levočských vrchov bola, že sú rozsiahle, vhodné na bicykel, takmer bez značenia a kam sa človek pozrie, vidí holinu. Z toho plynul môj doterajší nezáujem ako pešiaka. Napriek tomu mi pri pohľade z Tatranskej Lomnice nedal spať jeden výrazný vcholček “Levočákov”. 19/10/20 Roman 'Bazin' Matkovčík Levočské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Od priehrady Šance na Lysú horu a späť 15/12/13 19:38 25 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika: Západné Beskydy: Moravsko-sliezske Beskydy (Moravskoslezské Beskydy)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1323 m n. m.
    • min: 535 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 788 m
    • klesanie: 788 m
  • Vzdialenosť
    • 15 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 29.12.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 49.50479 ° SŠ
      dĺžka: 18.41653 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.50479 ° SŠ
      dĺžka: 18.41653 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • bufety na Lysej hore
  • Doprava
    • Ostravice (vlak, bus), časť Mazák (bus), parkovanie pri priehrade Šance
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.15 (0.49)