Lezenie Ľadová rely
Tirolská horolezecká legenda Andi Orgler preslávil Pinnisalm v údolí Stubai v Tirolsku, aj za hranicami tohto kraja, vďaka trasám ako „Männer ohne Nerven“ WI 5+,6/1985 („Muži bez nervov“) a „Metamorphose“ WI 7/1991. Andi zatínal svoj cepín ešte vyššie a v tom čase vytvoril jedny z najťažších ľadových trás Tirolska. Nielen vďaka týmto extrémnym klasikám, ale aj vďaka obrovskému výberu trás, je Pinnisalm pre horolezcov atraktívnym miestom na zdolávanie ľadu. Je tu na výber asi desiatka lezeckých oblastí. Nadmorská výška (1 700 m) a poloha chránená pred slnkom tiež často zaručujú vynikajúce ľadové podmienky už od skorej zimy.
Etapa #1: Prológ
Január 2010. Guido Unterwurzacher a Christian „Hechei“ Hechenberger sa vydali na prvú cestu do údolia Pinnistal, ktoré je rajom pre lezenie na ľade, s túžbou utíšiť svoj hlad po ľadových dobrodružstvách. Napokon, práve na tomto mieste sa začala písať história lezenia na ľade.
Bolo teda jasné, že táto lákavá ponuka mrazivých ľadopádov nenechá Guida a Christiana chladnými. Práve naopak. Guido: „Chceli sme preliezť čo najviac zvislých metrov ľadu za jeden deň. Ale po štyroch ľadopádoch sme boli hotoví. S naším výsledkom sme boli viac ako spokojní. Už sme však hovorili o tom, aké skvelé by bolo vyliezť všetky zdolateľné ľadopády, čiže všetky ľadopády, ktoré sú v tom čase schodné, za jeden jediný deň. V ideálnom prípade by to bolo desať.“
Ak ste niekedy liezli na ľade, je vám jasné, že o niečom takom by uvažovali iba špičkoví lezci – naozajstní borci. Alebo tí premotivovaní. Podľa toho, ako sa na to pozriete. Pretože lezenie po ľade je náročné, vyčerpávajúce a závislé od podmienok prostredia viac ako iné formy lezenia. Pretože nie každý ľad je rovnaký. Možno je to povera, že Eskimáci majú viac ako 30 názvov pre sneh. Faktom je, že lezci na ľade poznajú minimálne rovnaký počet stavov pre ľad. Od krehkého po tvrdý, od mäkkého po drobivý. Vrátane všetkých prechodných stavov, stupňov a nuáns, ktoré spoznáte iba vtedy, ak strávite veľa času na zvislom ľade. To určite platí pre Guida a Christiana. Skvelý plán, ohromný plán. Ľadová rely sa začala, prológ máme za sebou.
Etapa #2: Zdanie idylky klame
Po ceste do údolia z tirolskej dedin Neder in Neustift je prírodná sánkarská dráha, pravdepodobne najlepšia a určite najdlhšia v Tirolsku, ktorá sa vinie do Pinnistalu. Ak je to najdlhšia dráha dole kopcom, znamená to, že cestou do cieľa bude veľa stúpania do kopca. Nič moc, ak vám práve slabne motivácia. Trochu pomôže, keď môžete všetky svoje veci ťahať na sánkach. Alebo na boboch. Alebo na „Becke“, ako ich volá Guido vo svojom rodnom tirolskom nárečí. Nech už na tento dôvtipný vynález použijete akékoľvek slovo, vedie nás späť dole do údolia na dvoch sklzniciach, čo je super sranda, ale zdá sa, že Guido stále trpí doznievajúcimi príznakmi chrípky, ktorá ho pred touto etapou na ne jaký čas pripútala na posteľ.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Po príchode do Pinnisalmu nasledovala kontrola podmienok: „Až na dve výnimky to nevyzerá zle. Ľadopád „Gully“ sa zrútil,
takže ten môžeme odpísať. A ľad na ľadopáde „Magier“ („Kúzelník“) nie je po celej trase, ale inak všetky ostatné ľadové trasy vyzerajú skvele.“
Ľad ako pevné skupenstvo vody zvyčajne považujeme za „zmrznutú tuhú hmotu“. Ale ľad je osobitý: pohybuje sa, hromadí sa, padá, rastie, zmenšuje sa, je pod tlakom, uvoľňuje tlak, bzučí, skučí, spieva. Pri lezení na ľade je základom pracovať s danými podmienkami, nie proti nim. Desať mínus dva – to je stále osem super trás, ktoré odštartujú „Männer ohne Nerven“. Tento 120 m vysoký ľadopád bol pred 20 rokmi jednou z najťažších ľadových trás Tirolska a vďaka svojej povesti zostáva atraktívnym výstupom; nečudo teda, že na trase už bol jeden tím.
Bolo treba znova premýšľať: „Ak chceme stihnúť všetky ľadopády za jeden deň, všetko musí fungovať ako hodinky. A zdá sa, že dnes to tak nebude. Takže začneme s ľadopádom „Vorhang“ WI 5 („Záves“). Začnem liezť a potom zisťujem, koľká bije. Ľad je krehký, nelezie sa mi dobre, nemôžem sa dostať do rytmu, kvalita ľadu sa zhoršuje a zhoršuje, až nie je možné bezpečné istenie. Obaja vieme, že ak to bude takto pokračovať, môžeme na všetko zabudnúť. Ale rozhodli sme sa pokračovať.“
Mottom dňa je „všetko alebo nič“. Druhá etapa rely sa ukázala ako skúška svalov, takže Guido a Christian sa musia vrátiť do hry silou. Pokiaľ majú v tele dosť energie, musia prekonať náročné úseky ako „Kerze“ („Sviečka“), pravdepodobne najlepšiu ľadovú trasu v Tirolsku: dokonalý, strmý a nádherný ľadový stĺp, ktorý sa nachádza na vrchnom konci stupnice náročnosti na hodnote WI 6. „Hechei si rýchlo razí cestu hore prvou dĺžkou. Ja potom musím zvládnuť ďalšiu, strmú a náročnú dĺžku. Ľad je tu našťastie lepší, ale je aj strmší, keď sa prebíjam nahor meter po metri. Ruky mi čoraz viac pulzujú, až sa sotva držím nástrojov. S poslednou kvapkou energie sa dostávam na istiaci bod. Už som necítil takéto pulzovanie. Som úplne vyčerpaný, a toto je iba
druhý ľadopád.“
Úplne zničený. Baterky vybité. Vyšťavený. Zbohom, energia. Také je lezenie po ľade. Ľad vás vyčerpá, lebo na ňom nie je veľa pohybov, ktoré nie sú extrémne únavné. A tie, ktoré nie sú extrémne únavné, sú iba únavné. Okrem nich tam toho veľa nie je. Postupne im začína dochádzať, čo so sebou nesie výzva, ktorej sa s ľadovou rely podujali. A prichádza čas na prvú špeciálnu etapu...
Špeciálna etapa #1: Eiszeit
Po ľadopáde „Kerze“ nastáva prechod na ľadopád „Rumpelkammer“, („Miestnosť s haraburdami”), ktorý sa tak nazýva preto, lebo v jeho úzkom komíne všetky kúsky ľadu, ktoré odlomí prvolezec, padajú priamo na hlavu lezca dole. 50 m ľadu zdolávame rýchlo vďaka takmer súbežnému lezeniu.
A potom prichádza „Eiszeit“ („Doba ľadová“): „Žiaľ, teraz som na rade ja. Začínam liezť a pulzujúce ruky sú tu znova. Mám pocit, akoby mi predlaktia mali každú chvíľu prasknúť. Leziem ako úplný začiatočník, už sa nedokážem sústrediť, ani mozog mi už nefunguje. Hechei preberá vedenie na druhú dĺžku a než sa dostaneme na vrchol, vieme, že je koniec, viac už nezvládneme. Lepšie hodiť uterák teraz, než to začne byť príliš nebezpečné. Možno sme si odhryzli príliš veľké sústo, podcenili sme to, možno sa to ani nedá. Ani Hechei si už nie je istý, či tento kúsok nie je priveľa. Cítim sa, akoby ma prešiel parný valec, sedíme na „Becke“ a vychutnávame si zábavnú časť dňa: na sánkach späť k autám.“
Lezenie po ľade nás vyčerpalo ako jazda na výkonnom rely aute po poľadovici. Samozrejme, s letnými pneumatikami. Žiadna kontrola, žiadna priľnavosť, žiadny úspech na obzore. Záver: späť na začiatok!
Etapa #3: Všetko bez ničoho
Späť na začiatok a predsa v 3. etape? Áno, pretože niekedy záleží na priebehu. A každá seriózna rely je nepredvídateľné
dobrodružstvo. Pri prvom pokuse sme mali všetko: motiváciu, rýchlosť, taktiku. Chýbala nám len sila. O týždeň neskôr bola situácia takáto:
„Konečne sa cítim nielen zotavený, ale aj psychicky silnejší a pripravenejší na druhý pokus. S Hecheiom som sa stretol o 4:30 v St. Johanne a o 8:00 stojíme pred vstupom na „Männer ohne Nerven“. V hĺbke duše sa cítim dobre a Hechei je tiež plne motivovaný. Začíname. Vediem prvú, ľahšiu dĺžku. Hechei lezie ďalšiu a náročnejšiu dĺžku, žiadny problém. Ja idem za ním. Začína to fungovať. Tretiu dĺžku doslova vybehneme. Úloha splnená a zlaňujeme späť dole ľadopádom.“
Dôležitý začiatok. V závislosti od prístupu je „Männer ohne Nerven“ so stupňom WI 6 náročný. Každá rely potrebuje stratégiu. Zdolanie toho najťažšieho na začiatku by malo byť kľúčom k úspechu: „Prebehneme na „Vorhang“ WI 5-. Tentokrát je ľad oveľa lepší, oveľa jemnejší, takže postupujem dobre, vyleziem celú dĺžku lana, potom ma Hechei nasleduje hore. Čože, už sme hore? Super! Znovu sa zlaníme dole a vidíme, že „Kerze“ aj „Rumpelkammer“ sú obsadené.“
3. ľadopád, „Eiszeit“, na ktorom sme to naposledy vzdali, je rýchlo vybavený. Problém nebol ani po kolená hlboký sneh, cez ktorý sa obaja museli predierať, aby sa dostali na horný úsek. Ďalší na rade je „Chamäleon“ („Chameleón“), ktorý je so stupňom WI 5- prakticky odpočinkovou etapou.
Zrazu všetko funguje, nič nie je nemožné. Nie, dnes to nebude všetko alebo nič. Dnes to bude všetko. Bez ničoho. To preto, lebo všetko ide hladko. Tak, ako si to takýto rozsiahly projekt jednoducho vyžaduje. Pretože hladký priebeh – keď všetko funguje ako hodinky – šetrí energiu a udržiava motiváciu. Lebo cieľ spočíva v motivácii – cieľ vyliezť za jeden deň čo najviac ľadopádov.
„Sme vo švungu, všetko beží hladko. Bezproblémovo sa presúvame na „Familien Sonntag“ („Rodinná nedeľa“), najľahší dnešný výstup kategórie WI 4. Začína liezť Hechei a ja hneď za ním, ako sa dostane na vrch lana. Lezieme súčasne. Na vrchu sa tešíme na zlaňovanie späť nadol, k našim fľašiam s nápojmi a niečomu pod zub. Ďalší na rade je „Kerze“.“
Špeciálna etapa #2: Pekná, ale určite nie ľahká
„Kerze“ je nádherný. Ale náročný. Práve on z nás prvýkrát dostal všetku energiu. Ibaže tentokrát sa po ňom ide vynikajúco a nevyčerpal ma tak ako minule. Hechei ide za mnou a dnes sa prvýkrát na seba vyškierame. Obidvaja vieme, že máme dobré šance, že sa nám podarí zdolať aj posledné dva ľadopády. Prešli sme cez „Rumpelkammer“ ako naposledy a ku koncu očakávame ťažší boj.
„Na chvíľu zaradíme na tejto rely nižší prevodový stupeň. Aby sme zostali stále v strehu.“ Chlapci už majú v rukách a nohách sedem ľadopádov. Dva z nich sú kategórie WI 6. „WI“ znamená „Water Ice“ - vodný ľad: lezenie po čistom ľade bez kontaktu so skalou. Číslovka označuje stupeň náročnosti. Stupeň 6 znamená: zvislé lezenie počas celej dĺžky lana bez odpočinkov. Ľad nie je homogénny (napr. rozprášený ľad), istenie je nespoľahlivé. Nevyhnutná je veľmi vysoká úroveň technickej zručnosti. Už existuje iba jedna vyššia kategória: 7. Pred posledným ľadopádom Guido a Christian práve dokončili dva výstupy so stupňom náročnosti WI 6. Pre priemerného lezca by už jeden z nich stačil na to, aby sa zapísal do jeho lezeckých záznamov ako výkon zimy. Nehovoriac o tom, že potom potrebujete týždeň na regeneráciu.
„Klein aber fein“ („Pekný a ľahký“) WI 6- je posledný ľadopád na pláne. Je pekný, ale určite nie malý alebo jednoduchý: „V spodnej časti je iba tenká vrstva ľadu. A ďalej hore je potom veľmi strmý. Vyrážam, maximálne sústredený, ale výstražné svetlo batérie začína blikať. Nevadí, teraz musíme bojovať a ver- iť, že nástroje vydržia a nedôjdu nám sily. Vyškriabem sa cez strmý úsek a s úľavou zvolám: „Priväzujeme!“. Hechei vylezie vedľa mňa a tleskneme si na to tak hlasno, až sa v údolí ozýva ozvena. S dnešným výsledkom sme viac ako spokojní.“
Bolo to zámerné? Bolo to ironické divadielko? „Klein aber fein“ bol poslednou túrou ľadovej rely a hoci bola pekná, určite nebola ľahká. Zdolať osem ľadopádov za jeden deň, z ktorých najľahší má kategóriu náročnosti, ktorú by priemerný lezec vyhodnotil ako náročnú, to je Paríž – Dakar s cepínom a skrutkami do ľadu. To je rely, ktorá má všetko, čo dobrá rely potrebuje: výzvu, dobrodružstvo, vzrušenie, nádych šialenstva a kúsok šťastia. Po legendárnej priekopníckej práci Andiho Orglera sa cepín v Pinnistale opäť zdvihol o stupienok vyššie. Či môže ísť ešte vyššie, to zistíme budúcu zimu.
Foto: Alpsolut moving pictures
Text: Guido Unterwurzacher, Mike Mandl
Ľadopády, ktoré chlapci zdolali
- Männer ohne Nerven WI 6
- Vorhang WI 4+
- Eiszeit WI 5-
- Chamäleon WI 5-
- Familien Sonntag WI 4
- Kerze WI 6
- Rumpelkammer WI 5-
- Klein aber fein WI 6
