Extra

Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu

01.11.13 → posledná aktualizácia: 21.10.14
Prvé dni novembra sa tradične nesú v znamení spomienky na zosnulých príbuzných, priateľov či kamarátov. Nie sú to len cintoríny v mestách a dedinách, kam smerujeme v týchto dňoch. Milovníci prírody poznajú tiež pietne miesta a symbolické cintoríny obetí horských nešťastí, ktoré nemajú klasický hrob na mieste, len pamätnú tabuľku či kríž.

Pietne miesta v slovenských horách

Článok o pietnych lokalitách v našich horách predovšetkým zahŕňa všetky symbolické cintoríny na Slovensku, kde sú spoločne uvedené obete horských nešťastí z radov návštevníkov hôr, obete lavín atď. Súpiska obsahuje špeciálne pietne miesta, ktoré zriadili členovia horskej služby, jaskyniari, turisti, trampi, horolezci, skalolezci, lesníci i poľovníci. V súpise nenájdete početné lokality nešťastí jednotlivcov (uvádzame len miesta hromadných nešťastí) a nehľadajte tiež pamätné miesta z čias Slovenského národného povstania a leteckých havárií, i keď aj títo ľudia si určite zaslúžia našu úctu a spomienku. Jednoducho, nebolo ambíciou uviesť úplne všetky miesta...

Tatry

Symbolický cintorín Krásnô obetí (liptovskej časti) Západných Tatier
Vznik: 22. 10. 1995 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Žiarska dolina nad Žiarskou chatou pod horou Príslop

Symbolický cintorín obetí Roháčov (oravská časť Západných Tatier) s pietnym miestom osobností Roháčov
Vznik: 8. 11. 2009 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Roháčska dolina – poľana Zverovka nad turistickou chatou

Symbolický cintorín obetí (Vysokých) Tatier
Vznik: 08/1936 (postavenie kaplnky), 11. 8. 1940 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Mengusovská dolina – v limbovom háji na návrší Limbovec pod Ostrvou pri Popradskom plese
Poznámka: na pietnom mieste majú umiestnenú pamätnú tabuľu nielen obete Tatier, ale tiež významní slovenskí horolezci, ktorí zahynuli v zahraničných horách a tiež významní poľskí Taternici na tzv. himalájskej skalke nad kaplnkou. Cintorín spravuje kuratórium Štátnych lesov TANAP-u.

Pamätník členom horskej služby a horským vodcom
Vznik: 11/2001 (1. pietna spomienka)
Poloha: Nový Smokovec (cintorín)

Symbolický cintorín obetí poľských Tatier
Poloha: Sanktuarium Maryjne na Wiktorówkach (pútnické miesto) - kaplica Matki Bożej Jaworzyńskiej - Królowej Tatr (patrónky Tatier) pod Rusinowou poľanou
Poznámka: na pútnické miesto boli sústredené pamätné tabule horských nešťastí z poľskej časti Tatier vrátane nerezového kríža z vrcholu Rysov.

Nízke Tatry

Symbolický cintorín obetí Nízkych Tatier
Vznik: 07/1954 inštalácia sochy horská (partizánska) pieta, 26. 6. 2010 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Demänovská dolina – Ostredok (kóta Stodôlky)

Symbolický cintorín nízkotatranských/breznianskych jaskyniarov (z Horehronia)
Poloha: Trangošská dolina – Jaskyňa mŕtvych netopierov v masíve Kozích chrbtov
Poznámka: pietne miesto je pre verejnosť prístupné jedine počas prehliadky jaskyne.

Symbolický cintorín lesníkov a poľovníkov Jánskej doliny
Vznik: 10/2012 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Jánska dolina – ústie Stanišovskej doliny

Historický lesnícky cintorín a pietne miesto (kríž) obetiam lesníckeho povolania
Vznik: 1780 (1812 najstarší hrob na cintoríne)
Poloha: Údolie Čierneho Váhu – lesnícka osada Čierny Váh

Pamätník lavínou zasypaným lesných robotníkov
Vznik: 8. 3. 1956 (lavínové nešťastie)
Poloha: Vajskovská dolina – vetva Kulichova dolina

Malá Fatra

Symbolický cintorín obetí Malej Fatry
Vznik: 25. 7. 1998 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Vrátna dolina – Stará dolina pod Bielymi skalami povyše údolnej stanice lanovej dráhy do Snilovského sedla

Veľká Fatra

Symbolický cintorín obetí Veľkej Fatry
Vznik: 20. 8. 2011 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Kráľova studňa – bralo Smrekovica medzi vrchmi Kráľova skala a Smrekovom, poniže pamätníka SNP

Pamätný kríž najtragickejšieho lavínového nešťastia Slovenska
Vznik: 6. 2. 1924 (lavínové nešťastie), kríž a tabuľa pochádzajú z roku 1924
Poloha: Hornojelenská dolina – horská osada Rybô (Rybie)
Poznámka: pôvodne za symbolický cintorín Veľkej Fatry navrhovali Štátne lesy a Horská služba kríž v Rybom pri príležitosti 80. výročia lavínovej tragédie v roku 2004.

Malé Karpaty

Pietne miesto malokarpatských turistov
Poloha: Vysoká (vrcholové bralá, cca 150 m smerom na Panské uhliská 1 m od modrej značky)

Pietne miesto trnavských trampských osád
Vznik: 2011
Poloha: Lúka pod ruinami Korlátskeho hradu (Korlátka/Korlátko)

Symbolický cintorín malokarpatských trampov
Vznik: 26. 10. 2003 (inštalovanie prvej tabuľky)
Poloha: Košarisko (Košariská) medzi vrchmi Okopanec a Volhovisko pri bývalej horárni Dujnič

Pietne miesto trampskej osady Vysoká
Poloha: záver doliny Vývrat (Čermákova záhrada) – pod chajdou T. O. Vysoká

Pietne miesto trampskej osady Zlatá líška
Vznik: koniec 20. storočia
Poloha: Biely kríž – pramenná oblasť vodného toku Vydrica

Považský Inovec

Pietne miesto slovenských lesníkov
Vznik: 29. 11. 2011 (oficiálne otvorenie)
Poloha: pri horárni pod Kostolným vrchom
Poznámka: pietne miesto zriadili Lesy Slovenskej republiky, š. p..

Súľovské vrchy

Symbolický cintorín považskobystrických lezcov a obetí Súľovských vrchov
Vznik: 70-te roky 20. storočia (tabuľka najstaršieho nešťastia má rok 1942)
Poloha: Manínska úžina (tiesňava) – Rozprávková lúčka (nástup na lezecké cesty)

Oravská Magura

Pamätník obetiam lavíny
Vznik: 16. 1. 1968 (lavínové nešťastie)
Poloha: Kubínska hoľa nad turistickou chatou

Kremnické vrchy

Pietne miesto banskobystrických a kremnických turistov
Vznik: 5. 9. 2003 (obnova trojramenného kríža)
Poloha: sedlo Tri kríže pod trojramenným krížom
Poznámka: pietne miesto vzniklo pri príležitosti obnovy zničeného unikátneho trojramenného kríža, podľa ktorého dostalo sedlo názov.

Bystrická vrchovina

Pietne miesto banskobystrických lezcov
Vznik: koniec 20. storočia
Poloha: ústie doliny Driekyňa – Vysoká skala (cvičný lezecký terén)

Veporské vrchy

Symbolický lesnícky cintorín
Vznik: 28. 10. 2004 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Vydrovská dolina – areál lesníckeho skanzenu Vydrovo
Poznámka: pietne miesto zriadili Lesy Slovenskej republiky, š. p..

Spišsko-gemerský kras (NP Muránska planina a Slovenský raj)

Symbolický jaskyniarsky cintorín Muránskej planiny
Vznik: 1991
Poloha: planina Suché doly – priepasť Michňová (Veľká sála)
Poznámka: pietne miesto vzniklo pri príležitosti 40. výročia založenia jaskyniarskeho klubu Tisovec a lokalita nie je verejnosti voľne prístupná.

Symbolický cintorín obetí Slovenského raja a pietne miesto osobností Slovenského raja
Vznik: 20. 11. 2010 (oficiálne otvorenie)
Poloha: planina Kláštorisko medzi turistickou chatou a ruinami kartuziánskeho kláštora

Pieniny

Pietne miesto obetiam Pienin
Vznik: 21. 10. 2006 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Prielom Dunajca pri ústí Lesnického potoka bralo pod Osobitou (Osobitná skala)

Čierna hora

Pietne trampské miesto Ružín
Poloha: Vodná nádrž Ružín – lúka pod Bradlom (trampské táborisko)

Symbolický trampský cintorín Ružín
Poloha: Vodná nádrž Ružín – blízko Chaty Marica

Volovské vrchy

Pietne miesto košických turistov – kaplnka Nanebovzatia Panny Márie
Vznik: 1935 (postavenie kaplnky), 2001 (dnešná kaplnka)
Poloha: Predné holisko (Predná holica) lúka pod turistickou chatou „Lajoška“

Na zozname spolupracovali: Matúš Morong, Karol Mizla, Miroslav Svítek a Lukáš Vlček.

Autori fotodokumentácie: Tomáš Trstenský, Ladislav Blaho, Oleg Štulrajter (Spolok horských vodcov Vysoké Tatry), Adam Tabacek, Nikola Svetozarov, Peter Mišovic, Adalbert Mezei (Správa NAPANT-u), Lukáš Varšík, Matúš Morong, Vladimír Lukačovič, Miroslav Svítek, Michal Bukvai, Dušan Trstenský, Lukáš Vlček (Slovenská speleologická spoločnosť), Horská služba PIENAP-u a Karol Mizla.

Fórum 21 príspevkov
Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu 05/11/19 08:23 21 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. 21/01/20 Tomáš Trstenský Svet
Túra Via Dinarica (1) – planina Prenj Keďže sa radšej premávame po horách ako pretŕčame na sociálnych sieťach, tak sme sa na Silvestra pätica dohodli na letnom dvojtýždňovom puťáku. Teda, aby to bolo trendy, in a hipsterské, tak ide o diaľkový pochod, ktoré v posledných rokoch naberajú na popularite. Nie, žiadna Svätojakubská púť a ani SNP-čka. Tam je počas leta tlačenica. Vybrali sme si niečo menej masové. 14/01/20 Tomáš Trstenský Svet
Extra Rozhľadňa Pustý vrch nad Čiernym Balogom Horehronská obec Čierny Balog sa zaradila na zoznam obcí, ktoré neobišiel trend budovania turistických veží v blízkosti sídiel. Nová rozhľadňa stojí na typickom mieste, ktoré je ľahkým cieľom výletov pre rodiny s deťmi. Nie je ďaleko od obce, no kopec ponúka dobrý rozhľad. Paradoxne, aj bez veže, keďže celé temeno Pustého vrchu je odlesnené. 20/12/19 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Túra Via Dinarica (2) – planina Bjelašnica Pokračujeme v našom balkánskom dobrodružstve po trase diaľkovej magistrály Via Dinarica. Prechádzame z pohoria Prenj na planinu Bjelašnica v centrálnej Bosne a Hercegovine. Ráno a skoré ranné plávanie v úplne príjemne teplej vode Boračko jezera asi prvý raz inšpirovali vedúceho zájazdu k novej Robovej prezývke Jezerin. Aby mal aj priezvisko, dodatočne ho skompletizoval na Močića. Z krstného mena aj z priezviska je jasné že prečo. dnes Robo Verseghy Svet
Extra Zimný výstup na Tŕstie Zorganizovať nejakú väčšiu akciu pre verejnosť je pomaly celoročná snaha s výsledkom veľmi neistým, a navyše, často neovplyvniteľným autorom projektu. Keď to všetko klapne, tak ako 15.02.2020 na XXIII. ročníku Zimných výstupov na vrcholy Malých Karpát – Tŕstie, je spokojnosť účastníkov tá najväčšia odmena autorovi a realizátorovi projektu. včera Miroslav Svítek Reportáže
Túra Tri koruny z Červeného Kláštora Pieninský národný park je najmenší národný park na Slovensku s rozlohou iba 37,5 km². Chystáme sa tam asi rok, ale keďže oblasť je známa pltníctvom a splavom, vrchol letnej sezóny je tam mimoriadne preplnený a zohnať ubytovanie na poslednú chvíľu je takmer nemožné. A tak sme sa k tomu dostali až teraz. Niečo pred Silvestrom mi došlo, že hneď druhý novoročný víkend je predlžený, takže treba niečo spáchať. Nemusel som dlho uvažovať, a rozhodnutie padlo na Pieniny, konkrétne Červený Kláštor a okolie. včera Dominik Chňapko Pieniny

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu 05/11/19 08:23 21 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.66 (0.08)