Extra

Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu

01.11.13 → posledná aktualizácia: 21.10.14
Prvé dni novembra sa tradične nesú v znamení spomienky na zosnulých príbuzných, priateľov či kamarátov. Nie sú to len cintoríny v mestách a dedinách, kam smerujeme v týchto dňoch. Milovníci prírody poznajú tiež pietne miesta a symbolické cintoríny obetí horských nešťastí, ktoré nemajú klasický hrob na mieste, len pamätnú tabuľku či kríž.

Pietne miesta v slovenských horách

Článok o pietnych lokalitách v našich horách predovšetkým zahŕňa všetky symbolické cintoríny na Slovensku, kde sú spoločne uvedené obete horských nešťastí z radov návštevníkov hôr, obete lavín atď. Súpiska obsahuje špeciálne pietne miesta, ktoré zriadili členovia horskej služby, jaskyniari, turisti, trampi, horolezci, skalolezci, lesníci i poľovníci. V súpise nenájdete početné lokality nešťastí jednotlivcov (uvádzame len miesta hromadných nešťastí) a nehľadajte tiež pamätné miesta z čias Slovenského národného povstania a leteckých havárií, i keď aj títo ľudia si určite zaslúžia našu úctu a spomienku. Jednoducho, nebolo ambíciou uviesť úplne všetky miesta...

Tatry

Symbolický cintorín Krásnô obetí (liptovskej časti) Západných Tatier
Vznik: 22. 10. 1995 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Žiarska dolina nad Žiarskou chatou pod horou Príslop

Symbolický cintorín obetí Roháčov (oravská časť Západných Tatier) s pietnym miestom osobností Roháčov
Vznik: 8. 11. 2009 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Roháčska dolina – poľana Zverovka nad turistickou chatou

Symbolický cintorín obetí (Vysokých) Tatier
Vznik: 08/1936 (postavenie kaplnky), 11. 8. 1940 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Mengusovská dolina – v limbovom háji na návrší Limbovec pod Ostrvou pri Popradskom plese
Poznámka: na pietnom mieste majú umiestnenú pamätnú tabuľu nielen obete Tatier, ale tiež významní slovenskí horolezci, ktorí zahynuli v zahraničných horách a tiež významní poľskí Taternici na tzv. himalájskej skalke nad kaplnkou. Cintorín spravuje kuratórium Štátnych lesov TANAP-u.

Pamätník členom horskej služby a horským vodcom
Vznik: 11/2001 (1. pietna spomienka)
Poloha: Nový Smokovec (cintorín)

Symbolický cintorín obetí poľských Tatier
Poloha: Sanktuarium Maryjne na Wiktorówkach (pútnické miesto) - kaplica Matki Bożej Jaworzyńskiej - Królowej Tatr (patrónky Tatier) pod Rusinowou poľanou
Poznámka: na pútnické miesto boli sústredené pamätné tabule horských nešťastí z poľskej časti Tatier vrátane nerezového kríža z vrcholu Rysov.

Nízke Tatry

Symbolický cintorín obetí Nízkych Tatier
Vznik: 07/1954 inštalácia sochy horská (partizánska) pieta, 26. 6. 2010 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Demänovská dolina – Ostredok (kóta Stodôlky)

Symbolický cintorín nízkotatranských/breznianskych jaskyniarov (z Horehronia)
Poloha: Trangošská dolina – Jaskyňa mŕtvych netopierov v masíve Kozích chrbtov
Poznámka: pietne miesto je pre verejnosť prístupné jedine počas prehliadky jaskyne.

Symbolický cintorín lesníkov a poľovníkov Jánskej doliny
Vznik: 10/2012 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Jánska dolina – ústie Stanišovskej doliny

Historický lesnícky cintorín a pietne miesto (kríž) obetiam lesníckeho povolania
Vznik: 1780 (1812 najstarší hrob na cintoríne)
Poloha: Údolie Čierneho Váhu – lesnícka osada Čierny Váh

Pamätník lavínou zasypaným lesných robotníkov
Vznik: 8. 3. 1956 (lavínové nešťastie)
Poloha: Vajskovská dolina – vetva Kulichova dolina

Malá Fatra

Symbolický cintorín obetí Malej Fatry
Vznik: 25. 7. 1998 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Vrátna dolina – Stará dolina pod Bielymi skalami povyše údolnej stanice lanovej dráhy do Snilovského sedla

Veľká Fatra

Symbolický cintorín obetí Veľkej Fatry
Vznik: 20. 8. 2011 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Kráľova studňa – bralo Smrekovica medzi vrchmi Kráľova skala a Smrekovom, poniže pamätníka SNP

Pamätný kríž najtragickejšieho lavínového nešťastia Slovenska
Vznik: 6. 2. 1924 (lavínové nešťastie), kríž a tabuľa pochádzajú z roku 1924
Poloha: Hornojelenská dolina – horská osada Rybô (Rybie)
Poznámka: pôvodne za symbolický cintorín Veľkej Fatry navrhovali Štátne lesy a Horská služba kríž v Rybom pri príležitosti 80. výročia lavínovej tragédie v roku 2004.

Malé Karpaty

Pietne miesto malokarpatských turistov
Poloha: Vysoká (vrcholové bralá, cca 150 m smerom na Panské uhliská 1 m od modrej značky)

Pietne miesto trnavských trampských osád
Vznik: 2011
Poloha: Lúka pod ruinami Korlátskeho hradu (Korlátka/Korlátko)

Symbolický cintorín malokarpatských trampov
Vznik: 26. 10. 2003 (inštalovanie prvej tabuľky)
Poloha: Košarisko (Košariská) medzi vrchmi Okopanec a Volhovisko pri bývalej horárni Dujnič

Pietne miesto trampskej osady Vysoká
Poloha: záver doliny Vývrat (Čermákova záhrada) – pod chajdou T. O. Vysoká

Pietne miesto trampskej osady Zlatá líška
Vznik: koniec 20. storočia
Poloha: Biely kríž – pramenná oblasť vodného toku Vydrica

Považský Inovec

Pietne miesto slovenských lesníkov
Vznik: 29. 11. 2011 (oficiálne otvorenie)
Poloha: pri horárni pod Kostolným vrchom
Poznámka: pietne miesto zriadili Lesy Slovenskej republiky, š. p..

Súľovské vrchy

Symbolický cintorín považskobystrických lezcov a obetí Súľovských vrchov
Vznik: 70-te roky 20. storočia (tabuľka najstaršieho nešťastia má rok 1942)
Poloha: Manínska úžina (tiesňava) – Rozprávková lúčka (nástup na lezecké cesty)

Oravská Magura

Pamätník obetiam lavíny
Vznik: 16. 1. 1968 (lavínové nešťastie)
Poloha: Kubínska hoľa nad turistickou chatou

Kremnické vrchy

Pietne miesto banskobystrických a kremnických turistov
Vznik: 5. 9. 2003 (obnova trojramenného kríža)
Poloha: sedlo Tri kríže pod trojramenným krížom
Poznámka: pietne miesto vzniklo pri príležitosti obnovy zničeného unikátneho trojramenného kríža, podľa ktorého dostalo sedlo názov.

Bystrická vrchovina

Pietne miesto banskobystrických lezcov
Vznik: koniec 20. storočia
Poloha: ústie doliny Driekyňa – Vysoká skala (cvičný lezecký terén)

Veporské vrchy

Symbolický lesnícky cintorín
Vznik: 28. 10. 2004 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Vydrovská dolina – areál lesníckeho skanzenu Vydrovo
Poznámka: pietne miesto zriadili Lesy Slovenskej republiky, š. p..

Spišsko-gemerský kras (NP Muránska planina a Slovenský raj)

Symbolický jaskyniarsky cintorín Muránskej planiny
Vznik: 1991
Poloha: planina Suché doly – priepasť Michňová (Veľká sála)
Poznámka: pietne miesto vzniklo pri príležitosti 40. výročia založenia jaskyniarskeho klubu Tisovec a lokalita nie je verejnosti voľne prístupná.

Symbolický cintorín obetí Slovenského raja a pietne miesto osobností Slovenského raja
Vznik: 20. 11. 2010 (oficiálne otvorenie)
Poloha: planina Kláštorisko medzi turistickou chatou a ruinami kartuziánskeho kláštora

Pieniny

Pietne miesto obetiam Pienin
Vznik: 21. 10. 2006 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Prielom Dunajca pri ústí Lesnického potoka bralo pod Osobitou (Osobitná skala)

Čierna hora

Pietne trampské miesto Ružín
Poloha: Vodná nádrž Ružín – lúka pod Bradlom (trampské táborisko)

Symbolický trampský cintorín Ružín
Poloha: Vodná nádrž Ružín – blízko Chaty Marica

Volovské vrchy

Pietne miesto košických turistov – kaplnka Nanebovzatia Panny Márie
Vznik: 1935 (postavenie kaplnky), 2001 (dnešná kaplnka)
Poloha: Predné holisko (Predná holica) lúka pod turistickou chatou „Lajoška“

Na zozname spolupracovali: Matúš Morong, Karol Mizla, Miroslav Svítek a Lukáš Vlček.

Autori fotodokumentácie: Tomáš Trstenský, Ladislav Blaho, Oleg Štulrajter (Spolok horských vodcov Vysoké Tatry), Adam Tabacek, Nikola Svetozarov, Peter Mišovic, Adalbert Mezei (Správa NAPANT-u), Lukáš Varšík, Matúš Morong, Vladimír Lukačovič, Miroslav Svítek, Michal Bukvai, Dušan Trstenský, Lukáš Vlček (Slovenská speleologická spoločnosť), Horská služba PIENAP-u a Karol Mizla.

Fórum 20 príspevkov
Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu 03/06/19 11:12 20 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Prečo rastie deväť sekvojovcov pri Novej Bani Cez prázdniny mnohí balia kufre a mieria za hranice všednej každodennosti. Merajú dlhé cesty a precestujú pol sveta, aby videli jeho divy. Čuduj sa svete aj na krpatom Slovensku máme tiež mnohé kuriozity, divy a unikáty. Netreba cestovať stovky či viac kilometrov. Netreba ani vracať ľudom Slovensko. Stačí sa lepšie pozrieť za vlastné humná a poriadne sa rozhliadnuť. Objavíme mnoho zaujímavostí, ktoré nás doslova zaskočia. 02/08/19 Tomáš Trstenský Pohronský Inovec, Vtáčnik, +
Recenzia Zakarpatí - Sprievodca bývalou Podkarpatskou Rusou Podkarpatská Rus sa presne pred 100 rokmi (1919) stala súčasťou Československa, odkedy začali vychádzať výpravné cestopisy o kraji pod Východnými Karpatami. Klub československých turistov začal zakladať na Podkarpatsku svoje odbory, budovať značené chodníky a stavať horské chaty. Aby prilákali výletníkov z ostatných častí republiky, boli vydávaní knižní sprievodcovia po podkarpatských horách i obciach. 24/07/19 Tomáš Trstenský Mapy a knihy
Útulňa Chatka Zigovka Milú a výborne zariadenú lesnú chatku som objavil úplnou náhodou. Išiel som pozrieť kamaráta do Hornej Marikovej pešo cez hory a tu sa tesne pod horským sedlom vrchu Zigov (Milechovská Kýčera) ukázal medzi stromami nový zrub. Keďže bol blízko modrej značky, tak som si ho išiel pozrieť. O to väčšie bolo prekvapenie, že je voľne prístupný. 20/07/19 Tomáš Trstenský Javorníky
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb 52 – celoročný trekkingový batoh Tohtoročná novinka medzi trekingovými batohmi Fjällräven ponúka odolný a nepremokavý materiál Bergshell, ktorý má aj horolezecký špeciál Bergtagen 38. V prípade Kebu ale nie je jediným materiálom, je tu zastúpený aj G-1000. Pri pohľade na chrbtový systém zaujmú na prvý pohľad aj tvarované drevené výstuhy. Určenie tohto batohu je celoročné, orientované na náročnejší treking. Je k dispozícii v dvoch veľkostných variantoch – 52 a 72 litrovom. Vyskúšal som menší z nich. dnes Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. včera Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. 19/08/19 Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu 03/06/19 11:12 20 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.78 (0.24)