Príbeh

Splnený sen: z Telgártu na Donovaly

29.11.13
Mnohé veci sa zdajú na prvý pohľad nedosiahnuteľné, druhý pohľad im dáva reálnejšie kontúry a zrazu sa nemožné premení na akčný plán. Rovnako nesplniteľne sa mi ešte pred pár rokmi zdala myšlienka prejsť hrebeň Nízkych Tatier non stop. Všetko je to o prístupe a stave mysle.

Prvý pokus

Rok 2003 – štyri dni na dve fázy, žiadna sláva, ale ako prieskum to ujde.

Druhý pokus - september 2011

V aute cestou z Tatier do Bratislavy Terka predkladá nápad prejsť celý hrebeň Nízkych Tatier za štyri dni. Kalkulujem nahlas, za štyri dni som to už dala, musí sa to dať aj za tri dni. Trasa sa dá len ťažko rovnomerne rozdeliť na tri časti, musí to teda pustiť za dva dni. Naľahko. Terka sa smeje a ťuká si po čele. Nápad prejsť hrebeň za dva dni predstavujem doma Andrejovi, on sa až tak nesmeje a pýta sa, kedy. To je slovo do bitky.

19. 11. 2011, 5.00 h
Slovo dalo slovo, v Telgárte vystupujeme z modrej Pandy a nesmelým pohľadom sa pýtame jeden druhého: "To ako fakt ideme do toho?" Modrá Panda mizne v diaľke a nám iné neostáva, len to skúsiť.

7.00 h
Vynárame sa z hustej hmly a kocháme sa morom do nekonečna siahajúcej inverzie, z ktorej trčia len Vysoké Tatry. Rozprávka začína. Zaliati slnkom kráčame na západ od Kráľovej hole, vetrík nám ofukuje kvapky potu z čela, v dolinách mráz, hore počasie na krátke nohavice. Nikde ani človiečika. Ach, dobre sme to vymysleli.

20.30 h
Za svetla čeloviek prichádzame na Chatu gen. M. R. Štefánika pod Ďumbierom, viac ako 50 km v nohách, výškové metre nerátame, vyplešteným opitým očiam odpovedáme: “Áno, z Telgártu ideme.” Medzi množstvom ľudí v zatuchnutých priestoroch sa tešíme na ráno.

20. 11. 2011, 5.30 h
Na otvorenie chaty nečakáme, trielime preč, neobzeráme sa. Až v Demänovskom sedle si dávame raňajky, Andrej fotí desiatky zvedavých kamzíkov. Inverzia je krásna a nekonečná, rovnako ako včera. Kriváň sa opaľuje. Kamenná chata na Chopku ešte spí. Rozprávka pokračuje.

14.00 h
Útulňu Ďurková pod Chabencom bez zastávky míňame, pauzujeme až pod Veľkou Chochuľou. Nohy oťažievajú, proviant sa míňa, cieľ je na dosah. Do Hiadeľského sedla zaviala hmla a mráz, naplánovanú prestávku pod prístreškom predčasne ukončujeme z dôvodu zmrznutých kostí. Vďaka bohu za Kozí chrbát, kopček akurát na rozprúdenie krvi. Posledných 7 km sa tešíme z reflexných bodov na tyčovom značení na stromoch a v lese.

18.30 h
Cieľový dole kopec na Donovaly, vyťahujeme nedopitú ploskačku a pripíjame si na úspešne končiaci sa pokus. Po dvoch dňoch vyhrievania sa v neskorom jesennom slniečku trháme pomyselnú cieľovú pásku na zahmlenom a zamrznutom parkovisku. Dosahovať ciele je krása, ale v tomto prípade bola práve cesta fantastická. Aj tak to človeku nedá a pýta sa, čo ak...

Tretí pokus - Nízkotatranská stíhačka 2013

2012
O pretekoch Nízkotatranská stíhačka vieme svoje, vyhrať sa ju nechystáme, keď tak prežiť. Profíci nás potiahnu aspoň na Kráľovu hoľu, organizátori dajú dačo napiť na stanovištiach a my to snáď dáme dáko v limite do cieľa. Štartovacia listina sa napĺňa za 18 minút a zisťujem to o 15 dní neskôr. Tak nič, aspoň Non-stop beh hrebeňom si dáme z lásky k hrebeňu. Krásna akcia.

03/2013
Kvôli mojim zdravotným problémom sen prejsť hrebeň za 25 hodín zarastá pavučinou.

05/2013
Raz za čas si kuknem aj spamy, niekedy tam končia e-maily, ktoré tam nepatria. Rovnako to bolo v prípade stíhačkového infomailu o voľných miestach na stíhačku 2013. Nelením, okamžite vypisujem formulár a prihlasujem Andreja a mňa. Sme náhradníci. Rok som nemala bežecké topánky na nohe, nejaké zásadné hory ani neviem, ako vyzerajú. Neprekáža, začíname teoretickou prípravou.

06/2013
Volá mi Rado zo Stíhačky, že nejakí Česi sa odhlásili, či teda ideme. Fúúú, to fakt? Nuž, volám Andrejovi a záväzne nás prihlasujem. Začína fáza trénovania, testovania výživových doplnkov, rozoberania stratégie boja, dolaďovanie výstroja. Škoda, že "Stíhačka" je v júli, príprava je viac než zábavná.

20. 07. 2013
Autobus z Banskej Bystrice do Telgártu je plný stíhačov a nekonečne dlho sa kľukatí horehronskými dedinkami. Kráľova hoľa sa vynára ďaleko a vysoko nad horizontom. Nad vodou nás drží len umiestnenie na samom dne štartovacej listiny – len nech obhájime pozíciu.

21. 07. 2013 5.30 h
Na štarte nevidím nikoho, koho by sme si mohli trúfnuť predbehnúť. Vyraďovacie kritérium na Čertovici mi nie je úplne jasné, preto ho ignorujem. Počasie je krásne, nálada výborná, hor sa na to.

7.23 h
Ide to prekvapivo dobre, nie sme poslední a dokonca sme predbehli aj nejaký mužský pár. Držíme sa so skupinou. Na vrchole Kráľovej hole uverím dievčine, že pred nami je 7 zmiešaných družstiev a bežím ďalej. Viem, že je to klamstvo, ale verím mu. Oceňujem niekoľkonásobne prehodnotený výber výbavy, teším sa na zvyšných 95 km.

10.11 h
Do sedla Priehyba bežíme, kde sa dá. Kde sa nedá, držíme rýchly krok. Postupujeme podľa stratégie boja, dopĺňame energiu, pijeme jonťák, prepočítavame čas, vzdialenosť, všetko ide nad plán. Súperov nevidno, občas počuť.

14.49 h
Od Priebyhy sú nám dva mixové páry v pätách, oni naháňajú nás, my utekáme pred nimi. Všetci sa tak udržiavame v primeranom tempe, napätí a nálade. Na Čertovicu dobiehame s 20-minútovým predstihom. Ale aj tak neskoro. Sme síce s prehľadom v časovom limite, ale pod čiarou. Nekvalifikovaní. Konečne rozumiem pravidlám. Prvotné sklamanie vystrieda bojovnosť, ignorujeme súťaž, naši naháňači nás obdarovávajú nespotrebovanými gélmi a tyčinkami, my sa plahočíme hore vlekom. Chlapci a dievčatá, vďaka vám za súťaživosť a kamarátstvo.

19.00 h
Na "Štefáničke" si uvedomujem vážnosť situácie. Energia vyčerpaná, nohy ako zo železa, tyčinky mi nechutia, gély nemôžem ani cítiť, Donovaly sú vzdialené svetelné roky. Sediac na kameni pri smerovníku odpovedám s úsmevom na otázku turistov: “Aj vy ste tí stíhači?” “Nie, my sme nestíhači. Zberači mŕtvol.”
Kontrola na "Kamienke" stihla poslednú lanovku dole, pečiatku sme si dali sami, polievku zaplatili z vlastného. Aspoň vodu nám dali zadarmo. Chvíľu váhame, či ďalej. Vo vzdávaní sa nás predbehol iný pár, my pokračujeme. Žienka s obviazanými oboma kolenami nám želá veľa zdaru a nasleduje svojho parťáka do doliny. Nuž, pripravím si čelovku, na Ďurkovú za vidna nedôjdeme.

22.00 h
Siahame na dno našej výbavy a vyťahujeme gate a bundy z materiálu GoreTex. Od Derešov šliapeme v tme. Svetielko čelovky odfukuje vietor a zahaľuje hmla. Romantika na hrebeni. Snažím sa držať nohy na chodníku, ale nevidím ani nohy, ani chodník. Na Chabenci hmla ustupuje, zato vietor fúka statočne do plachiet. Na Ďurkovú sa mi zostupovať nechce, šomrajúc cupitám pred Andrejom. Na chate nás čaká teplá polievka, čaj, kontrola aj vľúdny chatár. Dievčinka z organizačného tímu Stíhačky nás odhovára od pokračovania, vraj ochranári a predpisy a 25 párov a neviem čo. Mne sa v tejto fáze boja nechce hádzať pištoľ do žita, hlavne si neviem predstaviť ranné obúvanie opuchnutých nôh do spotených tenisiek po prebdenej noci. Nie, nie, nie, ideme ďalej. Chatár sa usmieva a súhlasí. Andrej mlčí, ale viem, že tiež nemá chuť vzdať to. Hlavne nie pred cieľovou rovinkou.

22. 07. 2013 2.00 h
Plán zdolať Chochuľu útokom sa zdá veľmi vzdialený, rovnako ako Chochuľa. Vlastne na ňu ani nedovidím, ale niekde tam vpredu bude, len ju zakrýva niekoľko iných kopčúrikov. Nevládzem jesť, piť, rozprávať, myslieť. Kráčam automaticky, chvíľu rýchlo, chvíľu sa plazím. S Andrejom sa núkame Dru tyčinkami, dve sa mi podarí zjesť. Polglg vody sa mi zdá veľmi veľa, ale donútim sa.

4.30 h
Na Chochuľu to bol veľký boj, ale z nej je to krviprelievanie. Bolí ma celý človek, najviac kolená, členok a otlak. Pohľad na Andreja mi kradne nadávky z úst, ani jemu nie je veľmi do spevu. Hiadeľské sedlo je pre nás ako oáza v púšti. Slniečko vychádza, kontrola spí, Donovaly za kopcom. Nálada graduje.

6.00 h
Nové ráno prináša čerstvú energiu, cez lúky a lesy kráčame pomaly, ale so smiechom. Sme spokojne unavení. Akoby sa nám ani nechcelo vstúpiť do spiacej dediny a prekročiť opustený cieľ. Veru, divný pocit mám, hore na hrebeni som sa tešila z cesty za cieľom, radosti z dosiahnutého cieľa, no chýba nový cieľ. Rýchlo sa sprchujem, balíme veci a utekáme pred nechápavými pohľadmi pretekárov na autobus. Na Donovaloch sa rozdávajú medaily, my dopíjame vodu z Kamienky v autobuse, je dobrá, odstáta a vyhrkaná. Víťazi sme všetci, ale hlavne Andrej, lebo sa vydržal so mnou plahočiť celých 90 (neviem koľko presne) kilometrov skoro 25 hodín.

Diskusia
Splnený sen: z Telgártu na Donovaly 02/12/13 15:57 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Reportáž Na Kráááľovej holi nehatí chodník šľahúň zelenýýý Ostrieľaní horomilovia bez dlhého premýšľania iste potvrdia, že naplánovať si turistiku po úbočiach majestátnej hory na bezzrážkové počasie je jedna vec a skutočne ju takú mať, je niekedy malý zázrak. So zatajeným dychom sme sledovali predpovede počasia. Sýto žlté slniečka v nich meteorológovia sľubovali na celý víkend. Vďaka dokonalému babiemu letu, rekordnému počtu dobrovoľníkov a skúsených pilčíkov s motorovými pílami nám bolo tento rok dopriate naplnenie plánov vrchovatou dávkou. 07/11/18 Stanislava Vrbická Reportáže
Pozvánka Kosodrevina rastie, kto chodníky spasie? Veru, nezostalo veľa miest na hrebeňovom chodníku medzi Telgártom a Donovalmi, ktoré by neskrášlila ruka našich dobrovoľníkov alebo aspoň nepochodila noha prieskumníkov. Prichodí nám preto vrátiť sa späť na začiatok našej cesty, na majestátnu Kráľovu hoľu. O zelenom strome na nej nemôže byť reč už dlhšiu dobu, určite ale treba hovoriť o piatich prístupových chodníkoch na vrchol, z ktorých väčšina trpí zanedbaným stavom. A tento fakt ideme v septembri zmeniť. Každá nápomocná ruka padne vhod. Príďte, tešíme sa na vás. 14/08/18 Stanislava Vrbická Iné
Reportáž Hry s Kokso! drevinou a Ľahni! smrečinou Vlhký ranný horský vzduch nabáda prehĺbiť dýchanie a siahnuť na dno batoha po teplejšom oblečení. Les vonia jesenným lístím a láka oči poobzerať sa po skrytom dubáku. Pri pamätníku neďaleko obce Hiadeľ počuť štrngot náradia. V družnej debate si ho spolu s pílami, benzínom a batohmi chystajú študenti z východu, zamestnanci železiarní, manažér z Bratislavy, zanietený fotograf, cyklista s boľavým kolenom i rodičia s malou dcérkou. Tomu sa popod fúz usmieva lesník v klobúčiku, dvojica štebotavých turistiek a ich nesmelý šofér. Brigáda začína. 25/10/17 Stanislava Vrbická Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Inéz Sedím si v mokrých trenírkach na teplej tráve a je mi dobre. Výnimočne dobre. Po štyroch dňoch putovania ma značka zaviedla do veľmi hlbokého a lúčnatého sedla a koniec dediny bol iba asi dvesto metrov odo mňa. Štyri dni mi slnko pripekalo na hlavu a už som bol od potu slaný ako soľnička. Biele mapy po košeli, tričkách, na čapici, ba aj na kraťasoch. Na niektorých chúlostivých miestach som bol už aj odretý a len tuba modrej Indulony zabránila najhoršiemu. A tak som opustil značku a poľnou cestou zišiel do dediny. dnes Boro Tomis Príbehy
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. včera Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Rozsutce z Bieleho Potoka Leto v roku 2018 nie a nie sa rozlúčiť. Ešte aj v polovici septembra teploty v podhorí dosahovali 25 stupňov. Keď sa po dlhšom čase objavil syn a chcel podniknúť nejakú túru, sadli sme si nad mapu a dumali, kde dávnejšie nebol. V Malej Fatre sme pred rokmi strávili zopár stanovačiek a vtedy naposledy bol aj na Veľkom Rozsutci. Voľba bola jasná - treba naplánovať výlet do tých končín. včera Michal Bukvai Malá Fatra

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Splnený sen: z Telgártu na Donovaly 02/12/13 15:57 12 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.59 (0.17)