Ferrata

Zirbitzkogel a via ferrata Lukas Max

26. 11. 2013
Zirbitzkogel je najvyšší kopec pohoria Lavanttaler Alpen. Má 2396 metrov a jeho okolie sa ponáša na okolie Chopka či Ďumbiera v Nízkych Tatrách. To znamená, že sú tu hole, ktoré sa striedajú s plochami pokrytými žulovým skálím. Kde-tu zo svahu trčí väčšia skala, pod ktorou sa o slovo hlási kosodrevina. Nuž a po takýchto skalách, idúc od jednej k druhej, vedie ferrata Lukas Max. Je jedinou ozajstnou zaistenou cestou v Lavanttaler Alpen a napriek tomu je jej náročnosť E.

Winterleitenhütte

Po návšteve Reisseck Gruppe v Hohe Tauern (Vysoké Taury) a absolvovaní ferraty Bella Vista som sa vracal domov. Lenže nie priamo. Keďže som išiel popri Judenburgu, plánoval som nocovať na Winterleitenhütte. Ďalší deň som zamýšľal prejsť ferratu Lukas Max a vyliezť na vrchol Lavanttaler Alpen. Najprv som sa musel dostať na parkovisko pod chatou. Ako? Cez vojenský priestor. Cesta je voľne prístupná, ale je zrejmé, že na ňu vojaci nebudú turistov lákať. Preto som si z internetu vytlačil podrobné mapky oblasti a doma som si ich dobre naštudoval. Oplatilo sa.

Idúc autom po Judenburgu ma upútala šípka na kruhovom objazde. Stálo na nej “Oberweg“, čo je názov okrajovej časti mestečka, cez ktorú som mal ísť. Zahol som doprava. Neskôr som odbočil na Seetalerstrasse, Schmelz, na jednej šípke ešte hlboko v doline dokonca stálo Winterleitenhütte, ale jeden cieľ cesty by ste na smerníkoch hľadali márne. Až keď som vyliezol do osady Schmelz, objavila sa pri ceste veľká mapa s blikajúcimi žiarovkami. Zorientoval som sa a popri zelených autách s vysokým podvozkom som zamieril na parkovisko pri chate. Po ceste cez vojenský priestor som očakával, že bude prázdne, bolo však plné áut. Zobral som si batoh a vybehol som na chatu. Tá sa nachádza iba 50 metrov nad parkoviskom.

Na chate bol Matratzenlager v rekonštrukcii, a tak som spal na izbe. S preukazom OeAV ma nocľah v posteli s perinami vyšiel na 16,- €. Na večeru som si dal frittatensuppe, ktorú som si obľúbil, avšak ešte pred jedlom som sa vybral na krátku prechádzku. Prešiel som sa popri malom a veľkom Winterleitensee a obzrel som si chodník idúci k zaistenej ceste. Doobeda na ferrate Bella Vista v Hohe Tauern bolo jasno, slnečno a sucho. Tu bolo pod mrakom a lúky boli napité vodou. Nie od dažďa, ale od hmly. Je tu úplne iné počasie ako v Hohe Tauern.

Ferrata Lukas Max

Z chaty som, ako obyčajne, vyrážal prv, ako sa zobudil personál. Lenže to na Winterleitenhütte znamenalo, že som si odomkol kľúčom, ktorý visel na madle. Na to som odkódoval malú krabičku, pripevnenú z vonkajšej strany chaty vedľa dverí a vybral som z nej náhradný kľúč, ktorým som dvere zamkol. Potom som náhradný kľúč vložil späť do krabičky a pretočil som číselník. Netuším, prečo zamykanie chaty riešia tak komplikovane.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Minul som malé aj veľké Winterleitensee a prišiel som k nástupu na zaistenú cestu. Podobne ako ferratu Bella Vista, aj túto postavili vojaci. Akurát, že mali problém so skalami. Veľa ich tu nie je. A tak chodník križuje východný svah Kreiskogela a vyhľadáva skalné veže a väčšie balvany. Nakoniec ich ukrytých v kosodrevine našiel dosť. Samozrejme, ferrata sa na skaly šplhá najnemožnejším spôsobom.

Ráno som zbehol k autu a z bahota som vyhádzal, čo sa dalo. Vďaka tomu som mal na chrbte iba ľahký plecniak, s ktorým sa mi dobre šplhalo po skalách. Najťažšie miesto je na vyššej skalnej veži, kde treba liezť cez mierny previs. Keďže skala je žulová a stavitelia trasy boli skúpi na skoby, treba sa šplhať po lane. Lenže lano zahýba za hranu skaly a ide sa po ňom dosť zle. Treba povedať, že s výnimkou tohto jediného miesta je cesta neveľmi náročná. Po každom, čo len trochu ťažšom úseku, nasleduje prechádzka lúkou a hľadanie ďalšieho kameňa.

Zirbitzkogel

Keď som vyrážal z chaty, bola hmla. Presnejšie, nízke oblaky. Keď som stúpal hore ferratou, vietor oblaky miestami rozohnal, no vzápätí ich prihnal naspäť. Keď som však vyliezol na Kreiskogel, oblaky sa ocitli tesne podo mnou. Naskytol sa mi fantastický pohľad. Kam len oko dovidelo, všade sa váľalo more bielych oblakov. A nad tým sa jagalo jedovato modré nebo. Kvôli takýmto pohľadom sa oplatí chodiť po horách. Pokochal som sa a vrátil som sa späť do bieleho mlieka. Zliezol som z kopca.

Kráčal som hôľnym hrebeňom. Občas oblaky klesli, ale zväčša sa valili cez hrebeň od východu na západ. Minul som Scharfes Eck, na ktorom sú stožiare, a prišiel som na Zirbitzkogel, najvyšší bod Lavanttaler Alpen. Na kopci je obligátny kríž a asi 100 metrov severovýchodne chata. Stojí pred ňou drevená socha miestneho "Krakonoša". Chata pôsobila lákavo, no motalo sa okolo nej priveľa turistov. Priznám sa, toľko národa som na vrchole kopca tak skoro doobeda nečakal. Prvých ľudí som stretol až pri Scharfes Eck, ale odvtedy akoby sa s nimi vrece roztrhlo. Po chodníku chodili davy. Porobil som zopár vrcholových obrázkov a obrátil som sa späť.

Medzitým sa oblaky trochu nadvihli, čo mi umožnilo obdivovať oblé kotly pod hrebeňom. Je tu veľa menších plies. Dole lúky s kamením, plesá, a nad tým svahy, ktoré sa strácajú v oblakoch. Nuž a z nich sa šíril rámus. Poriadny. Celá oblasť je vojenským priestorom a pri schádzaní z kopca začala v oblakoch lietať stíhačka. Robila kruhy s pomerne malým polomerom. Pilot letel po celý čas v oblakoch, stíhačku bolo vidno iba na pár metroch, keď prekonávala belasú trhlinu. Našťastie, asi po hodine rachotidlo odvolali. Asi mu dochádzalo palivo.

Od veľkého Winterleitensee som pozoroval, že na zaistenej cesteje čulo. Liezli ňou dve skupinky turistov. Pod plesom som minul dvoch vojakov so psami a na parkovisku pri aute som sa ocitol o 11.45 h. Celá prechádzka na Zirbitzkogel s ferratou Lukas Max zaberie asi pol dňa.

Záver

O Zirbitzkogli som sa dozvedel, až keď som začal plánovať návštevu zaistenej trasy Lukas Max. Avšak po návrate som sa s názvom kopca stretol v priebehu mesiaca hneď dvakrát. Jeden kolega-turista čosi pochodil v okolí a kolegyňa sa na kopec chystala. Kopec je atraktívny najmä preto, že sa naň dá vyliezť v rámci jednodňového výletu so štartom aj cieľom v oblasti Bratislavy.

Fórum nová téma
Zirbitzkogel a via ferrata Lukas Max 26/11/13 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Túra Wölzer Tauern – Hohenwart Pred pár rokmi, keď som vyšiel na Greim, Rettlkirchspitze a Schoberspitze, sa mi vo Wölzer Tauern (časť Nízkych Taurov) veľmi páčilo. Nie sú tam žiadne veľké atrakcie, ale krajina “plies a čučoriedok” ma očarila. Tak som si povedal, že by nebolo od veci pozrieť sa tam zas. 03/11/20 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – Kreuzmauer Gesäuse je v mojich očiach najkrajším národným parkom Rakúska. Vápencové hory nie sú príliš vysoké, sú však poriadne divoké. Hrebene pohoria sú pre bežného turistu neschodné, hoci ich časti sa prejsť dajú. Vlani som prešiel z Malého na Veľký Pyhrgas, nuž a tento rok som chcel prejsť z Frauenscharte na Kreuzmauer. Problém bol v tom, že sa mi to nepodarilo. Napriek tomu bola prechádzka atraktívna. Myslím, že to bola najkrajšia túra, akú som túto sezónu v Rakúsku prešiel. 20/10/20 Martin Knor Svet
Túra Ennstaler Alpen – Tamischbachturm Gesäuse je národný park zaberajúci časť Ennstalských Álp (Ennstaler Alpen) a pre mňa ide o najkrajšiu časť Rakúska. Snažím sa prejsť tu každý rok aspoň jednu - dve trasy, nuž a tento rok som vyšiel na Tamischbachturm a na Kreuzmauer. Prvá túra bola pohodová, druhá bola za hranicou mojich možností. Ale teraz budem písať iba o prechádzke na Tamischbachturm. 13/10/20 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Rada Ako kakáte v lese? Nedávna skúsenosť v rámci akcii Čisté hory ma inšpirovala k otvoreniu tejto témy, najprv na diskusnom fóre, no myslím, že cikanie a kakanie v lese si zaslúži aj vlastný článok. Sú to úplne základné potreby, týkajúce sa každého turistu bez ohľadu na kondičku či výbavu, avšak v turistických príručkách či v návštevných poriadkoch národných parkov sa o nich nič nedozviete. Áno, odpadky je potrebné brať so sebou, ale o tom, že aj toaleťák je odpadok už všetci taktne mlčíme a väčšina si to vysvetľuje tak, že to vlastne nie je odpad. dnes Lenka Rusnáková Strava a pitie
Túra Stolové hory v Saskom Švajčiarsku V septembri sme sa vybrali do neďalekého Nemecka. Cieľom nášho trojdňového putovania bola bývalá vojenská pevnosť tesne za hranicami Česka. Terén bol nenáročný, zaujímavostí mnoho, doprava vlaková, lodná a pešia. včera Jana Hrehová Svet
VHT Furkotská dolina, Bystrá lávka a Štrbský štít Ôsmy diel zo seriálu Tatranské doliny je venovaný Furkotskej doline, ktorá ústí neďaleko Štrbského plesa a ohraničuje ju Soliskový hrebeň z východu a hrebeň Ostrej zo západu. V závere doliny sa nad ňou týči Furkotský štít, z ktorého oba hrebene vybiehajú. Veľkou ozdobou Furkotskej doliny sú dve Wahlenbergove plesá, ležiace v jej hornej časti. Vyšné Wahlenbergovo pleso v samom závere doliny je druhým najvyššie položeným plesom v Tatrách a to je aj dôvod, prečo tu robím výnimku a dolinu si neprejdem tradične hore a späť dole. 23/11/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zirbitzkogel a via ferrata Lukas Max 26/11/13 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Noriské Alpy (Norische Alpen) – Lavanttalské Alpy (Lavanttaler Alpen)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 2396 m n. m.
    • min: 1782 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 900 m
    • klesanie: 900 m
  • Vzdialenosť
    • 14 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 06.09.2013
  • Nocovanie
    • horská chata Winterleitenhütte
  • Voda
    • horská chata Winterleitenhütte
  • Doprava
    • Judenburg – Oberweg – Schmelz – Winterleitenhütte (parkovisko tesne pod chatou)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.52 (0.22)