Cesta pod stenu

Začiatkom októbra som v meste nevedel obsedieť. Uprostred týždňa som si zobral dva dni dovolenky a zberal som sa do Rakúska. Je trochu chladnejšie, Tirolsko je pod snehom, takže by bolo vhodné ísť na nižšie kopce. Rozhodnutie padlo na Seewand Klettersteig, zaistenú cestu, ktorú som mal vyhliadnutú dlhšie. Problém bol v tom, že pri zliezaní tejto ferraty treba zdolať kilometer vysokú stenu, čo človek nedá za hodinu. V sprievodcovi dôrazne odporúčali vyrážať pred deviatou a tiež vziať si peniaze na lanovku na cestu nadol. Keďže som lanovku nemal v pláne, musel som vyrážať ešte skôr. A tak som vstával o 2.00 h.

O druhej som vyliezol z postele a o 30 minút som ťahal tátoša z garáže. Cesty boli úplne pusté, dobre sa mi šoférovalo. Za Gloggnitzom som si na parkovisku pár minút zdriemol a pred Grimmingom som zahol na Bad Aussee. V mestečku som trochu blúdil a o ôsmej som tátoša odstavil na parkovisku pod lanovkou v Obertraune. Prezul som si topánky, na chrbát som si vyhodil ľahký ruksačik len s tým najnutnejším a vyrazil som.

Popri asfaltke som prišiel na južný okraj Halstattského (Halštatského) jazera. Na malom parkovisku stojí zopár informačných tabúľ a smerovníky. Čas mám dobrý, tak sa neponáhľam. Včera aj v noci pršalo, všade je mokro, no dnes má byť pekne. Čím neskôr dorazím pod skalu, tým bude suchšia. Cestu som nechal za sebou, stúpam dobre vyznačeným chodníkom. Značenie je dobré po lúku so zrubom, tam sa stráca. Nahor vedie zopár chodníkov. Vybral som si jeden z nich a zistil som, že sa pár metrov nad lúkou všetky zbiehajú. O 10.00 h konečne stojím pod stenou. Za sebou mám 250 výškových metrov pohodlným chodníkom, pred sebou 750 metrov po zaistenej ceste. Navliekol som si ferratový set, nasadil prilbu a môžem sa pustiť do steny.

Seewand Klettersteig

Chytám sa lana a kladiem nohy na prvé masívne skoby. Seewand Klettersteig postavili Heli Putz a Gerhard Gangl zo skupiny Leadership. Pod hlavičkou skupiny bolo postavených viacero moderných ferrát v Hornom Rakúsku. Lenže na cestu bolo treba vyvliecť 3,4 tony materiálu, postavili ju za iba osem dní! Počas budovania bivakovali v stene a zliezli, až keď bola železná cesta hotová.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ferrata vedie skalnou stenou, ktorá do oblúka uzatvára strmú dolinku. Zdola sa zdá, že je takmer zvislá, zdanie však klame. Skalná stena je popretkávaná množstvom ríms až terás, na ktorých sa drží tráva, kríky a stromy. Keďže včera pršalo, trochu sa mi šmýka. Zo dvakrát mi nohy uleteli a hompáľal som sa na rukách. Je október, pracovný deň, no niekto tu dnes liezol. Napriek nočnému dažďu sú skoby zablatené. Potrebujem ich pevne držať, vďaka čomu mám rukavice zamazané, ako keby som sa hrabal v zemi. Občas si ich otriem o nohavice, takže čoskoro som špinavý ako prasa.

Ani počasie mi nepraje. Od rána sa nad jazerom váľajú hmly, a keď sa v nich ukáže diera, vidím sotva na pár desiatok metrov. Žiaden extra výhľad. Aspoň že trasa je zaujímavá. Tvorí ju hrubé oceľové lano, hrubé roxorové skoby a maličké tenké minikramle. Prvý veľmi mierny previs je na „Dvojitej streche“, no nad ňou náročnejšie lezenie na chvíľu končí, treba sa štverať hore zablatenou rampou.

Postupne sa oblaky rozplývajú. Vidím Hallstatt (Halštat) takmer stále a onedlho aj celé jazero. Popri tom stúpam vyššie a vyššie. Čoskoro je na žiarivo modrom nebi iba kotúč slnka, nakoniec bude nádherný deň. Na ferrate je bezvetrie a do 5 stupňov Celzia. Fotím skaly a jazero. Prišiel som k jaskyni označenej „Seit 1881“. Malo by tu byť miesto vhodné na oddych, ale nie po daždi. Zo skaly kvapká, a tak sa šplhám ďalej. Asi najatraktívnejšia časť trasy je v jej samom závere. Ihla a Putz Band majú opäť mierne previsy. Obehol som tam dvoch Čechov, ktorí sa istili konopným lanom. Okrem nich som dolu pod sebou videl dvoch Rakúšanov a to bolo všetko.

Hotovo, ferrata je zdolaná. Možno bilancovať. Seewand Klettersteig je dlhá a náročná cesta, no k najťažším ferratám v Rakúsku, nieto v Alpách, má ďaleko. V minulosti jej udávali obtiažnosť E, dnes sa upravuje na primeranejšie D/E. Keďže vedie stenou, na ktorej je veľa terás, nie je ani tak exponovaná, ako mnohé kratšie cesty. Oveľa viac ako náročnosť by som vyzdvihol jej krásu. Je jednou zo štyroch moderných trás v Hornom Rakúsku, ktoré sa liepajú na skalné steny nad jazerami (zoradené podľa náročnosti):

- Naturfreundesteig nad Traunsee (B),
- Drachenwand Klettersteig nad Mondsee (C),
- Attersee Klettersteig nad Attersee (D),
- Seewand Klettersteig nad Hallstattersee (D/E).

Štvoricu ferrát vrelo odporúčam absolvovať, mne sa to tohto roku podarilo.

Nocľah

Zaistená cesta končí na hrane skaly, ďaleko od turistických chát a lanovky. Po zdolaní Seewand Klettersteig človeka čaká asi hodinová prechádzka náhornou planinou Dachsteinu. Chodník sa kľukatí okolo skaliek a závrtov, je veľmi pekný. Prišiel som na Gjaidalm a zahol som na Karstpfad. Nebol som vôbec unavený a chcel som sa prejsť. Lenže po 200 metroch som sa pozrel na hodinky a uvedomil som si, že sa stmieva o niečo skôr, ako v lete. A tak som sa vrátil na rázcestie a škaredou zjazdovkou som zbehol k autu pod lanovku.

Presunul som sa za Strobl. Na brehu Wolfgangsee je maličký kemp s karavanmi, ktorý sa mi na jar zapáčil. Fotil som z neho kopce s jazerom nasvietené zapadajúcim slnkom. Lenže dnes som do kempu prišiel o siedmej, keď sa šerilo. Rýchlo som si postavil stan, večeral som za tmy. Okrem mňa bol v kempe iba jeden pár, sezóna sa pomaly končí. Spal som pri jazere na lúke. Aby mi nebola zima, bol som zababušený do dvoch spacákov, cez ktoré som mal ešte prehodenú deku. Pod sebou som mal dve karimatky, a tak mi v noci odmŕzal iba nos.

Ráno som sa zobudil o 5.15 h a vyteperil som sa zo stanu. Nejako čudne sa leskol. Zasvietil som si naň baterkou a zistil som, že ho pokrýva ľadový pancier. Konečne som chápal, prečo mi bola vo vnútri taká zima. V noci zrejme mrholilo a dážď na stane namrzol. Teraz bola jasná noc, na nebi bolo vidno všetky hviezdy. Čosi som zjedol a stan som opatrne natlačil do auta. Neskladal som ho, lebo by som ho zničil. Len som ho dal na zadné sedadlá a zapol som kúrenie. A frčal som na sever.

HTL Wels Klettersteig

Dnes som sa vybral na zaistenú cestu nad mestečkom Ebensee. O siedmej som odstavil auto na malom parkovisku poniže dolnej stanice lanovky a začal som šliapať. Ešte keď som sa v kempe balil, bolo jasno. Teraz bola hustá nízka oblačnosť. Kráčal som chodníkom Kaiserweg, čo by mal byť zaistený chodník obtiažnosti A, a obiehali ma miestni športovci. Bežci, ale aj rýchli chodci. Na odpočívadle s lavičkami som sa z ničoho nič vynoril z hmly. Oblaky zostali kdesi dole, nado mnou len modré nebo a slnko. Parádne výhľady. Na juhu bolo vidno Hoher Dachstein, na východe Totes Gebirge (Mŕtve hory) a severovýchodne mohutný izolovaný kopec Traunstein. Priťahoval môj zrak ako magnet.

Nad oblakmi sa zdvihol čerstvý vietor. Bolo chladnejšie ako včera, na kalužiach bola škrupinka ľadu. Keďže som stále stúpal, bolo mi teplo. Prišiel som na lúky s chatičkami. Minul som hornú stanicu lanovky a prišiel som do sedla pod Alberfeldkogel. Zo sedla vedie šmykľavý, hlinito-trávnatý chodník k úpätiu skaly, kde je nástup na ferratu HTL Wels. Trasa je moderná, postavili ju v roku 2011. Je obtiažnosti C, ale všimol som si, že novým cestám dávajú čo najľahšie hodnotenia. Podľa môjho názoru je obtiažnosti C/D. Je pomerne krátka, má asi 150 výškových metrov, je však nádherná. Výstup sa začína v žľabe, ale neskôr sa prejde na rebro. Vyššie sú platne, rady skôb, jednoducho, cesta je skoro tak atraktívna, ako Seewand. Akurát neponúka výhľady na jazero, ale na plochú rovinu severne od Álp.

Na vrchole Alberfeldkogel (1707 m n. m.) bolo ľudí ako maku. Bol tam aj školský výlet. Pokochal som sa parádnym výhľadom a obrátil som sa na zostup. Medzitým sa hmly zodvihli. Tam, kde som ráno fotil vrcholky kopcov trčiace z oblakov, bolo vidno celé úpätia. Všimol som si, že priamo pri chodníku rastie veľa húb, ktoré nikto nezbiera. Václavky, pôvabnice, rýdziky smrekové... Zbehol som späť na parkovisko a upaľoval som domov. Ďalší deň ma čakala práca.

Záver

Uplynulých 15 rokov bolo v Rakúsku postavených veľa moderných zaistených trás, často vyššej náročnosti. Tieto ferraty sú veľmi atraktívne, preto sú aj hojne navštevované. Práve medzi takéto cesty patria Seewand a HTL Wels, ktoré sa rozhodne oplatí prejsť.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek