Túra

Z Kráľovej studne na Staré Hory

21.06.06
Kráľova studňa je skutočnou križovatkou uprostred Veľkej Fatry. Priamo z rázcestia od prameňov sa možno vydať až piatimi trasami na všetky svetové strany. Medzi tie kratšie, ale najkrajšie, patrí asi trojhodinová cesta cez Krížnu a Majerovu skalu na Staré Hory.

Úvod

Ako sa dostať v nedeľu ráno z Horského hotela Kráľova studňa verejnou dopravou do Bratislavy, aby ste poobede boli tam a zažiť pri tom peknú túru? Jednoducho, stihnúť autobus 7:40 zo Starých Hôr do Ružomberka. A trochu si privstať, s tri a polhodinovou rezervou. Zatiaľ čo sa MisoB a MisoM prehadzovali v svojich spacákoch, tak som okolo štvrtej pratal spacák do tesného vrecka. Čelovku som potreboval len v hoteli, len čo som odomkol dvere a vstúpil do chladného rána, svetla bolo dosť.

Opis trasy

Kráľova studňa hotel - Kráľova studňa prameň - Krížna (červená) - Majerova skala - Staré Hory (modrá)

Kráľova studňa a Krížna

Rána v horách sú úžasné. Chladný vietor a ľahké oblečenie ma bez potenia poháňa rýchlo vpred. Pätnásť minút na Kráľovu studňu (prameň) a úchvatná scenéria je predo mnou. Ranné zore osvetľujú mraky na krajnom severe Veľkej Fatry do červena, zatiaľ čo pahorok Kráľovej studne v protisvetle pôsobí dosť mátoživo. Cez Ostredok a Frčkov sa prevaľuje mrak ako obrovská perina prehodená cez oblok. Keď vyjdem na kótu 1498, slnko už vykúka spoza hrebeňa medzi Krížnou a Frčkovom. Pohľad späť je fantastický - Bralná Fatra práve vstáva vyspatá do ružova. Dedošovou dolinou sa vinie stužka hmly. Chladný vietor ma poháňa vpred, takže aj pri početných fotozastávkach mám časový náskok pred smerovníkmi. V sedle pod Krížnou sa naskytne krásny pohľad na juh - južné hrebene Veľkej Fatry a Kremnické vrchy sú perfektne vyrysované od nízkeho červenkastého svetla. V žľabe Veľkej Ramžinej je stále sneh. Perina naľavo od Krížnej sa pomaly začína trhať a namiesto peria vypúšťa chumáče hmly. Najprv zahalia Krížnu, potom sa pustia smerom na Kráľovú studňu a ponad Veľkú Ramžinú, kde sa postupne rozplynú. Hmla na chvíľu úplne zahalí cestu a vytvorí cenovo najdostupnejší slnečný filter pre všetky typy fotoaparátov. Keď obídem Krížnu a zastanem pri smerovníku, perina stále zacláňa výhľad smerom na Ostredok. Ale je tu ešte jeden zaujímavý úkaz, jarná (ba takmer už letná) inverzia severovýchodným smerom až k západnej časti Nízkych Tatier, ktoré vykúkajú sponad Veľkej ničoty.

Majerova skala

Dolu Krížnou smerom na Líšku vedie príjemný chodník v zarosenej tráve. Chladný vietor zostal spolu s Bralnou Fatrou za chrbtom, Krížna sa tiež ukrýva v chumáči hmly. Pohľad doprava je ako z pohľadnice - Starohorské vrchy, Banská Bystrica, Kremnické vrchy a fatranský Japeň. Pohľad doľava - impresia Slnka, oblakov, hmly a nejasných kontúr Fatry a Tatier. Na rozhraní týchto dvoch svetov sa črtá Majerova skala. Pod Líškou sa naskytne nepekný pohľad, vypálená horná stanica sedačkovej lanovky z Tureckej. Po zemi sa povaľujú staré laná od vlekov. Rýchle míňam túto jazvu civilizácie a na hrebeni - šiji medzi Majerkou a Líškou sa obzriem späť. Pohľad na žľabmi zjazvené črty hlavného hrebeňa z tejto strany je jedinečný. Oblaky už miznú a hrebeň začína kontrastovať s belasou oblohou. Zaujímavý je aj pohľad smerom na sever, Čierny kameň je vďaka protisvetlu naozaj čierny, takisto Rakytov. Majerova skala trochu precvičí lýtka a aj ruky, občas je treba pridržať sa klzkej skaly. Výstup nie je náročný, prevýšenie je len pár desiatok metrov. Na skale je plochá lúčka a nádherný výhľad od juhovýchodu po severozápad. Opäť krásny pohľad na Krížnu a hlavný hrebeň smerom k Ostredku, pod nohami Turecká dolina a cieľ mojej cesty - Staré hory. Posledný pohľad na hrebeň, v duchu sa rozlúčim a vydám sa na zostup. No mýlil som sa, ešte aj pri krkolomnom zostupe sa naskytne pohľad na hrebeň ponad nádherné lúky z polomov, ale teraz sa už definitívne ponára za horizont.

Ďalej už nasleduje cesta zvážnicou, miestami zablatenou (najmä pri napájadle, kde by sa napil len Berber) a miestami zarúbanou víchricami. Romantické nálady ma opúšťajú pri pohľade na hodinky a na Staré Hory, ktoré sú stále dosť hlboko podo mnou. Miestami používam starý indiánsky trik - pár krokov behu a prár krokov pešo. Aj keď mám od Indiána ďaleko, predsa som ešte na zastávke autobusu pár minút prv. Nad hlavou sa mi hrdo týči Majerova skala.

Fórum 8 príspevkov
Z Kráľovej studne na Staré Hory 31/05/15 19:04 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Okolo Vršatca z Pruského V letných horúčavách v poslednom čase nahrádzam turistiku cykloturistikou. Z domácich končín sa občas presúvam do atraktívnejších, horských lokalít, kde mi nejde tak o cyklistický výkon, ale skôr o „zrýchlenú“ turistiku – najmä dolu kopcom. Tentoraz padla voľba na Vršatec - jedinečné zoskupenie brál, vypínajúce sa nad Ilavskou kotlinou. Skaliská boli ešte v časoch dinosaurov súčasťou obrovskej útesovej bariéry, ktorú neskôr tlak vznikajúcich Karpát v dvoch fázach rozdrvil, zároveň však niektoré bralá vytlačil na povrch. 19/10/17 Peter Straka Biele Karpaty
Túra Málinec – Chocholná – Látky (po starých značkách) V neznámych končinách dávam prednosť značeným turistickým chodníkom. Neraz sa mi stalo, že pri zablúdení som sotva stihol posledný vlak či autobus na cestu domov. Teraz však spravím výnimku. Dôvody sú dva – konečne na tretí pokus prejsť zo Stolických vrchov do Veporských cez údolie horného Ipľa a preskúmať zaniknuté turistické trasy v okolí VN Málinec. 12/07/17 Peter Straka Veporské vrchy
Túra Zlatno – Jasenina – Málinec Keď sa spomenú Stolické vrchy, väčšina si pomyslí na Stolicu a Kohút, vypínajúce sa východne od Muránskej planiny či Revúcej. Podobne Veporské vrchy – Fabova hoľa a Klenovský Vepor. No tieto vrchy susedných pohorí sa nachádzajú v ich severovýchodnej časti. Juhozápadné konce sa stretajú v blízkosti Málinca, pričom podcelky - Málinské vrchy (Stolické vrchy) a Sihlianska planina (Veporské vrchy) - rozdeľuje hlboká brázda údolia Ipľa. 03/07/17 Peter Straka Stolické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Správa UNESCO pralesy chránime málo a škodíme partnerským krajinám Minulú stredu, 10. júla, skončilo 43. zasadanie Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO v Baku. V prijatom uznesení výbor nalieha na Slovenskú republiku, aby zabezpečila primeranú ochranu Karpatských bukových pralesov (KBP) pred ťažbou a ďalšími potenciálnymi hrozbami a najmä vytýčila finálne hranice tejto lokality, zapísanej do Zoznamu svetového dedičstva. Neplnením záväzkov Slovensko môže poškodiť aj ostatné štáty, ktoré tiež majú pralesy a staré bukové lesy zapísané v tomto zozname. Spolu s nami sa môžu dostať do Zoznamu ohrozených pamiatok, keďže Karpatské bukové pralesy a staré lesy sú jedna medzinárodná lokalita. dnes Soňa Mäkká Správy
Túra Glarnské Alpy – k Murgsee Prší a prší. Mám dilemu, čo zajtra. Nastúpiť ráno v Sarganse na Railjet smer Viedeň a následne Slovensko alebo na miestny Postbus, čo by ma vyviezol do hôr. Predpoveď počasia dáva nádej na zlepšenie okolo obeda, ale vo vrchoch sa môže oblačnosť držať aj celý deň. Nakoniec naberám odvahu a vyhráva predĺženie pobytu o jeden deň. Život nedáva veľa príležitostí a bolo by hriechom nevyužiť všetky možnosti. Už dávnejšie ma pokúša v mape modrý fliačik uprostred hôr, vlastne jeden väčší a dva menšie. Murgsee. Jazero vysoko v údolí nad pobrežnou obcou jazera Walensee Murg (427). dnes Vladimír Mikuš Svet
PR Veľké letné tatranské putovanie Rozprávkové Tatranské kráľovstvo sa nachádza v severnej časti Slovenska v nádhernej a rozmanitej prírode Tatranského národného parku. Rozprávkové tatranské putovanie vás zavedie po kraji plnom majestátnych štítov, krištáľovo čistých plies, slnečných strání plných kvetov, miest s množstvom vtákov, srniek, kamzíkov a svišťov, k vodopádom a na rôzne zaujímavé turistické cestičky a chodníčky. A aby ste tento kút nespoznávali sami, sprevádzať vás budú Ochranko Tatranský, Lomnička Kvetinková a Smrečinka Lesná. včera sponzorovaný článok Zaujímavosti

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Z Kráľovej studne na Staré Hory 31/05/15 19:04 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1574 m n. m.
    • min: 472 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 284 m
    • klesanie: 1152 m
  • Vzdialenosť
    • 11 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 11.6.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 48.8762 ° SŠ
      dĺžka: 19.0403 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8388 ° SŠ
      dĺžka: 19.115 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bez
  • Voda
    • Kráľova studňa, napájadlo pod Majerovou skalou
  • Mapa
    • VKÚ č. 121, Shocart
  • Doprava
    • bus zo Starých Hôr
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.84 (0.31)