Názor

Poliaci v Tatrách áno a Slováci nie?!

15.01.14
Každoročne od novembra do polovice júna sa ukladá najvzácnejšie a najzraniteľnejšie vysokohorské prostredie Tatranského národného parku na "zimný oddych" a je ušetrené od zástupov návštevníkov. Zato na severnej strane Tatier, na území národného parku v Poľsku to tak nie je a je tam možné vykonávať či už zimné, alebo letné športové aktivity.

Hranica - ostrá deliaca čiara

Štátna hranica oboch štátov rozdeľuje jeden národný park na dve odlišné časti s rôznym prístupom k návštevníkom prírodného klenotu, akým Tatry určite sú. Hlavný tatranský hrebeň je zároveň prirodzenou bariérou, miestami ľahšie priechodný, inde takmer skoro neschodný. Štátna hranica je akousi nárazníkovou či spornou líniou pre oba národné parky. Ide o rôzne legislatívne nariadenia, na základe ktorých sa územia na oboch stranách Tatier spravujú. Všade, kam vedú turistické značené trasy a kam sa návštevník (peší turista) legálnou cestou dostane, môže dnes našťastie prekročiť štátnu hranicu. No problém nastáva v čase sezónnej (zimnej) uzávery chodníkov.

Gerlachovský štít ako národná hanba

Vhodný príkladom je najvyšší štít Poľska - Rysy, ktoré sú z poľskej strany celoročne prístupné (ak vás nezasype lavína) a zo Slovenska na ne môžeme vystúpiť len počas 4,5 mesiaca! Zato na najvyšší bod Tatier, Karpát i krajín Višegrádskej štvorky (V4: Poľsko, Maďarsko, Česká a Slovenská republika) - na Gerlachovský štít, nemá verejnosť prístup (okrem možnosti objednania si horského vodcu)! Zoberme si príklad od susedného Rakúska, kde pre národný (nie najvyšší v krajine, ale veľmi obľúbený) vrch Hoher Dachstein (2995 m), ktorý je exponovaný a taktiež nemá chodecký terén, je urobené všetko preto, aby naň vystúpil zdatný turista pomocou zaistenej cesty. Aj na Slovensku by to išlo, ale asi nie je vôľa...

Vysoké Tatry s jediným štítom

Alebo iný príklad. Počas zimy je vo Vysokých Tatrách prístupný len jeden (opakujem - len jeden jediný) tatranský končiar!!! Je to Predné Solisko (2093 m). Ak nie je snehová pokrývka, ešte je dostupný jeden tatranský vrchol a to Slavkovský štít (2452 m). Je to priepastný rozdiel v porovnaní s cieľmi, ktoré sú celoročne prístupné v poľskej časti Tatier. Všetky vrcholy prístupné počas zimy na slovenskom území Tatranského národného parku si môžete pozrieť v samostatnom článku.

Pokoj hôr je najdôležitejší

Nechcem pitvať opodstatnenosť sezónnej uzávery v Tatrách a nie je to ani cieľom príspevku. Samozrejme, má svoje plusy i mínusy. Každý živý tvor potrebuje zónu pokoja a práve preto ľudia unikajú pred zhonom miest do hôr. Každý milovník prírody chápe tento princíp a nechá živočíšstvo na pokoji. Ani vy nechcete, aby sa vám prechádzal kadekto po byte či dome vo vibramkách alebo na lyžiach... V prospech sezónnej uzávery hovorí tiež ochrana pôdneho krytu pred eróziou v období topenia snehu, keď je zem najzraniteľnejšia. Často spomínaným argumentom je tiež zimná ochrana návštevníkov pred lavínovým nebezpečenstvom, ale v tomto prípade by mal človek hlavne zodpovedať za seba a ochranu ľudského zdravia a života by nemala zastupovať ochrana prírody a krajiny. Chcelo by to kompromis, nie celoplošnú uzáveru ako v slovenských Tatrách, ale lokálnu uzáveru ako v Poľsku. Dobrým príkladom kompromisu je jarná uzávera Veľkého Rozsutca v Malej Fatre pre ochranu hniezdiacich dravcov alebo tiež sezónna uzávera v Nízkych Tatrách v kamzičích teritóriách v rázsochách Poľany, Kotlísk či Krúpovej hole.

Nebehajte na slovenskú stranu

Vráťme sa späť na hlavný hrebeň Tatier, na štátnu hranicu medzi Poľskom a Slovenskom. Zatiaľ čo návštevník z poľskej strany môže vystúpiť na hlavný hrebeň Západných Tatier celoročne, tak na ten istý hrebeň zo Slovenska vystúpiť celoročne nemožno. A stále je to identický hrebeň - aký to paradox! V čom je iný chodník v Poľsku ako na Slovensku? Na odľahčenie témy: dajme tomu, že na severnej (poľskej) strane známeho Kasprovho vrchu ide chodník viac v tieni ako na slovenskej južnej stráni Tichej doliny, ale aj tak je prístup oboch národných parkov rozdielny... Pozrite si preto celoročne prístupné vrcholy z Poľska na štátnej hranici, zoradené od západu na východ.

Západné Tatry:

1. Lúčna/Končisté (Grześ),
2. Dlhý úplaz (Długi Upłaz),
3. Rákoň (Rakoń),
4. Volovec (Wołowiec),
5. Hrubý vrch (Hruby Wierch),
6. Kopa Prawdy,
7. Končistá (Kończysty Wierch),
8. Klin/Vysoký vrch (Starorobociański Wierch),
9. Sivá veža (Siwy Zwornik),
10. Blyšť (Błyszcz),
11. Temniak (Ciemniak),
12. Kresanica (Krzesanica),
13. Malolúčniak (Małołączniak)
14. Kondratova kopa (Kondracka Kopa),
15. Kondracký Suchý vrch/Suchá kopa (Suchy Wierch Kondracki),
16. Suché kopy (Suche Czuby),
17. Kasprov vrch (Kasprowy Wierch),
18. Beskyd (Beskid);

Východné Tatry:

19. Krajná kopa (Skrajna Turnia),
20. Svinica (Świnica),
21. Hrubý štít (Szpiglasowy Wierch),
22. Rysy (najvyšší štít Poľska).

V čom sú hlavné rozdiely?

Na Slovensku sú uzavreté od 1. 11. do 15. 6. všetky turistické značené trasy nad hornou hranicou lesa (vysokohorské prostredie), čiže sú prístupné chodníky v lesnom pásme, resp. po vysokohorské chaty (jedine Chata pod Rysmi je neprístupná). V Poľsku sú sezónne uzavreté (1. 12. - 31. 5.) len tri trasy a ostatné TZT sú celoročne prístupné. Obmedziť pohyb môže jedine vysoká snehová pokrývka alebo zvýšené lavínové nebezpečenstvo. Rozdiel je v aj v trvaní sezónnej uzávery, zatiaľ čo na Slovensku máme celoročne prístupné trasy len na 4,5 mesiaca v roku, tak Poliaci môžu užívať tri trasy počas 6 mesiacov a zvyšné bez obmedzení.

Fórum 57 príspevkov
Poliaci v Tatrách áno a Slováci nie?! 04/02/14 12:59 57 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. 21/01/20 Tomáš Trstenský Svet
Túra Via Dinarica (1) – planina Prenj Keďže sa radšej premávame po horách ako pretŕčame na sociálnych sieťach, tak sme sa na Silvestra pätica dohodli na letnom dvojtýždňovom puťáku. Teda, aby to bolo trendy, in a hipsterské, tak ide o diaľkový pochod, ktoré v posledných rokoch naberajú na popularite. Nie, žiadna Svätojakubská púť a ani SNP-čka. Tam je počas leta tlačenica. Vybrali sme si niečo menej masové. 14/01/20 Tomáš Trstenský Svet
Extra Rozhľadňa Pustý vrch nad Čiernym Balogom Horehronská obec Čierny Balog sa zaradila na zoznam obcí, ktoré neobišiel trend budovania turistických veží v blízkosti sídiel. Nová rozhľadňa stojí na typickom mieste, ktoré je ľahkým cieľom výletov pre rodiny s deťmi. Nie je ďaleko od obce, no kopec ponúka dobrý rozhľad. Paradoxne, aj bez veže, keďže celé temeno Pustého vrchu je odlesnené. 20/12/19 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Túra Appenzellské Alpy – výstup na Gonzen Ešte si pamätám dejinný moment, v ktorom som vystúpil ráno z nočného vlaku Wien - Zürich v jednom malom mestečku vo Švajčiarsku neďaleko hraníc Lichtenštajnska. Neohromili ma ani tak hory naokolo, ako skalná stena štítu, týčiaceho sa skoro priamo nad železničnou stanicou Sargans. Pripadal mi z tohto miesta taký vysoký, akoby prevyšoval aj ostatné vrcholy, čo boli v dohľade. Tie sa pritom pohybujú medzi dvomi až tromi tisícmi metrov a on má len tisícosemsto. Blízkosť výšku robí. Obrazne povedané z tieňa vrchu Gonzen (1830), sa v regióne nedá vymaniť. Pohyboval som sa v ňom počas väčšiny potuliek v okolí. Nemožno sa teda čudovať, že ikonická hora Sargaselandu sa stala cieľom mojej prvej poznávacej celodennej alpskej túry. dnes Vladimír Mikuš Svet
Reportáž Za starými smrekmi do pralesa Pilsko V chránenej krajinnej oblasti Horná Orava leží pod vrcholom Pilsko rovnomenný prales, tretí najväčší na Slovensku. Ide zároveň o náš najväčší smrekový prales. Rastú tu veľmi staré smreky, pri výskume pralesov sa tu našiel aj cca 500-ročný jedinec. Do tejto zaujímavej lokality sme sa vybrali pár dní pred Vianocami s vedcom Martinom Mikolášom. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Jablunkovského k Vlárskemu priesmyku (2) Ráno opúšťam izbu dosť pred šiestou. Ivan zostáva aj na raňajky, žiadne plány nemá. Len kurz na sever, uvidí, kam to dá. Zachytí ma mobilom v plnej poľnej medzi dverami. Ja sa revanšujem jeho snímkou v posteli. Čaká ma dnes ozaj dlhý deň, minimálne na úrovni včerajšieho. 26/01/20 Vladimír Mikuš Javorníky, Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Poliaci v Tatrách áno a Slováci nie?! 04/02/14 12:59 57 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.7 (0.22)