Názor

Poliaci v Tatrách áno a Slováci nie?!

15.01.14
Každoročne od novembra do polovice júna sa ukladá najvzácnejšie a najzraniteľnejšie vysokohorské prostredie Tatranského národného parku na "zimný oddych" a je ušetrené od zástupov návštevníkov. Zato na severnej strane Tatier, na území národného parku v Poľsku to tak nie je a je tam možné vykonávať či už zimné, alebo letné športové aktivity.

Hranica - ostrá deliaca čiara

Štátna hranica oboch štátov rozdeľuje jeden národný park na dve odlišné časti s rôznym prístupom k návštevníkom prírodného klenotu, akým Tatry určite sú. Hlavný tatranský hrebeň je zároveň prirodzenou bariérou, miestami ľahšie priechodný, inde takmer skoro neschodný. Štátna hranica je akousi nárazníkovou či spornou líniou pre oba národné parky. Ide o rôzne legislatívne nariadenia, na základe ktorých sa územia na oboch stranách Tatier spravujú. Všade, kam vedú turistické značené trasy a kam sa návštevník (peší turista) legálnou cestou dostane, môže dnes našťastie prekročiť štátnu hranicu. No problém nastáva v čase sezónnej (zimnej) uzávery chodníkov.

Gerlachovský štít ako národná hanba

Vhodný príkladom je najvyšší štít Poľska - Rysy, ktoré sú z poľskej strany celoročne prístupné (ak vás nezasype lavína) a zo Slovenska na ne môžeme vystúpiť len počas 4,5 mesiaca! Zato na najvyšší bod Tatier, Karpát i krajín Višegrádskej štvorky (V4: Poľsko, Maďarsko, Česká a Slovenská republika) - na Gerlachovský štít, nemá verejnosť prístup (okrem možnosti objednania si horského vodcu)! Zoberme si príklad od susedného Rakúska, kde pre národný (nie najvyšší v krajine, ale veľmi obľúbený) vrch Hoher Dachstein (2995 m), ktorý je exponovaný a taktiež nemá chodecký terén, je urobené všetko preto, aby naň vystúpil zdatný turista pomocou zaistenej cesty. Aj na Slovensku by to išlo, ale asi nie je vôľa...

Vysoké Tatry s jediným štítom

Alebo iný príklad. Počas zimy je vo Vysokých Tatrách prístupný len jeden (opakujem - len jeden jediný) tatranský končiar!!! Je to Predné Solisko (2093 m). Ak nie je snehová pokrývka, ešte je dostupný jeden tatranský vrchol a to Slavkovský štít (2452 m). Je to priepastný rozdiel v porovnaní s cieľmi, ktoré sú celoročne prístupné v poľskej časti Tatier. Všetky vrcholy prístupné počas zimy na slovenskom území Tatranského národného parku si môžete pozrieť v samostatnom článku.

Pokoj hôr je najdôležitejší

Nechcem pitvať opodstatnenosť sezónnej uzávery v Tatrách a nie je to ani cieľom príspevku. Samozrejme, má svoje plusy i mínusy. Každý živý tvor potrebuje zónu pokoja a práve preto ľudia unikajú pred zhonom miest do hôr. Každý milovník prírody chápe tento princíp a nechá živočíšstvo na pokoji. Ani vy nechcete, aby sa vám prechádzal kadekto po byte či dome vo vibramkách alebo na lyžiach... V prospech sezónnej uzávery hovorí tiež ochrana pôdneho krytu pred eróziou v období topenia snehu, keď je zem najzraniteľnejšia. Často spomínaným argumentom je tiež zimná ochrana návštevníkov pred lavínovým nebezpečenstvom, ale v tomto prípade by mal človek hlavne zodpovedať za seba a ochranu ľudského zdravia a života by nemala zastupovať ochrana prírody a krajiny. Chcelo by to kompromis, nie celoplošnú uzáveru ako v slovenských Tatrách, ale lokálnu uzáveru ako v Poľsku. Dobrým príkladom kompromisu je jarná uzávera Veľkého Rozsutca v Malej Fatre pre ochranu hniezdiacich dravcov alebo tiež sezónna uzávera v Nízkych Tatrách v kamzičích teritóriách v rázsochách Poľany, Kotlísk či Krúpovej hole.

Nebehajte na slovenskú stranu

Vráťme sa späť na hlavný hrebeň Tatier, na štátnu hranicu medzi Poľskom a Slovenskom. Zatiaľ čo návštevník z poľskej strany môže vystúpiť na hlavný hrebeň Západných Tatier celoročne, tak na ten istý hrebeň zo Slovenska vystúpiť celoročne nemožno. A stále je to identický hrebeň - aký to paradox! V čom je iný chodník v Poľsku ako na Slovensku? Na odľahčenie témy: dajme tomu, že na severnej (poľskej) strane známeho Kasprovho vrchu ide chodník viac v tieni ako na slovenskej južnej stráni Tichej doliny, ale aj tak je prístup oboch národných parkov rozdielny... Pozrite si preto celoročne prístupné vrcholy z Poľska na štátnej hranici, zoradené od západu na východ.

Západné Tatry:

1. Lúčna/Končisté (Grześ),
2. Dlhý úplaz (Długi Upłaz),
3. Rákoň (Rakoń),
4. Volovec (Wołowiec),
5. Hrubý vrch (Hruby Wierch),
6. Kopa Prawdy,
7. Končistá (Kończysty Wierch),
8. Klin/Vysoký vrch (Starorobociański Wierch),
9. Sivá veža (Siwy Zwornik),
10. Blyšť (Błyszcz),
11. Temniak (Ciemniak),
12. Kresanica (Krzesanica),
13. Malolúčniak (Małołączniak)
14. Kondratova kopa (Kondracka Kopa),
15. Kondracký Suchý vrch/Suchá kopa (Suchy Wierch Kondracki),
16. Suché kopy (Suche Czuby),
17. Kasprov vrch (Kasprowy Wierch),
18. Beskyd (Beskid);

Východné Tatry:

19. Krajná kopa (Skrajna Turnia),
20. Svinica (Świnica),
21. Hrubý štít (Szpiglasowy Wierch),
22. Rysy (najvyšší štít Poľska).

V čom sú hlavné rozdiely?

Na Slovensku sú uzavreté od 1. 11. do 15. 6. všetky turistické značené trasy nad hornou hranicou lesa (vysokohorské prostredie), čiže sú prístupné chodníky v lesnom pásme, resp. po vysokohorské chaty (jedine Chata pod Rysmi je neprístupná). V Poľsku sú sezónne uzavreté (1. 12. - 31. 5.) len tri trasy a ostatné TZT sú celoročne prístupné. Obmedziť pohyb môže jedine vysoká snehová pokrývka alebo zvýšené lavínové nebezpečenstvo. Rozdiel je v aj v trvaní sezónnej uzávery, zatiaľ čo na Slovensku máme celoročne prístupné trasy len na 4,5 mesiaca v roku, tak Poliaci môžu užívať tri trasy počas 6 mesiacov a zvyšné bez obmedzení.

Fórum 57 príspevkov
Poliaci v Tatrách áno a Slováci nie?! 04/02/14 12:59 57 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Prečo rastie deväť sekvojovcov pri Novej Bani Cez prázdniny mnohí balia kufre a mieria za hranice všednej každodennosti. Merajú dlhé cesty a precestujú pol sveta, aby videli jeho divy. Čuduj sa svete aj na krpatom Slovensku máme tiež mnohé kuriozity, divy a unikáty. Netreba cestovať stovky či viac kilometrov. Netreba ani vracať ľudom Slovensko. Stačí sa lepšie pozrieť za vlastné humná a poriadne sa rozhliadnuť. Objavíme mnoho zaujímavostí, ktoré nás doslova zaskočia. 02/08/19 Tomáš Trstenský Pohronský Inovec, Vtáčnik, +
Recenzia Zakarpatí - Sprievodca bývalou Podkarpatskou Rusou Podkarpatská Rus sa presne pred 100 rokmi (1919) stala súčasťou Československa, odkedy začali vychádzať výpravné cestopisy o kraji pod Východnými Karpatami. Klub československých turistov začal zakladať na Podkarpatsku svoje odbory, budovať značené chodníky a stavať horské chaty. Aby prilákali výletníkov z ostatných častí republiky, boli vydávaní knižní sprievodcovia po podkarpatských horách i obciach. 24/07/19 Tomáš Trstenský Mapy a knihy
Útulňa Chatka Zigovka Milú a výborne zariadenú lesnú chatku som objavil úplnou náhodou. Išiel som pozrieť kamaráta do Hornej Marikovej pešo cez hory a tu sa tesne pod horským sedlom vrchu Zigov (Milechovská Kýčera) ukázal medzi stromami nový zrub. Keďže bol blízko modrej značky, tak som si ho išiel pozrieť. O to väčšie bolo prekvapenie, že je voľne prístupný. 20/07/19 Tomáš Trstenský Javorníky
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. včera Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. 13/10/19 Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Poliaci v Tatrách áno a Slováci nie?! 04/02/14 12:59 57 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.73 (0.18)