Názor

Poliaci v Tatrách áno a Slováci nie?!

15.01.14
Každoročne od novembra do polovice júna sa ukladá najvzácnejšie a najzraniteľnejšie vysokohorské prostredie Tatranského národného parku na "zimný oddych" a je ušetrené od zástupov návštevníkov. Zato na severnej strane Tatier, na území národného parku v Poľsku to tak nie je a je tam možné vykonávať či už zimné, alebo letné športové aktivity.

Hranica - ostrá deliaca čiara

Štátna hranica oboch štátov rozdeľuje jeden národný park na dve odlišné časti s rôznym prístupom k návštevníkom prírodného klenotu, akým Tatry určite sú. Hlavný tatranský hrebeň je zároveň prirodzenou bariérou, miestami ľahšie priechodný, inde takmer skoro neschodný. Štátna hranica je akousi nárazníkovou či spornou líniou pre oba národné parky. Ide o rôzne legislatívne nariadenia, na základe ktorých sa územia na oboch stranách Tatier spravujú. Všade, kam vedú turistické značené trasy a kam sa návštevník (peší turista) legálnou cestou dostane, môže dnes našťastie prekročiť štátnu hranicu. No problém nastáva v čase sezónnej (zimnej) uzávery chodníkov.

Gerlachovský štít ako národná hanba

Vhodný príkladom je najvyšší štít Poľska - Rysy, ktoré sú z poľskej strany celoročne prístupné (ak vás nezasype lavína) a zo Slovenska na ne môžeme vystúpiť len počas 4,5 mesiaca! Zato na najvyšší bod Tatier, Karpát i krajín Višegrádskej štvorky (V4: Poľsko, Maďarsko, Česká a Slovenská republika) - na Gerlachovský štít, nemá verejnosť prístup (okrem možnosti objednania si horského vodcu)! Zoberme si príklad od susedného Rakúska, kde pre národný (nie najvyšší v krajine, ale veľmi obľúbený) vrch Hoher Dachstein (2995 m), ktorý je exponovaný a taktiež nemá chodecký terén, je urobené všetko preto, aby naň vystúpil zdatný turista pomocou zaistenej cesty. Aj na Slovensku by to išlo, ale asi nie je vôľa...

Vysoké Tatry s jediným štítom

Alebo iný príklad. Počas zimy je vo Vysokých Tatrách prístupný len jeden (opakujem - len jeden jediný) tatranský končiar!!! Je to Predné Solisko (2093 m). Ak nie je snehová pokrývka, ešte je dostupný jeden tatranský vrchol a to Slavkovský štít (2452 m). Je to priepastný rozdiel v porovnaní s cieľmi, ktoré sú celoročne prístupné v poľskej časti Tatier. Všetky vrcholy prístupné počas zimy na slovenskom území Tatranského národného parku si môžete pozrieť v samostatnom článku.

Pokoj hôr je najdôležitejší

Nechcem pitvať opodstatnenosť sezónnej uzávery v Tatrách a nie je to ani cieľom príspevku. Samozrejme, má svoje plusy i mínusy. Každý živý tvor potrebuje zónu pokoja a práve preto ľudia unikajú pred zhonom miest do hôr. Každý milovník prírody chápe tento princíp a nechá živočíšstvo na pokoji. Ani vy nechcete, aby sa vám prechádzal kadekto po byte či dome vo vibramkách alebo na lyžiach... V prospech sezónnej uzávery hovorí tiež ochrana pôdneho krytu pred eróziou v období topenia snehu, keď je zem najzraniteľnejšia. Často spomínaným argumentom je tiež zimná ochrana návštevníkov pred lavínovým nebezpečenstvom, ale v tomto prípade by mal človek hlavne zodpovedať za seba a ochranu ľudského zdravia a života by nemala zastupovať ochrana prírody a krajiny. Chcelo by to kompromis, nie celoplošnú uzáveru ako v slovenských Tatrách, ale lokálnu uzáveru ako v Poľsku. Dobrým príkladom kompromisu je jarná uzávera Veľkého Rozsutca v Malej Fatre pre ochranu hniezdiacich dravcov alebo tiež sezónna uzávera v Nízkych Tatrách v kamzičích teritóriách v rázsochách Poľany, Kotlísk či Krúpovej hole.

Nebehajte na slovenskú stranu

Vráťme sa späť na hlavný hrebeň Tatier, na štátnu hranicu medzi Poľskom a Slovenskom. Zatiaľ čo návštevník z poľskej strany môže vystúpiť na hlavný hrebeň Západných Tatier celoročne, tak na ten istý hrebeň zo Slovenska vystúpiť celoročne nemožno. A stále je to identický hrebeň - aký to paradox! V čom je iný chodník v Poľsku ako na Slovensku? Na odľahčenie témy: dajme tomu, že na severnej (poľskej) strane známeho Kasprovho vrchu ide chodník viac v tieni ako na slovenskej južnej stráni Tichej doliny, ale aj tak je prístup oboch národných parkov rozdielny... Pozrite si preto celoročne prístupné vrcholy z Poľska na štátnej hranici, zoradené od západu na východ.

Západné Tatry:

1. Lúčna/Končisté (Grześ),
2. Dlhý úplaz (Długi Upłaz),
3. Rákoň (Rakoń),
4. Volovec (Wołowiec),
5. Hrubý vrch (Hruby Wierch),
6. Kopa Prawdy,
7. Končistá (Kończysty Wierch),
8. Klin/Vysoký vrch (Starorobociański Wierch),
9. Sivá veža (Siwy Zwornik),
10. Blyšť (Błyszcz),
11. Temniak (Ciemniak),
12. Kresanica (Krzesanica),
13. Malolúčniak (Małołączniak)
14. Kondratova kopa (Kondracka Kopa),
15. Kondracký Suchý vrch/Suchá kopa (Suchy Wierch Kondracki),
16. Suché kopy (Suche Czuby),
17. Kasprov vrch (Kasprowy Wierch),
18. Beskyd (Beskid);

Východné Tatry:

19. Krajná kopa (Skrajna Turnia),
20. Svinica (Świnica),
21. Hrubý štít (Szpiglasowy Wierch),
22. Rysy (najvyšší štít Poľska).

V čom sú hlavné rozdiely?

Na Slovensku sú uzavreté od 1. 11. do 15. 6. všetky turistické značené trasy nad hornou hranicou lesa (vysokohorské prostredie), čiže sú prístupné chodníky v lesnom pásme, resp. po vysokohorské chaty (jedine Chata pod Rysmi je neprístupná). V Poľsku sú sezónne uzavreté (1. 12. - 31. 5.) len tri trasy a ostatné TZT sú celoročne prístupné. Obmedziť pohyb môže jedine vysoká snehová pokrývka alebo zvýšené lavínové nebezpečenstvo. Rozdiel je v aj v trvaní sezónnej uzávery, zatiaľ čo na Slovensku máme celoročne prístupné trasy len na 4,5 mesiaca v roku, tak Poliaci môžu užívať tri trasy počas 6 mesiacov a zvyšné bez obmedzení.

Diskusia
Poliaci v Tatrách áno a Slováci nie?! 04/02/14 12:59 57 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Amfiteáter na Otoči Horná Poruba Na hornom konci obce Horná Poruba v susedstve otočky autobusu, kde stojí neprístupná chata Otoč sa nachádza voľne prístupný areál malého prírodného amfiteátra. Ide zároveň o priestor, kde sa konajú športové a kultúrne podujatia. Zaujímavý je tiež pre turistov, keďže sa nachádza v tesnej blízkosti Cesty hrdinov SNP (E8). 13/01/18 Tomáš Trstenský Strážovské vrchy
Chata Ubytovňa Poliačky pri Nižnej Slanej Chodník Pavla Jozefa Šafárika (zelená značka Jelšava - Stolica - Rožňava - Nálepkovo) patrí k veľmi málo navštevovaným diaľkovým trasám u nás. A pritom má čo ponúknuť: Ochtinská aragonitová jaskyňa, Slavošovský tunel, najvyššia hora Slovenského rudohoria, najvyšší kopec Revúckej vrchoviny, rozhľadňa Turecká, metropola Gemera, najvyšší bod Volovských vrchov a mnohé banícke sídla. Približne uprostred 95 km dlhej magistrály sa v jej blízkosti nachádza chata Poliačky poniže sedla Filipka, ktorú môžu využiť pútnici na Chodníku P. J. Šafárika. 16/12/17 Tomáš Trstenský Revúcka vrchovina, Slovenský kras, +
Búda Senníky nad Hlbokou pod Kútnikovým kopcom Na novom náučnom veľkofatranskom chodníku Hubovský okruh sa v závere Hlbokej doliny nachádzajú dva zachované (opravené) senníky. Okrem prístrešia a núdzového nocľahu ponúkajú krásny výhľad na Šípsku Fatru a Chočské vrchy i poučenie na trase pekného náučného chodníka. 02/12/17 Tomáš Trstenský Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Túra Voznica – Drast(a)vica – Rudno nad Hronom Pri cestovaní prstom po mape často narazím na zaujímavý, írečitý názov nejakého kopca. Nad niektorým názvom sa len pousmejem, o niektorom sa snažím dopátrať, prečo sa tak volá, alebo rozlúštiť význam slova. A na niektoré kopce proste musím vyjsť. Tak to bolo aj v prípade Drastavice, teda pardon – Drastvice! Totiž na všetkých mapách sa uvádza ako Drastavica, ale domáci jej nepovedia inak ako Drastvica a na mapový názov sú doslova alergickí. A to ide len o jedno písmenko! dnes Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Túra Potulky okolo Bialky Vydáme sa krajom hranice medzi Podhalím (pl. Podhale) a Zamagurím.(pl. Zamagurze). Putovanie rozdelíme na dva letné dni. Nakukneme do okolia Bukowiny Tatrzańskej. Pre niekoho budú prekvapením slovenské nápisy. Čerešničkou sa stane mlyn či zachovalé drevenice a zoskupenie takmer 60-tich pastierskych kolíb. Budeme si vychutnávať pohľady na Tatry od zamagurskej obce Repiská (Rzepiska) nad Jurgovom (Jurgów). včera Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry, Spišská Magura, +
Túra Lokca – Minčol – Príslop – Budín – Or. priehrada V dnešnej uponáhľanej dobe pokladám viacdňové vandrovky za to najlepšie, čo sa dá v horách zažiť. Sú plné nielen zážitkov a prekvapení, ale aj pohodového táborenia či túlania sa po lesoch a lúkach. Na jeden takýto vander som sa vybral v závere leta na Oravu. Trasy, po ktorých pôjdem, som v minulosti z väčšej časti už absolvoval. Ale prejsť ich na jeden raz, to som si naplánoval len nedávno. Preto stačilo využiť najbližšiu periódu ustáleného počasia a vander sa môže začať. 15/01/18 Anton Zahradník Oravská Magura

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Poliaci v Tatrách áno a Slováci nie?! 04/02/14 12:59 57 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1332 ľudí
0.44 (0.08)