Trasa

Kesztölc (Kestúc/Kostolec), Klastrompuszta (ruiny kláštora) – Legény barlang (Chlapčenská jaskyňa) – Leány barlang (Dievčenská jaskyňa) – Kemény szikla (Ťažká skala) – Klastrompuszta – Kesztölc – kostol – Öreg szirt (Starý útes) – Szép kilatás (Pekná vyhliadka) – Öreg szirt – Kesztölc

Pri dnešnej túre sa prejdeme po okolí dediny Kestúc (cca 15 km od Štúrova). Dnešný slovenský názov je skomoleninou maďarského názvu Kesztölc, ktorý je opäť skomoleninou pôvodného slovenského názvu „Kostelci“. V ranom stredoveku bola (ako ostatne všetky sídla naokolo) obývaná Slovákmi, počas tureckých nájazdov bola skoro vyľudnená a začiatkom 18. storočia (1716) dosídlená Slovákmi zo západného Slovenska, ešte po 2. svetovej vojne bola obývaná zväčša Slovákmi, avšak dnes sú Slováci len menšinou.

Jaskyne

Do dediny prichádzame autom a ním sa presúvame aj do Klastrompuszty (osada patriaca k dedine), potom cca 2 km na JV od obce (pešo po značke zelené >plus< /krížik/ a na križovatke s modrou doprava po modrej). Počasie máme výborné, aj keď v dolinách sa trocha začína tvoriť jemná hmla. Najprv si pozrieme zvyšky paulínskeho kláštora založeného podľa Wikipédie r. 1250 (na tabuli priamo na mieste je rok 1308) a zničeného v období okupácie Osmanskou ríšou. Priamo od zrúcanín kláštora ideme lesom po červenej značke (červený štvorček), križujeme klasickú červenú značku a pokračujeme po červenej značke >jaskyňa< ku skalným zrázom blízkeho hrebeňa až k Legény barlang (Chlapčenská jaskyňa). Skaly sú deravé ako ementál s množstvom jaskýň, ktoré sú rôzne poprepájané. Podarilo sa nájsť prepojenie medzi jaskyňami Leány a Legény. Celý jaskynný systém má zatiaľ 14 km a hľadajú sa prepojenia s ďalšími okolitými jaskyňami. Momentálne je to tretí najdlhší jaskynný systém v Maďarsku, jaskyniari sa oblasti v minulosti veľmi nevenovali, a dnes sa predpokladá, že sa podarí nájsť prepojenie s ďalšími jaskyňami a celý systém bude väčší ako Domica-Baradla, t. j. najdlhší v Maďarsku.

Od kláštora k jaskyni je to pohodlná prechádzka, strmé stúpanie je priamo pod jaskyňou. Prístupné sú priestory vstupu do jaskyne, priechod do ďalších častí jaskyne je zamknutý železnými dvierkami. Tu značka končí, k Dievčenskej jaskyni (Leány barlang) sa dostanete chodníčkom, ktorý vedie popod úpätie skál. Nie je to ďaleko, asi 5 minút chôdze, cestou sa míňa vstup do nejakej menšej štrbinovej jaskyne. Aj sme rozmýšľali, či to nie je jaskyňa Leány, ale nebola. Obe jaskyne majú impozantný (veľký) vstup a nedajú sa pomýliť (ostatné jaskyne majú oveľa menšie vstupné portály. V ranom stredoveku tu žili pustovníci. V jaskyni sa dá dostať ďalej, naše baterky sú ale veľmi slabé a chodby sa zmenšujú, tak nejdeme ďalej ako približne 20 metrov. Jaskyne majú aj kvapľovú výzdobu, ale nie vo vstupných častiach. Od jaskyne pokračujeme ešte kúsok popod skalný hrebeň, miestami je možnosť pomedzi skaly cez suťové kužele vystúpiť na hrebeň, ale pozor - suť je nestabilná, zosúva sa! Po asi 200 m sa chodník viac-menej stráca a keďže sa nám nechce vracať, tak sa vydávame dole, kde má podľa mapy ísť červená značka. Treba ísť smerom od skál a po chvíli značku nachádzame. Nejde priamo pod úpätím skál, ale za protiľahlým malým kopčekom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vyhliadky

Pokračujeme po červenej strmo do kopca až po križovatku so zelenou >plus< (cca 520 m n. m.), kde občas vidno stopy snehu, odkiaľ pokračujeme po zelenom >plus< po okraji vrcholovej plošiny, s malou odbočkou dole po značke zeleného >trojuholníka< na Kemény szikla (Ťažká skala) odkiaľ sú krásne výhľady od juhu cez západ až po sever na severovýchodný okraj pohoria Pilis (Piliš). Celá severozápadná časť Piliša pripomína Slovenský kras – strmé úbočia a rovné vrcholové plošiny. Pri pohľade zdola skala pripomína hradnú vežu. Vidieť prakticky celé pohorie Gerecse, ale vďaka inverzii dnes vidíme len vrcholy vyčnievajúce z hmly, avšak nádherný letecký pohľad máme na Klastompusztu, Kestúc a okolité dediny,resp. mestá a severozápadné svahy Piliša. Po asi kilometri sa značka stáča doľava, dole do dediny, tesne predtým sme si ešte na chvíľu odbočili na ďalšiu vyhliadku.

Po príchode naspäť ku zrúcaninám kláštora Klastrompuszta sa autom presúvame do dediny, kde zaparkujeme a pokračujeme peši alejou ku kostolu, kde nachádzame značku žlté >plus< a zelený >trojuholník< a po nej na Peknú vyhliadku (szép kilatás).

Vo vrcholovej časti ideme po snehu (cca 3 cm) a zo stromov na nás s hlasným šušťaním padá roztápajúca sa námraza z konárov. Bohužiaľ, medzičasom sa dobrá viditeľnosť stratila a pre inverziu vidíme len pár vyčnievajúcich vrcholcov z mliečnej kaše všade naokolo. Naspäť ideme rovnakou cestou, ale po značke. Pred príchodom k asfaltke ideme okolo krovia. Napadne nás pozrieť sa, čo v ňom je a neľutujeme. Je tam úžasná roklina (nie skalná, ale v pôde) odhadom asi 8 m široká a 10 - 15 m hlboká. Cestou dole na cintoríne pozeráme po slovensky písané nápisy na hroboch. Niektoré sú po slovensky s maďarskou gramatikou. Napríklad: „toto dal posztavit manzsel...“. V spodnej časti cintorína je ruský vojenský cintorín (namiesto krížov sú hviezdy). Náš výlet končíme v dedine, ešte sme to stihli za svetla (bol najkratší deň v roku) a odchádzame domov.

Záver

Uvedené túry sú vhodné na rodinné výlety, zvládnu ich aj malé deti. Za krátky čas sa dá veľa vidieť či z histórie, alebo z prírodných krás. Za pekného počasia sú perfektné výhľady. Cestou je niekoľko dobrých miest aj na stanovanie, resp. upravených ohnísk.

Poznámka autora:
Ospravedlňte, prosím, chybne uvedené dátumy na priložených fotografiách.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek