Túra

Na Dobrák a Bradlo za výhľadmi

22.01.14
Dlhší čas som sa pohrával s myšlienkou prechodu južnej časti Slanských vrchov a spoznania pre mňa nových miest v turistický málo známom prostredí. Často som si v starom roku plánoval a prechádzal na mapách miesta, kam sa chcem ísť pozrieť a objaviť niečo pre mňa ešte neobjavené. Pokochať sa z pekných vyhliadok na okolitý kraj. Pozrieť sa na rodný Zemplín smerom na východ, do Košickej kotliny západným smerom, tiež po vrcholkoch Slanského pohoria od severu k juhu až do Maďarska s nadväzujúcimi vrchmi.

Trasa

Slanec, Slanské sedlo – rázc. Dobrák – Veľká Márovka – Dobrák (vrchol) – Bradlo – lesná chata Spálená – Slanské sedlo

Pretože som v nedeľu nemohol doma obsedieť, tak som sa vybral len tak prejsť k Slancu a po turistický nenáročnom chodníku urobiť niečo pre seba a spáliť deká navyše. Samotné rozhodnutie o prechode Dobráka a Bradla som urobil až neskôr, po niekoľkých kilometroch. Z domu vyrážam po obede, sadám do auta a smerujem k Slancu. Je 13.30 h, počasie je pekné. Na parkovisku je niekoľko áut, a tak možno niekoho stretnem. Obdivujem pohľadom Slanský hrad s jeho novou strechou a dedinu pod ním. Je vidieť odtiaľto na celý južný Zemplín: Sečovce, Michalovce aj Trebišov. Dokonca aj Zemplínsku Šíravu pod Vihorlatskými vrchmi.

Zo Slanského sedla vyrážam smerom na juh po červenej medzinárodnej značke E3, ktorá smeruje k jazeru Izra a potom cez Byštu, Michaľany, okrajom Zemplínskych vrchov cez Veľkú a Malú Trňu a cez Slovenské Nové Mesto do Maďarska - Sátoraljaújhely (Nové Mesto pod Šiatrom). Po asfaltovej ceste, ktorá je zároveň aj cyklotrasou sa dostávam k smerovníku Dobrák, kde sa stretávajú žltá a červená trasa. Pred smerovníkom stretávam rodinnú skupinku turistov, ktorí smerujú oproti mne. Pozdravíme sa a upaľujem ďalej. Z prvého výhľadu je vidieť do dediny Slanská Huta a na vrcholky hôr nad ňou. Garamboš, Suchá hora, Malý a Veľký Milič, ktoré sa týčia v pozadí. Na lúke za dedinou sa nachádzajú vojenské objekty spred II. svetovej vojny, prezývané aj „ropíky“. Dajú sa pozorovať cez ďalekohľad alebo za dobrej viditeľnosti aj voľným okom. To som ešte stále nevedel, čo prinesú myšlienkové pochody v mojej hlave. Aké rozhodnutie ma napadne pri ďalšom smerovníku na Veľkej Marovke, kde sa nachádza odpočívadlo a v blízkostí západným smerom aj prameň. Pozerám aký mám čas a rozhodujem sa na prechod cez vrcholy Dobrák a Bradlo späť.

Dobrák

Po chvíľke oddychu vyrážam smerom k vrcholu Dobrák po lesnej ceste. Samotný vrchol je nie veľmi zaujímavý, niekoľko veľkých balvanov, cez ktoré sa dostávam na samotný vrchol v 820 m n. m. Otvárajú sa mi výhľady na spomínaný Malý a Veľký Milič, Gečianske a Čanianske štrkoviská. Črtá sa aj panoráma celých Zemplínskych vrchov (Zempléni-hegység) v Maďarsku ako pokračovanie našich Slanských vrchov. Dokonca je vidieť objekt vojenského významu na vrchu Kánya hegy v nadmorskej výške 622 m nad dedinou Telkibánya. Občas sa ukážu aj slnečné lúče. Smerom na východ je vidieť celý Zemplín, chladiace veže tepelnej elektrárne Vojany s komínmi. Pri lepšej viditeľnosti musí byť ešte krajší a úchvatnejší pohľad na celé okolie. Počasie je ako na jar, nikto by nepovedal, že je skoro polovica januára. Pokračujem po hrebeni do sedla medzi oboma vrcholmi. Nachádzam malé jazierko a spadnutý poľovnícky posed. Táto časť nie je vôbec náročná, a tak sa rýchlejšie dostávam pod ďalší vrchol. Už spomínané Bradlo. Som plný očakávania, mali by sa tu nachádzať skaly a skalné steny aj s výhľadmi.

Bradlo

Stúpam len o dvadsať metrov vyššie ako je vrchol Dobráka. Počas výstupu sa objavuje aj prvá skala, nie je nejaká veľká, no potešila. Od nej je vidieť, že smerom na sever, severozápad, západ a východ sú výhľady, na ktorých za zastavujem a objavuje sa mi panoráma smerom na západ, kde sa črtajú Košice a Volovské vrchy. Určite je z týchto miest vidieť aj Vysoké Tatry, ale dnes nie je vhodná viditeľnosť. Na severe je najbližší vrchol Hradiska, kde som chodil nedávno a ktorý je v zajatí slnečných lúčov. Za ním ďalej pokračujú vrcholky hôr okolo Bogoty, Lazy, Mošník, Makovica, ale aj najvyššie vrchy, a to Čierna hora a Šimonka, ktorá je s 1092 m n. m. najvyššia v Slanských vrchoch.

Z druhého výhľadu je vidieť na rovinu Zemplína a jej spomínané mesta a dediny. Pretože si chcem ešte narýchlo pozrieť a vyfotiť skaly zdola, schádzam opatrne pod ne a robím si z nich fotodokumentáciu. Celkom sa mi páčia, ale veľmi sa nemôžem zdržiavať, lebo sa ukázal mesiac, začína sa zmrákať a do sedlá mám ešte kusisko cesty. Preto s pomocou navigácie smerujem k najbližšej lesnej ceste a východným smerom sa spúšťam smerom dole do údolia pod Bradlom. Vychádzam neďaleko chaty Spálená, nikto tam nie je, len ohník zabudli zhasiť a pekne si ešte plápolá. Chata je pár metrov od lesnej cesty. Po nej pokračujem na východ až sa objaví lesná strmšia cesta dole hrebeňom, po ktorej sa dostávam na červenú značku, kde som začínal dnešnú prechádzku. Začína byť dosť tma, ale do sedla to nemám ďaleko a cesta je dobrá. Pred koncom lesa ešte predbieham mladý pár. Vychádzam z lesa do Slanského sedla, kde robím posledné večerné zábery zo Slanského hradu, pohľadu na dedinu a na cestu, ktorá má bude viesť domov.

Záver

Ani vo sne by mi nenapadlo, že dnes navštívim časť z plánovaných zákutí, ktoré chcem v Slanských vrchoch prejsť. Je ich ešte stále veľa a času na záľuby málo. Ak bude zdravie slúžiť, tak niektoré časti v milovaných vrchoch ešte navštívim a spoznám. Veď čo môže byť krajšie ako ticho prírody, spoznávanie jej tajomstiev a zákutí a obohacovanie samého seba o nové poznatky. Určite to nebudú, len môjmu srdcu najbližšie, ale aj iné pohoria a príroda v nich. Veď Slovensko je nádherná krajina s rozmanitými prírodnými krásami.

Fórum 3 príspevky
Na Dobrák a Bradlo za výhľadmi 22/01/14 11:26 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistikou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. dnes Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Túra Podhorie Slanských vrchov 5 Ak počasie praje turistovi a je poriadne rozbehnutý, tak ho nezastaví takmer nič. Je čas ukončiť putovanie podhorskými obcami Slanských vrchoch. Aj keď je to piata časť, tak pre mňa je poslednou, ktorá mi chýbala k úplnému spojeniu trás a k uzatvoreniu okruhu bicyklom a pešo. 13/06/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Podhorie Slanských vrchov 4 Po búrkach sa počasie trocha umúdrilo a vyzerá, že by malo byť teplejšie, a tak ani veľmi nerozmýšľam nad pokračovaním podhoria Slanských vrchov. Po dvoch cyklistických etapách to bude opäť klasika po vlastných. Už mi do spojenia celého okruhu ostávajú, len dve časti. Dnešná a potom v tomto roku to chcem konečne došliapať k zdarnému koncu a záveru 16-etapového putovania za súčasnosťou, históriou obcí v malebnom pohorí, ktoré ukrýva množstvo prírodných krás v ich okolí. Putovanie vo mne jednoznačne zanecháva množstvo dojmov zo života obyvateľov, či už z minulosti alebo súčasnosti. 07/06/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistikou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. dnes Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Recenzia Najkrajšie pešie okruhy 1. + 2. diel Keď vydavateľstvo DAJAMA začalo s edíciou Po Slovenskou, prvou lastovičkou bol sprievodca Najkrajšie pešie okruhy z roku 2013. V tomto roku vydavateľstvo pristúpilo k jeho opätovnému vydaniu s drobnými zmenami, okrem toho však vydalo pokračovanie a v pláne je aj tretí diel. Okružných trás na Slovensku sa dá urobiť naozaj veľa a tak sme sa pozreli, čo autorov knihy zaujalo tentokrát. včera Soňa Mäkká Mapy a knihy
Lezenie Vareškovým hrebeňom na Slavkovský štít Je ešte len koniec marca, ale dobrá predpoveď napovedá zotrvanie teplého počasie aj počas najbližšieho víkendu. Rozhodli sme sa preto, že slnečnú sobotu využijeme na dlhšie odkladaný prechod hrebeňa, ktorý začína od Východnej Slavkovskej veže a smeruje na Slavkovský štít. Ide o pomerne známy Vareškový hrebeň, oddeľujúci Veľkú Studenú dolinu od Slavkovskej dolinky. včera Michal Mikuláš Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na Dobrák a Bradlo za výhľadmi 22/01/14 11:26 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 840 m n. m.
    • min: 445 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 395 m
    • klesanie: 395 m
  • Vzdialenosť
    • 11 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 12.01.2014.
  • Štart trasy
    • šírka: 48.6265 ° SŠ
      dĺžka: 21.4488 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.6265 ° SŠ
      dĺžka: 21.4488 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Veľká Márovka (prameň)
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Trebišov (vlak, bus) - Slanec (vlak, bus), Slanské sedlo (parkovisko)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.59 (0.08)