PR

Tatranská legenda Encián ožíva

sponzorovaný článok 18.02.14 Nechcem napísať, že Encián ožil, pretože nás čaká ešte veľmi veľa práce. Skúsim vám však veľmi v skratke a jednoducho napísať príbeh národnej kultúrnej pamiatky, visutej lanovky Encián na Skalnatom plese, ktorú naprojektoval ako jednu zo štyroch stavieb visutej lanovky slovenský architekt Dr. Dušan Samuel Jurkovič.

I Vzkriesenie

Do Enciánu som opäť zablúdil presne na jeseň 2011. Pamätám sa pinpongový stôl, ktorý bol uprostred jedálne, na neskutočný smrad od hlodavcov v kuchyni a provizórnu posilňovňu v niekdajšej kaviarni. V hlave mi prúdili príbehy starých lanovkárov a predstavoval som si, kde asi tak bol život, o ktorom dookola s mýtickým pátosom hovorievali. Začala sa rodiť prvotná idea pre zachovanie a oživenie.

Vymysleli sme koncept rekonštrukcie á la Jurkovič

Zachovanie budovy v čo najvernejšej podobe bez veľkých stavebných zásahov. Prvotný plán počítal s vytvorením múzea Wiesner v bývalej stanici úseku T. Lomnica - Skalnaté pleso, čitárne v priestoroch kaviarne a Kunsthalle v kuchyni a jedálni.

Chceli sme v Tatrách vytvoriť stabilný priestor pre umenie

V máji 2013 prišli na Encián prví chlapci z Inštitútu Krista Veľkňaza pomáhať. Vypratali všetok bordel a nechali nám holé steny. Potom v júni prišli odchovanci z Domu na polceste, aby ideu kultúrneho stánku zhmotnili. Volám ich síce chlapci, ale bolo medzi nimi kopec žien, najmä od farára Kuffu z Inštitútu Krista Veľkňaza. Vďaka Maroš a Stano, že ste mi uverili.

Verím, že je našou povinnosťou pomáhať ľuďom, ktorí si to zaslúžia

Do Inštitútu Krista Veľkňaza farára Kuffu prichádzajú ľudia dobrovoľne, aby im niekto pomohol. Do Domu na polceste prichádzajú deti z Detských domovov, ktoré sú totálne nepoužiteľné pre praktický život. Sú plnoletí a život majú vo vlastných rukách, aj keď sú to stále len deti. Obe skupiny ľudí sú volajúci o pomoc a my sme povinní im ju ponúknuť. Hladnému nedaj rybu, ale nauč ho chytať ryby, povedal rybár. Chlapci pracovali takmer 10 hodín denne každý deň s výnimkou nedele, takmer 3 mesiace v kuse, aby sme 1. augusta neoficiálne a 10. augusta oficiálne mohli mať prvú vernisáž.

II Súčasnosť

Dnes, vďaka enormnej námahe, ktorú chlapci vydali, Encián ožil a je pripravený prijať každého hosťa. Veď ako hovoria Benediktíni: „Všetkých prichádzajúcich treba prijímať ako Krista, pretože on sám raz povie: Bol som pocestný a pritúlili ste ma.“

V priestoroch bývalej jedálne a kuchyne vznikla bezplatná kunsthalle alebo Dom umenia ako sa to kedysi zvyklo nazývať. Máme za sebou prvé výstavy a v sobotu inštalujeme ďalšiu, aby ľudia mali kam zablúdiť. Otvorené je denne a zadarmo. Na napínacej veži vznikla vyhliadka s ďalekohľadom. Máte tak možnosť zhliadnuť na boky majestátnej Kráľovej hole, zakývať pútnikom na Mariánskej hore a cez chrbty Levočských vrchov sa preniesť až ku hradu Stará Ľubovňa.

Galéria je otvorená denne od 10.00 do 15.00, s výnimkou ak fúka vietor a nepremáva lanovka. Vtedy naši dobrovoľníci - dôchodcovia hore radšej nejdú.

Avšak v prípade, že máme otvorené sú vďační za každú návštevu a sú vám ochotní vždy pomôcť.

III Naše plány

Projekt Encián bol vo svojich prvopočiatkoch rozdelený na dve časti. Kunsthalle a priestor pre stretnutia, filmy, prednášky a pod. Postupne sme myšlienku menili a ohýbali až vznikla vízia budúcnosti - Dom hostí, Kunsthalle a čitáreň Alfréda Grosza. Kunsthalle vznikla, žije, prvý bod je splnený.

Dom hostí je základňou pre Tatranskú dobrovoľnícku službu. Jeho úlohou je najmä poskytnúť bezplatné ubytovanie dobrovoľníkom, ktorí prišli nezištne pomáhať Tatrám. Avšak chceme, aby brány Enciánu boli otvorené pre každého, kto chce z rôznych dôvodov stráviť chvíle na Skalnatom plese.

Nefungujeme ako klasická vysokohorská chata. Náš Dom hostí má byť sprístupnený každému úprimnému pocestnému, ktorý uprostred skál hľadá svoje útočisko, pokoj a miesto pre stíšenie. Preto pobyt u nás zatiaľ nie je priamo spoplatnený. Aj keď jeho prevádzka je závislá na milodaroch pocestných. Viac informácii ochotne poskytneme každému pocestnému osobne. Dom hostí má do budúcnosti plniť funkciu miesta, kde pocestný, hľadajúci svoj pokoj, nájde útočisko. Chceme, aby si hosť u nás oddýchol a najmä načerpal nových duševných síl. Stále bojujeme s miestom, a preto sú naše možnosti obmedzené, no stačí zavolať. A máme pripravené ďalšie prekvapenie, zviazané s Domom hostí. Už čoskoro budem prinášať viac informácií na blogu Patrika Kolesára. Avšak Dom hostí má dnes k dispozícii 14 lôžok, sprchu, sociálne zariadenie a sme schopní hosťom pripraviť aj domácu vysokohorskú stravu, takú, akú sme sa naučili variť ako nosiči na chatách. Rezervácia je možná telefonicky alebo e-mailom encian(at)tos-tatry.sk.

Čitáreň Alfréda Grosza má vzniknúť v priestoroch bývalej kaviarne. Naša čitáreň dnes funguje v provizórnych priestore ako súčasť kunsthalle. Každý návštevník sa u nás môže posadiť vziať do ruky knihu, dať si náš horský čaj a oddychovať. Stalo sa nám, že pár hostí po teplom čaji zaspalo. Okrem toho, že musíme vymeniť strechu, okná, nové podlahy, zaskliť priestor stanice, kde vznikne Múzeum visutej lanovky Wiesner ako jedinečného technického unikátu svetového mena už dnes f u n g u j e m e.

IV Záver

Chcel by som vás osobne každého pozvať na šálku čaju do oživenej legendy menom Encián. Či už idete lyžovať, ste na Skalnatom na pásoch alebo len tak pešo nás prídete navštíviť. Viem, fasáda nevyzerá veľmi vábne, ale naozaj to tu žije. Ak si chcete u nás oddýchnuť aj dlhšie je pre vás náš Dom hostí vždy k dispozícii. A nebojte sa prísť aj večer. Skoro každý večer tu niekto z nás je. A ak aj nikto z personálu, tak väčšinou tam som ja, keďže tu bývam. A nebojte sa, nie som ako Laco na Skalnatej chate. Otvoríme vám, aj keď už spíme, čo je obvykle po 21.00 hodine. Len nám zavolajte na 0911 033 645, lebo nie vždy počujeme zvonček.

Tešíme sa na vašu návštevu.

Za tím Enciánu

Paťo medzi nosičmi zvaný "Mariena"

--
Pozn. redakcie: Tento text je PR článok zadávateľa. Neprešiel jazykovým ani redakčným spracovaním a nemusí vyjadrovať názor redakcie HIKING.SK.
Najnovšie články na titulke
 
Túra Na snežniciach po Schneealpe Túto zimu nasnežilo trochu viac ako obyčajne. V Štajersku sa nejaký čas držala lavínová 5-ka, a tak som obehával nižšie zalesnené kopčeky u nás. Lenže potom prišla perióda teplejšieho počasia s dažďom a na to niekoľko dní takmer bez zrážok. Na zajtra Nóri hlásia slnečno a bezvetrie. Konečne. Na túto chvíľu som čakal celú zimu. Ide sa na západ. dnes Martin Knor Svet
Túra Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát Kraj štálov v okolí Pohronského Inovca mám rada. Boli sme tu už viackrát a tieto lokality nesklamali v žiadnom ročnom období. Navrhli sme oblasť Športovému klubu Prameň Kováčová a Vlado vymyslel peknú trasu. Veľkým plusom bolo, že sme ju išli v najkrajšom jesennom období. včera Danka Tomášiková Pohronský Inovec
PR Keď je chôdza liekom, zábavou aj učiteľom Viacerí sa zhodujú na tom, že pešia turistika je ako druh terapie. A zo štatisticky je známe, že častokrát sa na dlhé púte a túry vydávajú práve ľudia, ktorí niečo nemajú vnútorne poriešené veriac, že toto je odpoveď. Veď si len spomeňme na Reese Whiterspoon z filmu Divočina. Prečo to robia? Pretože je známe, že príroda lieči. A tak sa za pochodu akosi lepšie riešia otázniky, ktoré si v sebe nesieme. 17/02/19 sponzorovaný článok

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.56 (0.16)