Túra

Bachureň z Lipoviec v zime-nezime

02.03.14
Asi každý z nás rád spoznáva miesta, kde dosiaľ nebol. Nie som výnimkou, preto som sa rád pridal k nápadu navštíviť jedno z najmenších pohorí – Bachureň. Síce v netypicky zimnom počasí, keď bolo zbytočné brať či už snežnice, nebodaj lyže, ale zato počas pekného slnečného dňa.

Trasa

Lipovce – nad Sošňom – Mindžová, útulňa Chotárna – Mindžová – sedlo Buče - Buče – sedlo Magura – Magura – Bachureň, sedlo – Bachureň – Bachureň, sedlo – Magura, sedlo – Lačnov – Lačnovský kaňon – Lipovce

Štvorkolesové približovadlo odstavujeme pri kostole v Lipovciach, tesne pred ôsmou ráno je malá parkovacia plocha prázdna. Stúpame kúsok hore dedinou a na jej hornom konci pokračujeme modrou TZT smerom na Mindžovú. Tento úsek vedie lúkami s obmedzenými výhľadmi na dedinu, vyššie vidieť krásne široké údolia s nízkou inverznou oblačnosťou v okolí Prešova, škoda len, že je to presne oproti slnku... Dostávame sa k sedlu Mindžová, odkiaľ vidieť aj charakteristický tvar troch „prešovských sopiek“, známe krivky Slanských vrchov i (mne) menej známe línie Čergova. Pod nohami vidno však aj stopy štvorkolkárov, ktoré v tom mále snehu znamenajú poriadne koľaje. Sú tu aj stopy po lyžiaroch spred pár dní, teraz by to pravé orechové (pre nich) veru nebolo.

V skupine borovíc neďaleko sedla sa črtá čosi ako chatka, ba i dve postavy pri nej vidíme, a tak sa vydávame preskúmať, čo je to zač. S prekvapením zisťujeme, že je to pekná drevená chatka s vedľa stojacim prístreškom. Na chatke je nápis Chotárna a vyzerá byť takmer ako nová. Až doma zisťujem na Hikingu, že je to útulňa Chotárna pod Mindžovou. Môžem potvrdiť, že je stále v dobrom stave a verím a držím palce, aby to tak ešte dlho platilo. A tiež súhlasím, že krajšiu útulňu som ešte asi nevidel, a tak ozaj vďaka ľuďom, ktorí sa zaslúžili o jej výstavbu. V útulni prespali mimochodom mladí vranovskí turisti, ako sme zistili v krátkom rozhovore s nimi.

Pokračujeme a vraciame sa na hrebeň a ním na vrchol Mindžovej, značka bola nedávno presmerovaná a vedie logicky priamo cezeň. Nasleduje nepríjemný zostup štvorkolkármi vyjazdeným úsekom do sedla Buče, našťastie je krátky a o chvíľu sa znova kocháme výhľadmi do údolí okolia Prešova. Za sedlom Buče pri vrcholovej stanici vleku si dávame väčšiu občerstvovaciu prestávku, po ktorej pokračujeme krátkym úsekom lesom, za ktorým znova nasleduje lúčnatá časť. Takýto charakter výrazne prevažuje, a hodnotíme ho ako veľmi vhodný či už na bežky v zime, alebo na bicykel v lete.

Z vrcholu Buče prvýkrát vidíme aj Kráľovu hoľu, tú vidieť aj zo sedla Magury, z ktorého môžeme navyše pozorovať aj hrebeň Čergova. Z sedla nepokračujeme po značke, ale viditeľným chodníkom na hrebeň Magury. Nevieme, či nás čakajú výhľady, ale o to viac sme potom príjemne prekvapení. Z hrebeňa vidieť Vysoké Tatry, najprv pomedzi smreky, neskôr nerušene ponad rúbanisko. Po krásnych výhľadoch na Tatry minihrebeň Magury prináša ako bonus potešenie z pohľadov na krásne solitérne smreky a jedle na vrcholovej lúke. Trochu nechápeme, prečo cenný, turisticky zaujímavý úsek značka obchádza. Len hádame, čo môže byť dôvodom – nebolo rúbanisko, neboli výhľady, či možno poľovnícke záujmy na hrebeni, kde nechýbali posedy a kŕmidlá...?

Hrebeňom Magury schádzame rovno do sedla Bachureň, odkiaľ odbočkou zelenej TZT pokračujeme pre zmenu pekným lesným úsekom na najvyšší, rovnomenný vrchol pohoria Bachureň. Na vrchole sa nám ponúkajú znova pekné pohľady na Tatry (výhľad určite nie je kruhový, ako je naznačený na mape). Svah pod výhľadom, zrejme predtým vysekaný, začína znovu pomaly zarastať. Je tam umiestnená vrcholová kniha, kde po stručnom pochvalnom zápise sa dvíhame, aby sme sa vrátili do sedla (jediný dvakrát absolvovaný úsek na dnešnej trase).

Po zostupe do sedla Bachureň sa vraciame do sedla Magura po červenej TZT a z neho takmer bez zastavenia pokračujeme mimo značky, ale zato aj na mape vyznačenou lesnou cestou, vedúcou polootvoreným terénom, lemovaným prevažne smrekovcami, dole do Lačnova. Cesta nás privádza k známej kaplnke na hornom okraji obce, od ktorej sú pekné výhľady na vskutku zaujímavú horskú dedinku. Až tu stretávame ďalšieho turistu – sólistu s bežkami v rukách. To ešte nevieme, že bude aj posledným v tento deň, koho sme stretli pri túre. Prechádzame Lačnovom, obdivujúc viaceré staré domčeky, ale i mnohé ďalšie, podľa výzoru upravené a využívané len ako víkendové chalupy.

V dolnej časti sa nachádza pekný grécko-katolícky kostolík, zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi, tabuľa s označením pamiatkovej a pešej zóny i drevený bufet. Tento, bohužiaľ pre nás, je zavretý, no ani sa nedivíme, keď si uvedomíme, že sme celou cestou dole dedinou nikoho ani len nevideli, niežeby ešte stretli... Pripadali sme si takmer ako v skanzene, akoby sa zastavil čas. My sa zastaviť nemôžme, aj keď čas máme dobrý, pokračujeme k hornému ústiu Lačnovského kaňonu. Jeden z nás tu už bol, pre nás ďalších dvoch je to premiéra. Trochu sa obávame jeho schodnosti v tomto období, až na jedno jediné miesto to bolo nakoniec v pohode.

Nuž, po prechode Lačnovským kaňonom môžem skonštatovať, že je to zaujímavá roklina a pri tomto krátkom prvotnom „prieskume“ sme určite neodhalili jeho mnohé ďalšie pozoruhodné miesta, nachádzajúce sa v jeho bližšom či v vzdialenejšom okolí... Už nás po ďalšej občerstvovacej prestávke pri jazierkách pod ústím rokliny čakal len prechod skratkou cez otvorený terén do obce Lipovce, kde sme zišli takmer presne k odstavenému autu. Ešte sme sa síce pustili nájsť cestu k Lipoveckému hradu, ale od toho po informácii od miestnych sme upustili, keďže sa nenachádza blízko pri obci.

Zhodnotenie

Región som určite nenavštívil naposledy, veď sme nevideli jaskyňu Zlú dieru (Zla džura), Voroblik, jaskyne pod Mindžovou, Lipovecký hrad a ďalšie zaujímavé miesta, nehovoriac o susednom Branisku so Sľubicou či Smrekovicou, Rajtopíkmi... Stále a stále si po takýchto túrach človek uvedomuje, aké je to Slovensko rozmanité...

P. S.: Sklamali nás len zavreté hostince, chceli sme podporiť miestne „služby pocestným“ v Lačnove, Lipovci či Šindliari, ale bez úspechu. Tak teda snáď nabudúce!

Súvisiace odkazy

Lačnov
Lipovce
Hotel Canyon
bachuren.sk
Buče

Fórum 28 príspevkov
Bachureň z Lipoviec v zime-nezime 21/04/14 10:05 28 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Skialp Zimná Vihorlatská osmička II. Možností túr vo Vihorlatských vrchoch po značených trasách veľa niet, preto je najlepšie skombinovať vyznačený úsek s niektorým z tých, na ktorých vyznačenie sa „zabudlo“. Hlavne, ak tam chodíte častejšie a nechcete opakovať donekonečna rovnaké trasy. 04/03/15 Alexander Daňo Vihorlatské vrchy
Túra Makovica - okruh z Juskovej Vole Slanské vrchy sa snažím navštíviť aspoň raz za rok. A pokiaľ to len trochu ide, naplánujem si vždy niečo nové. Tentoraz ma pri pohľade do mapy zaujala možnosť okruhu s východiskom v Juskovej Voli. Túto obec som zatiaľ pri turistickej príležitosti nenavštívil, ak vôbec. 08/12/14 Alexander Daňo Slanské vrchy
Túra Bachureň z Lipoviec v zime-nezime Asi každý z nás rád spoznáva miesta, kde dosiaľ nebol. Nie som výnimkou, preto som sa rád pridal k nápadu navštíviť jedno z najmenších pohorí – Bachureň. Síce v netypicky zimnom počasí, keď bolo zbytočné brať či už snežnice, nebodaj lyže, ale zato počas pekného slnečného dňa. 02/03/14 Alexander Daňo Branisko, Šariš
Najnovšie články na titulke
 
Útulňa Útulňa pod Kečkou V Starohorských vrchoch vznikla nová útulňa, ktorá svojou polohou blízko červenej turistickej značky E8 môže poslúžiť ako alternatíva hlavne pre nízkotatranských hrebeňovkárov alebo SNP-čkarov. Samozrejme, aj pre každého turistu, ktorému vyhovuje viac interiér, ako prístrešok v Hiadeľskom sedle. Cestu k útulni označuje šípka. Objekt je oficiálne táborisko v NP Nízke Tatry. Prenocovať tu však nemôžete v priestore okolo chaty v stanoch, ale len vnútri. dnes Pavol Horváth Starohorské vrchy
Reportáž Za medveďmi do Tichej doliny Po jarnom pozorovaní vtákov prišlo v auguste na pozorovanie väčších zvierat, a to rovno medveďov. Vybrali sme sa za nimi do Tichej doliny v Tatrách. Tichá dolina je jednou z najdlhších slovenských dolín, a keďže medvede sa tu pozorujú na viacerých stanovištiach, je praktické vzdialenosť medzi nimi preklenúť bicyklom. včera Soňa Mäkká Reportáže
Správa Nový návrh hraníc UNESCO pralesov vyvolal rušnú diskusiu Ministerstvo životného prostredia SR predstavilo minulý týždeň nové hranice Karpatských bukových pralesov na Slovensku. Tie boli do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísané v roku 2007, ale reálne sa chránila iba malá časť jadrovej zóny nominačného projektu, nárazníková zóna existovala len na papieri. Aktuálne predstavený návrh vyvolal rušnú diskusiu medzi ministerstvom, štátnou ochranou prírody a niektorými mimovládnymi organizáciami. 19/09/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Bachureň z Lipoviec v zime-nezime 21/04/14 10:05 28 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Šariš: Bachureň a Branisko
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1081 m n. m.
    • min: 590 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1200 m
    • klesanie: 1200 m
  • Vzdialenosť
    • 17 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 05.02.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 49.0578 ° SŠ
      dĺžka: 20.95228 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0578 ° SŠ
      dĺžka: 20.95228 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Lipovce, prameň pod Mindžovou, Lačnovský kaňon
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Lipovce (bus, parkovanie pri kostole)
  • Doplňujúce súbory
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.81 (0.24)