Túra

Skryté poklady Malých Karpát – Skalka

14.03.14
V cykle Príručka starého svišťa sa pravidelne venujem krátkym, menej náročným okruhom, ktoré sa dajú pohodlne zvládnuť za pár hodín. Malé Karpaty sú vďačné pohorie popretkávané hustou sieťou lesných ciest, a aj keď tu nájdeme veľa značkovaných trás, mnoho krás sa skrýva bez toho, aby k nim viedla turistická značka. Boli časy, kedy som zámerne vyhľadával značené trasy a postupne som odfajkol aj poslednú. Dnes sa s radosťou oddávam túram, ktoré nie sú predpísané nikým a ničím. Ak mám chuť, použijem lesnú cestu, ľudský chodník či zvieraciu prť, prípadne kráčam panenským terénom. Taká bola aj výprava na brdo Skalka, ty brďo...

Trasa

Doľany – Skalka – Nad Jarkami – Zabité – Doľany (trasa na mape)

Všetko začalo ešte vlani v lete, keď sme s Monikou a našou malou Čili vystúpili na Čiernu skalu a obdivovali výhľady na rozsiahle doliny pod nami. To spustilo najprv spomienky. Dávno, veľmi dávno sme prešli na bicykloch trasu na Solírov a išli hrebeňom Šišoretného, ale do týchto miest sme sa nikdy príliš nedostali. Keď sme tak sedeli na skale a obdivovali širokú dolinu ovenčenú horami, chodilo mi hlavou, že by bolo dobré sa tam dolu pozrieť. A teraz prišiel správny čas. V príprave na výlet som obzeral najmä Geldek, kam som sa na hanbu sveta ešte nikdy nedostal, ale zrak mi pri štúdiu mapy padol na kopce Skalka a Sklený vrch. Tam chceme ísť!

Z Dolian

Autíčko nechávame pri fare v Doľanoch a hneď robím prvú chybu. Namiesto toho, aby som našu minivýpravu viedol na západ a potom na sever na lesnú cestu, ktorá by nás doviedla na svahy Skalky popri lokalite Deväť dubov, vykročil som rovno do doliny, ktorou by sme sa mali vracať späť. Až keď opúšťame obec, nazerám do mapy, ale už sa nám nechce vracať. Po ľavej ruke máme mierne zasnežený, poriadne strmý svah, ktorý sa nám nechce zdolávať, tak ideme ďalej, však nejako sa to utrasie. Hoci v nížinách nebolo ani zmienky o snehu, tu kráčame po ujazdenom zľadovatenom povrchu až k starej pálfyovskej papierni, ktorá tu stojí od 18. storočia. Pri nej nachádzam dolinku s náznakom chodníka, dávnejšie tu hádam zvážal traktor drevo. Odbočujeme tam, snehu razom pribúda a všade vidíme stopy zvierat.

Opäť vychádza na víkend zamračené, clivé počasie, tentokrát aj s nárazovým vetrom. Hlboko v lese ho až tak nepociťujeme, užijeme si ho až neskôr. Žľab, ktorým vystupujeme, je pomerne strmý, dáva nám celkom zabrať, snehu pribudlo, aj keď na snežnice to nie je. Len na jednom mieste Monika hromží, lebo sa prepadáva nad členky a keďže si nenavliekla gamaše, tak jej sneh končí v topánkach. "Už nikdy nepôjdem na žiadnu zimnú turistiku," atď., pomáham jej nasadiť si návleky a po občerstvení sa čajom z termosky pokračujeme do strminy nad nami.

Lesnou cestou pod vrchol

Podľa mapy by mala byť nad nami nejaká cesta, ktorá by mala naberať výšku šikmo sprava doľava a naozaj, po chvíli ju zbadám. Tam je terén najstrmší. Monike objasňujem techniku zakopávania, s ktorou sa dá stúpať aj do strmého svahu, tu musíme preraziť vrstvu až do kamenistého povrchu, nakoniec sa aj s pomocou "céčkových" podrážok vydriapeme hore a sme na ceste. Nedávno tu muselo ísť terénne auto, jeho stopy nás budú sprevádzať dlhšie.

Ako sme vystúpili do väčšej nadmorskej výšky, vchádzame do oblasti, kde predchádzajúcu noc bola mrznúca hmla a les naberá čarovnú podobu. Osuheľ na kmeňoch a konároch neustále priťahuje objektív môjho aparátu, ktorý mám, ako vždy, zavesený pri páse, stále pripravený zachytiť niečo pekné alebo zaujímavé. Cvak a ďalších 25 MB je zaznamenaných na karte.

S pribúdajúcou výškou pribúda poryvov vetra, stromy vydávajú vŕzgavé zvuky, ktoré by uprostred noci vyvolávali pocit filmového hororu. Na jednom mieste opúšťame stopy auta, lebo keška, ktorá by tu kdesi mala byť, je viac vľavo. Pred nami sa objavuje skalnatý hrebienok, štveráme sa priamo na vrchol hory Skalka. Celkom obstojne fučí vietor, ak ešte pred dvomi týždňami na Krupinskej planiny pri Pláštovciach bolo iba clivo, dnes je úplne nevľúdne.

Na skalách Skalky

Hrebeň je pomerne úzky, osuheľ na stromoch je poriadna. Vietor na chvíľu trhá mraky a pomedzi stromy vidno susedný vrchol Skleného vrchu. Keď sa poniže objaví drevený kríž, rozpoviem Monike jeho históriu. Keď v roku 1945 tadiaľto prechádzal front, obyvatelia dediny sa báli a poslali dvoch mladých chlapcov ukryť sa na Skalku. Ale na Sklenom vrchu mali Nemci palebné postavenie a keď sa zvedaví chlapci objavili na protiľahlom vrchu, vojaci sa domnievali, že by to mohli byť partizáni, nelenili a guľometom ich postrieľali.

Pozerám sa na vrch oproti, pokúšam sa predstaviť si tú udalosť, smrť vo voňavom jarnom vzduchu, úplne na konci vojny, ech, zlý osud to bol. My máme sneh, menšiu víchricu, driapem sa po skalách, lebo hľadám kešku. Je to typický malokarpatský tvrdý kremenec, nachádzam skrýšu a ideme ku krížu. Pod nohami máme - pre Malé Karpaty nezvyčajné - čučoriedky, ale v zime z nich nemáme nijaký úžitok. Aj keď sa v nevľúdnej víchrici dlho nezdržíme, moje zmysly sú naštartované na 120 % a vnímam jedinečnosť skrytého pokladu. Skaly, stromy, čučoriedky, mrazivý vietor, tragédia uviaznutá v čase, vlastne máme šťastie, že sme tu práve teraz, počasie dáva nášmu výletu správny rámec. Obdivujeme vyrezávaný kríž, do ktorého sa vtelil veľký smútok matiek a otcov a potom je čas ísť ďalej. Schádzame dolu, zelená značka z Častej je prekvapivo blízko, tam stretávame partiu mladých, čo pre istotu uväzujú na vôdzku psa - vyzerá ako pitbull.

Popri zvernici

Nachádzame sa v známom teréne, prechádzali sme tadiaľto s Monikou v neskorej jeseni pred 27 rokmi, vtedy sme nocovali na Kolovrátku a túra mi veľmi utkvela v pamäti, lebo kvôli chorobe a pobytu v nemocnici to bol pre mňa nadlho posledný pobyt v prírode. Teraz je zima, sneh a objavujú sa nám scenérie, ktorým dominuje Geldek. Na jednom mieste sa výhľady otvárajú, aj tu sa realizoval nejaký holorub. Zo dvakrát prechádzame bráničkami v plote a pod Geldekom chvíľu uvažujem, no vzhľadom na to, že vrchol je zahalený v mrakoch a výhľady nestoja za nič, odkladáme výstup na inokedy. Tým pádom je najdramatickejšia časť vychádzky za nami.

Dolinami do Dolian

Spod Geldeka prechádzame romantickými lúkami, potom prichádzame na križovatku značiek "nad Jarkami", kde sa naša trasa ostro zatáča na východ. Zdanlivo nezáživné chodenie údoliami je oživené pohľadmi na stromy, machy, potôčiky, turistika nie len o dramatických výhľadoch, ale aj o cite pre detail, radosti z pohybu a láske k najobyčajnejším prejavom prírody. Ako sa v zime cíti zvláštna zelená riasa na kmeňoch bukov? Kde je líška, ktorej stopy vidíme vedľa chodníka? Ako chutili bukvice, čo tu spod snehu vyrývali diviaky?

Po dvoch kilometroch pochodu prichádzame k horárni Zabité, kde sa na dvoch jazierkach korčuľujú ľudia, stretávame aj turistov s batohmi a oproti nám uteká aj bežec. Musíme si dávať pozor, lebo sneh je miestami na ceste ako ľad, vyhľadávame mäkké miesta po okrajoch, nemáme chuť sa rozpleštiť na zemi. Klesáme pomedzi hory, po pravej ruke sa dvíha masív Skleneného vrchu a potom Skalky, pokúšam sa rozoznávať tvary hôr, ktoré sme prešli, na jednom mieste objavujem začiatok zvážnice, na ktorú sme sa predtým škriabali žľabom.

Na konci túry tesne pred dedinou ešte nachádzame nad dolinou zvláštne miesto, kde v drevenej ohrade vidíme niečo ako miniatúrny amfiteáter s ohniskom a prístreškom, ktorý zrejme slúži ako bufet. Tušíme, že tu bývajú nejaké zaujímavé akcie, ale nič bližšie sa mi nepodarilo zistiť. Prekvapenie nás čaká pri aute, lebo okolo kostola stoja zástupy ľudí, až potom sa ťapnem po čele, Hromnice, preto tu je toľko ľudí. Krátka túra je za nami, napriek nepríjemnému počasiu to bola pekná zimná vychádzka a hovoríme si, že do okolia sa ešte chceme vrátiť.

Fórum 17 príspevkov
Skryté poklady Malých Karpát – Skalka 12/02/17 09:14 17 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Skryté poklady Malých Karpát – Železník Už dávnejšie mi na mape priťahoval zrak kužeľovitý vrch nad Solírovom, má priam nadprirodzene dokonalé tvary. Pred časom mi jeden známy povedal, že tam narazili na nejakú magnetickú anomáliu, fíha, tak to určite postavili mimozemšťania. Keď som potom na jednej mape našiel názov Železník, reči o magnetizme získali váhu. Kam sa hrabú pyramídy? Vstup do hviezdnej brány je určite u nás. Boli sme sa tam pozrieť a treba dodať, že výsledkom bola jedna z najlepších túlačiek za dlhý čas. 01/07/19 Pavol Timko Malé Karpaty
Túra Veľké paseky pod Roštúnom Niektorí čitatelia si možno poklopkajú po čele – Pali sa zbláznil a píše o nejakej bezvýznamnej lúke pod bezvýznamným kopcom v bezvýznamnom pohorí v malej bezvýznamnej krajine. Ale to je len uhol pohľadu. Raz dávno som ju zazrel z diaľky, rozbúchalo sa mi srdce a vedel som, že si nedám pokoja, kým relatívne pustú časť Karpát nenavštívim. Vlastne by som článok zaradil do mojej edície Skryté poklady Malých Karpát. 27/06/19 Pavol Timko Malé Karpaty
Túra Skryté poklady Malých Karpát – Egreš Prvýkrát som výrazný homoľovitý vrchol s nezvyčajným názvom videl v roku 1987, keď sme s Monikou išli cez Malé Karpaty z Častej do Plaveckého Podhradia s nocľahom na Kolovrátku. Párkrát mi ešte pritiahol zrak počas cyklistických túr v okolí, ale nejako som sa k nemu za masívny plot zvernice neodhodlal vyraziť. Aj keď ma v minulosti niekoľkokrát zvedavosť premohla a na jej územie som potichu liezol cez oplotenie, až po jej oficiálnom sprístupnení som sem začal chodiť vyslovene pravidelne. 10/06/19 Pavol Timko Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. dnes Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. včera Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. 18/08/19 Peter Straka Javorníky

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Skryté poklady Malých Karpát – Skalka 12/02/17 09:14 17 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 574 m n. m.
    • min: 360 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 480 m
    • klesanie: 480 m
  • Vzdialenosť
    • 12 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 01.02.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.41916 ° SŠ
      dĺžka: 17.3729 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.41916 ° SŠ
      dĺžka: 17.3729 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) - Doľany (bus, parkovanie pri fare)
  • Doplňujúce súbory
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.06 (0.49)