Túra

Skryté poklady Malých Karpát – Skalka

14. 03. 2014
V cykle Príručka starého svišťa sa pravidelne venujem krátkym, menej náročným okruhom, ktoré sa dajú pohodlne zvládnuť za pár hodín. Malé Karpaty sú vďačné pohorie popretkávané hustou sieťou lesných ciest, a aj keď tu nájdeme veľa značkovaných trás, mnoho krás sa skrýva bez toho, aby k nim viedla turistická značka. Boli časy, kedy som zámerne vyhľadával značené trasy a postupne som odfajkol aj poslednú. Dnes sa s radosťou oddávam túram, ktoré nie sú predpísané nikým a ničím. Ak mám chuť, použijem lesnú cestu, ľudský chodník či zvieraciu prť, prípadne kráčam panenským terénom. Taká bola aj výprava na brdo Skalka, ty brďo...

Trasa

Doľany – Skalka – Nad Jarkami – Zabité – Doľany (trasa na mape)

Všetko začalo ešte vlani v lete, keď sme s Monikou a našou malou Čili vystúpili na Čiernu skalu a obdivovali výhľady na rozsiahle doliny pod nami. To spustilo najprv spomienky. Dávno, veľmi dávno sme prešli na bicykloch trasu na Solírov a išli hrebeňom Šišoretného, ale do týchto miest sme sa nikdy príliš nedostali. Keď sme tak sedeli na skale a obdivovali širokú dolinu ovenčenú horami, chodilo mi hlavou, že by bolo dobré sa tam dolu pozrieť. A teraz prišiel správny čas. V príprave na výlet som obzeral najmä Geldek, kam som sa na hanbu sveta ešte nikdy nedostal, ale zrak mi pri štúdiu mapy padol na kopce Skalka a Sklený vrch. Tam chceme ísť!

Z Dolian

Autíčko nechávame pri fare v Doľanoch a hneď robím prvú chybu. Namiesto toho, aby som našu minivýpravu viedol na západ a potom na sever na lesnú cestu, ktorá by nás doviedla na svahy Skalky popri lokalite Deväť dubov, vykročil som rovno do doliny, ktorou by sme sa mali vracať späť. Až keď opúšťame obec, nazerám do mapy, ale už sa nám nechce vracať. Po ľavej ruke máme mierne zasnežený, poriadne strmý svah, ktorý sa nám nechce zdolávať, tak ideme ďalej, však nejako sa to utrasie. Hoci v nížinách nebolo ani zmienky o snehu, tu kráčame po ujazdenom zľadovatenom povrchu až k starej pálfyovskej papierni, ktorá tu stojí od 18. storočia. Pri nej nachádzam dolinku s náznakom chodníka, dávnejšie tu hádam zvážal traktor drevo. Odbočujeme tam, snehu razom pribúda a všade vidíme stopy zvierat.

Opäť vychádza na víkend zamračené, clivé počasie, tentokrát aj s nárazovým vetrom. Hlboko v lese ho až tak nepociťujeme, užijeme si ho až neskôr. Žľab, ktorým vystupujeme, je pomerne strmý, dáva nám celkom zabrať, snehu pribudlo, aj keď na snežnice to nie je. Len na jednom mieste Monika hromží, lebo sa prepadáva nad členky a keďže si nenavliekla gamaše, tak jej sneh končí v topánkach. "Už nikdy nepôjdem na žiadnu zimnú turistiku," atď., pomáham jej nasadiť si návleky a po občerstvení sa čajom z termosky pokračujeme do strminy nad nami.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Lesnou cestou pod vrchol

Podľa mapy by mala byť nad nami nejaká cesta, ktorá by mala naberať výšku šikmo sprava doľava a naozaj, po chvíli ju zbadám. Tam je terén najstrmší. Monike objasňujem techniku zakopávania, s ktorou sa dá stúpať aj do strmého svahu, tu musíme preraziť vrstvu až do kamenistého povrchu, nakoniec sa aj s pomocou "céčkových" podrážok vydriapeme hore a sme na ceste. Nedávno tu muselo ísť terénne auto, jeho stopy nás budú sprevádzať dlhšie.

Ako sme vystúpili do väčšej nadmorskej výšky, vchádzame do oblasti, kde predchádzajúcu noc bola mrznúca hmla a les naberá čarovnú podobu. Osuheľ na kmeňoch a konároch neustále priťahuje objektív môjho aparátu, ktorý mám, ako vždy, zavesený pri páse, stále pripravený zachytiť niečo pekné alebo zaujímavé. Cvak a ďalších 25 MB je zaznamenaných na karte.

S pribúdajúcou výškou pribúda poryvov vetra, stromy vydávajú vŕzgavé zvuky, ktoré by uprostred noci vyvolávali pocit filmového hororu. Na jednom mieste opúšťame stopy auta, lebo keška, ktorá by tu kdesi mala byť, je viac vľavo. Pred nami sa objavuje skalnatý hrebienok, štveráme sa priamo na vrchol hory Skalka. Celkom obstojne fučí vietor, ak ešte pred dvomi týždňami na Krupinskej planiny pri Pláštovciach bolo iba clivo, dnes je úplne nevľúdne.

Na skalách Skalky

Hrebeň je pomerne úzky, osuheľ na stromoch je poriadna. Vietor na chvíľu trhá mraky a pomedzi stromy vidno susedný vrchol Skleného vrchu. Keď sa poniže objaví drevený kríž, rozpoviem Monike jeho históriu. Keď v roku 1945 tadiaľto prechádzal front, obyvatelia dediny sa báli a poslali dvoch mladých chlapcov ukryť sa na Skalku. Ale na Sklenom vrchu mali Nemci palebné postavenie a keď sa zvedaví chlapci objavili na protiľahlom vrchu, vojaci sa domnievali, že by to mohli byť partizáni, nelenili a guľometom ich postrieľali.

Pozerám sa na vrch oproti, pokúšam sa predstaviť si tú udalosť, smrť vo voňavom jarnom vzduchu, úplne na konci vojny, ech, zlý osud to bol. My máme sneh, menšiu víchricu, driapem sa po skalách, lebo hľadám kešku. Je to typický malokarpatský tvrdý kremenec, nachádzam skrýšu a ideme ku krížu. Pod nohami máme - pre Malé Karpaty nezvyčajné - čučoriedky, ale v zime z nich nemáme nijaký úžitok. Aj keď sa v nevľúdnej víchrici dlho nezdržíme, moje zmysly sú naštartované na 120 % a vnímam jedinečnosť skrytého pokladu. Skaly, stromy, čučoriedky, mrazivý vietor, tragédia uviaznutá v čase, vlastne máme šťastie, že sme tu práve teraz, počasie dáva nášmu výletu správny rámec. Obdivujeme vyrezávaný kríž, do ktorého sa vtelil veľký smútok matiek a otcov a potom je čas ísť ďalej. Schádzame dolu, zelená značka z Častej je prekvapivo blízko, tam stretávame partiu mladých, čo pre istotu uväzujú na vôdzku psa - vyzerá ako pitbull.

Popri zvernici

Nachádzame sa v známom teréne, prechádzali sme tadiaľto s Monikou v neskorej jeseni pred 27 rokmi, vtedy sme nocovali na Kolovrátku a túra mi veľmi utkvela v pamäti, lebo kvôli chorobe a pobytu v nemocnici to bol pre mňa nadlho posledný pobyt v prírode. Teraz je zima, sneh a objavujú sa nám scenérie, ktorým dominuje Geldek. Na jednom mieste sa výhľady otvárajú, aj tu sa realizoval nejaký holorub. Zo dvakrát prechádzame bráničkami v plote a pod Geldekom chvíľu uvažujem, no vzhľadom na to, že vrchol je zahalený v mrakoch a výhľady nestoja za nič, odkladáme výstup na inokedy. Tým pádom je najdramatickejšia časť vychádzky za nami.

Dolinami do Dolian

Spod Geldeka prechádzame romantickými lúkami, potom prichádzame na križovatku značiek "nad Jarkami", kde sa naša trasa ostro zatáča na východ. Zdanlivo nezáživné chodenie údoliami je oživené pohľadmi na stromy, machy, potôčiky, turistika nie len o dramatických výhľadoch, ale aj o cite pre detail, radosti z pohybu a láske k najobyčajnejším prejavom prírody. Ako sa v zime cíti zvláštna zelená riasa na kmeňoch bukov? Kde je líška, ktorej stopy vidíme vedľa chodníka? Ako chutili bukvice, čo tu spod snehu vyrývali diviaky?

Po dvoch kilometroch pochodu prichádzame k horárni Zabité, kde sa na dvoch jazierkach korčuľujú ľudia, stretávame aj turistov s batohmi a oproti nám uteká aj bežec. Musíme si dávať pozor, lebo sneh je miestami na ceste ako ľad, vyhľadávame mäkké miesta po okrajoch, nemáme chuť sa rozpleštiť na zemi. Klesáme pomedzi hory, po pravej ruke sa dvíha masív Skleneného vrchu a potom Skalky, pokúšam sa rozoznávať tvary hôr, ktoré sme prešli, na jednom mieste objavujem začiatok zvážnice, na ktorú sme sa predtým škriabali žľabom.

Na konci túry tesne pred dedinou ešte nachádzame nad dolinou zvláštne miesto, kde v drevenej ohrade vidíme niečo ako miniatúrny amfiteáter s ohniskom a prístreškom, ktorý zrejme slúži ako bufet. Tušíme, že tu bývajú nejaké zaujímavé akcie, ale nič bližšie sa mi nepodarilo zistiť. Prekvapenie nás čaká pri aute, lebo okolo kostola stoja zástupy ľudí, až potom sa ťapnem po čele, Hromnice, preto tu je toľko ľudí. Krátka túra je za nami, napriek nepríjemnému počasiu to bola pekná zimná vychádzka a hovoríme si, že do okolia sa ešte chceme vrátiť.

Fórum 19 príspevkov
Skryté poklady Malých Karpát – Skalka 24/11/20 20:18 19 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Rada Výbava na viacdenné pochody Po niekoľkých diskusiách s priateľmi na tému “vybavenie na viacdňové turistické výpravy”, som sa rozhodol spísať svoje skúsenosti a odporúčania. Keď text koloval medzi kamarátmi, prečo ho nezverejniť ako článok? Kým na jednodňových túrach bežne beriem aj veci, ktoré by iní považovali za zbytočnosti, pri viacdenných pochodoch sa snažím udržať hmotnosť nákladu v rozumných medziach, ale myslím, že sa ešte stále nezaraďujem do kategórie “ultra light”. V článku spomeniem aj mnou stále častejšie používaný (ale turistami zabudnutý) spôsob prípravy stravy na klasickom ohni. 14/10/20 Pavol Timko Ako sa zbaliť
Reportáž Renovácia salaša Obrubovanec dokončená 21. - 23. augusta sme v rámci aktivít OZ Sloboda pohybu dokončili renováciu salaša, na akcii sa zúčastnilo 15 ľudí. Spravili sme všetky podstatné roboty a zostali nám len niektoré drobnosti, ktoré zvládneme v rámci bežnej údržby v budúcnosti. Salaš už slúži turistickej verejnosti a je veľmi príjemnou zastávkou na Rudnej magistrále. 23/09/20 Pavol Timko Reportáže
Reportáž Začali sme s obnovou salaša Obrubovanec 8. až 12. júla 2020 začala renovácia salaša Obrubovanec na hrebeni Zákľuk. Zrealizovalo ju občianske združenie Sloboda pohybu ako svoju úplne prvú akciu zameranú na zlepšovanie turistickej infraštruktúry. 20/07/20 Pavol Timko Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Túra Aladár a Titicaca v Podpoľaní Zákaz cestovať mimo okres určite nepotešil viacerých turistov. Ale v živote to už tak býva, že všetko zlé je aj na niečo dobré. Konečne sme mnohí spoznali aj niektoré zaujímavosti vo vlastnom okrese. A nemusia to byť len kopce. Oko turistu sa predsa rado pristaví aj na krásnej vodnej hladine. Väčšina turistov pozná Štrbské, Hincovo či Popradské pleso, a aj keď pri nich neboli, určite aspoň počuli o Beňatine či Morskom oku. dnes Danka Tomášiková Poľana
Správa Aký bol rok 2020 – návštevnosť a najlepšie články Prelom rokov je dobrá príležitosť na bilanciu. Návštevnosť nám opäť narástla, no minulý rok bol špeciálny kvôli epidémii koronavírusu a preto bol nárast veľmi výrazný. Objavili nás totiž aj ľudia, ktorí bežne do hôr nechodia alebo chodia len príležitostne. Vďaka pandemickým opatreniam však boli iné možnosti rekreácie obmedzené a tak turistika zaznamenala boom. Z pohľadu autorov nám opäť tradične aktívni autori aj tento rok venovali svoju priazeň, a privítali sme aj niekoľko nových. Okrem klasických popisov túr ďalej pokračujeme v rozvoji tém ochrany prírody a veľký nárast obľúbenosti zaznamenali aj naše podcasty. 17/01/21 Ľubomír Mäkký Zaujímavosti
Cyklotúra Tlstý javor – Brezno s deťmi na bicykloch Keď sme už na bicykloch s našimi chlapcami prejazdili azda všetky možné rovinky v okolí Brezna (veľa ich teda nie je), začali sme vymýšľať výlety, na ktorých je potrebné trochu aj zabrať do pedálov. Jedným z nich je cyklotúra zo známeho sedla v hlavnom hrebeni Veporských vrchov – Tlstý javor, odkiaľ pôjdeme do Brezna. včera Mirka a Milan Kvietkovci Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Skryté poklady Malých Karpát – Skalka 24/11/20 20:18 19 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 574 m n. m.
    • min: 360 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 480 m
    • klesanie: 480 m
  • Vzdialenosť
    • 12 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 01.02.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.41916 ° SŠ
      dĺžka: 17.3729 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.41916 ° SŠ
      dĺžka: 17.3729 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) - Doľany (bus, parkovanie pri fare)
  • Doplňujúce súbory
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.41 (0.68)