Trasa

Bratislava–Lamač, časť Podháj – lesná asfaltka – lúka pod Kačínom (rázcestie afaltiek) – rekreačný areál Kačín a späť

Stretnutie sme si dohovorili na druhý januárový týždeň v nedeľu poobede. Účasť prisľúbilo osem rodín s malými deťmi. Na dohovorenom mieste na konečnej mestskej hromadnej dopravy v bratislavskom Lamači, časť Podháj pri informačnom paneli „Pamätník bitka pri Lamači 25 minút“ sme sa všetci stretli. Krátko po zvítaní sa väčšie deti oddelili a vyrazili. Po nich sme vstúpili do lesa aj my, ostatní účastníci.

Snáď každý návštevník si po vstupe do lesa všimne veľký kontrast, najprv hluk mesta a na to les - a nie hocaký. Krátko po vstupe nás upúta informačný panel, ktorý hovorí, že sme vstúpili do Bratislavského lesného parku, zóna oddychu a rekreácie. Zároveň územie spadá do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty).

Zakrátko sa napájame na červeno značený chodník. Úsek, ktorým sme doteraz prešli, nebol značený. Z miesta nášho východu viedla žltá značka na rázcestie Klanec s červenou značkou, to však nebol cieľ našej túry. Les bez snehu počas januára nie je taký pekný ako po iné ročné obdobia. Nám to však neprekáža. Od samého začiatku ideme po asfaltovej ceste. Popri ceste sa po pravej strane ťahá turistický chodník, značený červenou farbou. V druhej polovici trasy sa turistická trasa presúva na ľavú stranu cesty a súbežne s asfaltkou vedie k rekreačnému areálu Kačín.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prechádzame okolo prvej čistinky. Vidím drevený stôl, lavice a nechýba ohnisko. Pokračujme a prichádzame na druhú čistinku, ktorá už z diaľky púta borovicami, ktoré sú asi jediné v okolí. Lavice a ohnisko nechýbali ani na tejto čistinke. Pri ďalšej lesnej čistinke náš pohľad z diaľky pútali krásne zelené smreky, ktoré lemovali cestu.

Prichádzame na ďalšiu čistinku s pekným altánkom, kde sa spájajú (resp. rozdeľujú) dve asfaltové cesty. Jednou sme prišli a druhou sa dá prísť zo Železnej studničky, cesta podľa informačného panela končí na Bratislavskom hrade. Prechádza tadiaľ cykloturistická trasa. Spojením dvoch ciest pribudlo aj návštevníkov. Mňa zaujalo veľa bočných lesných ciest z každej svetovej strany. Nechýbajú informačné panely o lesných zvieratách, ktoré obývajú Bratislavský lesopark. Žiaľ, žiadne sme nevideli. Tabule taktiež informovali o drevinách tunajších lesných porastov.

Zo začiatku bola cesta mierne stúpajúca, v polovici rovina a nakoniec mierne stúpajúca. Po ľavej strane sa ťahá dlhá, na tejto trase posledná čistina. Nechýbali drevené stoly, lavice a ohnisko. Čistina pod Kačínom je najvyššie položená na našej trase. Okolie vyzeralo zaujímavo. Kvôli deťom nebol čas sa prejsť aj ďalej za čistinkou. Po pravej strane bolo ihrisko s dvomi bránkami.

Ešte pár metrov a sme v cieli vychádzky. Prešli sme niečo vyše troch kilometrov. Víta nás rekreačný areál Kačín. Čítam veľký informačný panel, že lokalita je po veľkej rekonštrukcii. Na mňa pôsobil pokojným a harmonickým dojmom. Ponúka veľké ohnisko, malé ohnisko, sedenie pri stole, lavičky, piknikové lavičky. Pre deti preliezačky. Estetické artefakty z prírodného kameňa a nechýba mapa areálu i cyklistických trás.

Tesne za Kačínom sa znovu križujú lesné cesty. Upútala ma autobusová zastávka. Bokom som zazrela aj pohostinstvo. Deti sa do sýtosti vyšantili. Bola aj opekačka. Malá Terezka mala práve rok a robila prvé samostatné krôčky a toto boli zároveň aj jej prvé turistické. Začiatkom roka sú ešte dni krátke a skoro prišla tma. Naspäť domov nám na cestu svietil mesiac. Deti sa už neoddelili, držali sa spolu s dospelými. Domov sme sa vrátili príjemne unavení.

Zhrnutie

Nenáročná vychádzka je poučná pre deti, môžu tu upevňovať priateľstvá. V každom ročnom období les vyzerá inak a preto sa nám určite nezunuje vrátiť sa so svojimi ratolesťami do rekreačného areálu Kačín aj viackrát do roka.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek