Túra

Veľký bok v zime - plní sa veľký sen II.

24.03.14
Z pohľadu dní začína druhá polovica putovania. Dĺžkovo bude iba polovičná a aj prevýšenia budú trochu jemnejšie. Napriek tomu zážitkovo pestrá a snáď i porovnateľná s úvodnými dvomi dňami. Spôsobí to avizovaná výrazná zmena počasia k horšiemu (ak sa to tak dá povedať). Jednoducho príde pravá zima so snehom, mrazom i vetrom. V úvode ma opäť čakajú neznáme končiny a až druhá polovica trasy ma povedie mojou z určitého pohľadu obľúbenou oblasťou Beňušky. Ponáhľať sa nemusím, a tak mám dostatok času na vychutnávanie hôr aj podmienok. Budík zvoní a tretí deň začína.

Trasa

Útulňa Ramža – Bacúšske sedlo – sedlo za Lenivou – Beňuška – útulňa Líška – Beňuška – sedlo za Lenivou – sedlo Čertovica

Keď Mikuláš prináša sneh, vietor a mráz

Opäť som toho veľa nenaspal a aj v útulni Ramža sa budím trochu unavený. Dnes je Mikuláša a ten zrejme mnohým tradične priniesol rôzne sladkosti. No mne musí stačiť cca 10 - 15 cm nového prašanu. A keďže stále sneží a fúka, vliezam naspäť do pelechu. Po čase vychádzam na denné svetlo. A to doslova. Vietor rozfúkal mraky a krásne svieti slnko. Bežím po foťák a robím pár záberov nádherne zasneženej krajiny. Aký to rozdiel oproti fádnemu včerajšku. Lenže je poriadna zima a za pár minút mi totálne omŕzajú všetky prsty. Pomaly raňajkujem okrem iného aj zmrznutú paradajku a vychutnávam chvíľkovú bezstarostnosť. Dnes ma čaká krátky presun na útulňu Líška pod Beňuškou, nemusím sa ponáhľať.

Medzitým sa obloha opäť zamračila a silnejúci vietor prihnal seriózne sneženie. Čas pokročil, a tak po desiatej konečne opúšťam pohodlie útulne. Meteorológovia na dnes a zajtra hlásili víchricu a sneženie, takže som dobre vedel, do čoho idem. Trochu adrenalínu v živote nezaškodí. Šliapem hustým zasneženým lesom, kde míňam odbočku k prameňu, ktorý v týchto podmienkach nemám šancu nájsť. Prekračujem pár vývratov a dúfam, že mi žiadny suchár neťukne na hlavu. Ocitám sa v rúbaniskách, ktoré sa tiahnu, kam až oko dovidí. Aj keď dnes to je vďaka hmle dosť obmedzené.

A až tu sa do mňa vietor naplno opiera. Mám čo robiť, aby som udržal rovnováhu. Pahýle v okolitej bezlesnej krajine sú poriadne ohýbané. Fotí sa ťažko a väčšina ľudí by asi foťák ani nevytiahla, ale ja si dokumentovanie nemôžem odpustiť. Našťastie je ešte málo snehu, a tak je línia chodníka viditeľná, lebo značkami sa to tu príliš nehemží. A absentuje aj doteraz výborné tyčové značenie. Pozvoľna stúpam tiahlym hrebeňom na Jánov grúň (1388 m). Vietor hučí, sneh padá zľava doprava a okolo sa rozprestiera apokalyptická krajina. Cítim sa zvláštne, ale vcelku príjemne. Neskôr klesám a dorážam k rázcestníku v Bacúšskom sedle.

Rúbaňami a lesmi v ústrety známemu kraju

Tabuľky typu: národný park či chránené vtáčie územie pôsobia v kontexte okolitého prostredia dosť bizarne. No vôbec sa tu nezdržiavam a pokračujem ďalej. Červená značka ma po dlhom čase privádza späť do lesa. Lenže v ňom sa trochu zamotávam a prvýkrát na túre blúdim. Našťastie to netrvá dlho a môj orientačný zmysel opäť víťazí. Následne sa na trase v pravidelných intervaloch striedajú rúbaniská s lesmi. Značenie je bezproblémové a dokonca sa zjavuje aj zimné tyčovanie. Snehu od rána poriadne pribudlo a môj krok sa tak priamoúmerne spomaľuje. Úsek je akýsi nekonečný a začínam toho mať doslova plné zuby. Keď sa znenazdajky ocitám v sedle za Lenivou, je to ako vykúpenie.

Je tu stôl s lavičkami, na ktoré ihneď odkladám batoh. Vyberám teplý čaj a v momente kropím púšť panujúcu v ústach. Krátko ešte študujem infotabuľky. Keďže stále husto sneží a fúka, zbytočne sa neflákam a uberám sa zelenou značkou smerom na Beňušku. Pomedzi obsypané smreky preliezam malý hrb a zastavujem na okraji peknej poľany zvanej Lenivá. Obďaleč stojí uzamknutá vojenská chata Barbora. Ukrývam sa v závetrí košatého smreku a očami skúmam odlesnený svah Beňušky, dvíhajúcej sa priamo predo mnou. Vyliezť hore bude ešte fuška.

Chvíľu sa odhodlávam na vstup na poľanu. Sneh je vyfúkaný a trčí tráva, no neskutočný víchor so mnou lomcuje ako s handrovou bábikou. Po úspešnom prekonaní prekážky začínam posledné stúpanie dnešného dňa. Som v závetrí, no ide to pomaličky. Brodím sa snehom hlbokým aj 50 cm. Ej bisťu, parádne by som posnežnicoval, lenže snežnice som so sebou nevzal a teraz to ľutujem. Hlavne, že mám doma dvoje! Stúpanie poľavuje a pomedzi solitérne smreky a borievkové kríky som sa konečne "doplazil" na Beňušku (1542 m). Toto miesto mi v minulosti učarovalo, pretože som tu zažil v zime úžasnú inverziu.

Romantický zimný večer v štvorhviezdičkovom hoteli Líška

Dnes mi nič také nehrozí, pretože pevnou rukou vládne sneženie, hmla a vietor. Fotím si tabuľky a pokračujem na opačný koniec vrcholovej lúky. Pri vstupe do lesa chvíľu tápam, ale značku predsa objavujem. Klesanie bielym lesom je len príjemnou bodkou dnešného putovania. Lenže čím som bližšie, tým intenzívnejšie uvažujem, či bude útulňa otvorená. Keď som tu bol naposledy, bola vcelku luxusná, a tak sa toho trochu obávam. Po chvíli vyliezam z lesa na zvážnicu a nastáva okamih pravdy.

Prichádzam k malej chatke s nápisom Líška. Hurá, zámok na dverách nie je, takže som zachránený. Malá stavbička je obložená drevom, ktoré by hádam vystačilo na celú zimu. Teplomer na stene ukazuje -10 °C, z čoho som dosť prekvapený, pretože som to absolútne nečakal. Ale zrejme ma zohrieva celodenný pohyb. Vstupujem dnu a ocitám sa v luxuse. Je tu piecka, stôl, lavice, vešiaky, polička s riadmi a kopa ďalších drobností. No najviac ma šokuje stropná lampa na baterky a tak konštatujem, že toto je štvorhviezdičkový hotel uprostred hôr. Po čase pri sviečkach varím večeru a vychutnávam si dokonalú zimnú romantiku. Chatka je maličká, ale nesmierne útulná. Čaj som nútený variť zo snehu, ktorý naberám zo záveja pred dverami. Je to zdĺhavé, ale chutí výborne. Potom sa presúvam na povalu a vliezam do spacáka. Chvíľu ešte počúvam kvílenie meluzíny, no zakrátko konečne tvrdo usínam.

Ďalšie biele ránko v opustenom kraji

Vyspatý do ružova dobrovoľne zliezam na prízemie a začínam posledný deň putovania. Raňajkami sa snažím uviesť telo do prevádzkovej teploty. Opäť som trochu zaváhal, keď som si zabudol dať do spacáka rybaciu konzervu a olej vo vnútri je teraz dosť stuhnutý. No nič, človek sa učí na vlastných chybách. Balenie je rutina, a preto skoro ráno vychádzam do nečasu. Vonku sa nič nezmenilo, fučí, sneží a mrzne (-11 °C).

S útulňou sa lúčim a ďakujem, že mi poskytla pohodlie. Verím, že som tu nebol naposledy. Zelenou značkou sa vraciam späť na Beňušku. Od včera snehu veľa nepribudlo, len nejakých 5 cm. Stúpam nádherným bielučkým vŕzgajúcim lesom, jednoducho balada. Po stopách zo včerajška niet ani pamiatky, ale presne viem, kadiaľ ísť. Brodenie hlbokým prašanom si naplno užívam a čoskoro som na Beňuške (1542 m). Robím len dokumentačný cvak a ihneď pokračujem. Klesanie na poľanu Lenivá ide doslova od ruky a až na jej okraji zastavujem.

Čertovské počasie v čertovskom kraji

Neviem sa totiž vynadívať na divoké počasie, ktoré tu vládne. Neďaleko je vrch s názvom Čertova svadba, no mám pocit, že sa na jednej priam satanskej svadbe nachádzam. Vetrisko skučí a hučí ako rozbehnutý vlak. Cez poľanu sa tackám ako opitý, až kým ma nevyslobodzuje závetrie smrekového lesa. Ešte posledný pekný úsek a som opäť v sedle za Lenivou. No tu sa vôbec nepristavím a rúbem si to priamo na Čertovicu. Červená značka vedie zvážnicou a postup je úplne bezproblémový.

V myšlienkach sa hrám a rozmýšľam, či prvý človek, ktorého stretnem po vyše troch dňoch, bude muž alebo žena. Bol to muž. Už z diaľky vidím, že snežné delá pracujú na plné pecky, veď zimná sezóna začína. Obchádzam cestnú závoru a po pár metroch sa ocitám v civilizovanom svete zvanom sedlo Čertovica. Bager odhŕňa sneh z parkoviska, sem-tam sa mihne ratrak i nejaké autá, jednoducho neskutočný ruch, aký som nepoznal 3,5 dňa. S úsmevom fotím pri rázcestníku a dávam poslednú bodku za ďalším horským dobrodružstvom. Do príchodu autobusu je ešte dosť času a mne sa nechce postávať v besniacom počasí vonku, tak skúšam šťastie v penzióne. Ale to je iný príbeh.

Záver

Skončila sa moja najdlhšia a najvýnimočnejšia túra roku 2013. Najvýnimočnejšia, pretože ako som uviedol skôr, po dlhých rokoch plánov a túžob som konečne vystúpil na Veľký bok. Splnil som si tak najväčší sen v slovenských horách. A tentoraz to išlo pomerne rýchlo a ľahko. Nastal čas pohľadať nové výzvy a snívať nové sny. Veď miest, kde som ešte nebol, je stále mnoho. Z pohľadu počasia som pocítil takmer všetko od slnečného bezvetria až po víchricu s hustým snežením. Navštívil nové i mne dobre známe lokality, prežil rôznorodé situácie a načerpal nové skúsenosti. A hlavne som si dokonale vyvetral hlavu. Veď takmer 3,5 dňa som nestretol ani jediného človeka. Niečo také som nikdy nezažil a myslel som si, že v našich horách to nie je možné. Ukázalo sa, že to je možné! A tak na základe všetkých faktorov môžem skonštatovať, že išlo opäť o mimoriadne vydarené dobrodružstvo a dôstojné zakončenie roka 2013.

Predchádzajúca časť putovania

Diskusia
Veľký bok v zime - plní sa veľký sen II. 03/06/16 10:55 14 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Ráztocká hoľa - stretnutie s vlkom Začiatok leta sa niesol v horúcom duchu a aj v relatívne peknom slnečnom počasí. Mám tak možnosť prespať aj vo väčšej nadmorskej výške bez toho, aby som drkotal zubami. Bol by hriech nevyužiť príležitosť, a preto zostáva zodpovedať len otázku, kam sa vydať. V práci mám však len krátke voľno a do úvahy pripadajú iba blízke končiny. Po chvíli štúdia máp sa rozhodujem opäť oprášiť jeden z dávnejších plánov. Je ním prechod bočného hrebeňa medzi Košariskom a Ráztockou hoľou v Nízkych Tatrách. S nadšením sa tak vydávam do svojich obľúbených tichých končín hôr. 27/08/17 Martin Baniari Nízke Tatry
Túra Skalka - stretnutie s medveďom Napriek rôznym negatívam mám Nízke Tatry veľmi rád. V rámci ich spoznávania som si kedysi dávno sľúbil, že si prejdem všetky vyznačené bočné hrebene. Jedným z najzaujímavejších je nepochybne rázsocha Skalky a Žiarskej hole. V minulosti som ho navštívil s kamarátmi v rámci jednodňovky, ale vracali sme sa späť a nedotiahli sme to až na Kotliská v hlavnom hrebeni. Odvtedy som túžil dokončiť prechod a ako to už u mňa býva dobrým zvykom, pridať do plánu aj východ a západ slnka. Vhodná príležitosť sa naskytla v auguste 2014 a preto som neváhal a vyrazil za novými zážitkami. 14/08/16 Martin Baniari Nízke Tatry
Túra Otrhance - keď hory rozprávajú... Každý z nás chodí do hôr, aby spoznal krajinu, oddýchol si alebo aby zažil niečo výnimočné. Nie som v tomto iný a úplne najradšej tieto dôvody kombinujem. Na to, aby som túru označil za špecifickú či inú než ostatné, musím mať šťastie na výber lokality i podmienky. Jednoducho povedané, musím mať pocit, že som v správnom čase na správnom mieste. Vtedy sú zážitky najintenzívnejšie a rád na ne spomínam aj s odstupom rokov. V horách som prežil všeličo, ale jednu túru mám na pomyselnom prvom mieste. Je najvýnimočnejšia, priam až životná. A práve o nej by som vám chcel porozprávať. 14/03/16 Martin Baniari Západné Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Bežky Javorníky na bežkách (Kohútka – Kasárne) Letná sezóna sa skončila a všade vládne skôr sychravé novembrové počasie. Teploty pomerne klesli, čo spôsobilo, že vo vyšších polohách boli podmienky, aby napadol sneh, nižšie skôr často pršiavalo. Po poslednom ochladení a snežení sa ale stav na Javorníkoch dosť vylepšil. Vybrali sme sa preto vyskúšať prvýkrát túto zimnú sezónu bežky. dnes Michal Mikuláš Javorníky
PR Tipy na vianočné darčeky od Sport-Outdoor.sk Opäť nastal čas chystania sa na najkrajšie sviatky v roku, ku ktorým neodmysliteľne patrí prekvapenie pod vianočným stromčekom. Tradične vám zopár nápadov na outdoorové darčeky pre tých z vašich priateľov a blízkych, ktorí radi trávia čas v prírode, či už sú to dámy, páni, deti, rekreační turisti alebo výkonnostní športovci. Ak sa rozhodnete pre niektorý z našich produktov na poslednú chvíľu, môžete ho objednať ešte vo štvrtok 21. 12. 2017 do 14-tej hodiny. včera sponzorovaný článok Poradca
Túra Z Vlkolínca k útulni Limba pod Rakytovom Znovu som na začiatku cieľa. To som si spomenul na známy citát všetkých turistov: „Cesta je cieľ.“ Pekný to citát – niečo v tomto zmysle je vyryté na obelisku vrchu Roštún-Vápenna. A to platí pre všetkých nás, ktorých vždy po určitom čase začnú svrbieť nohy, páliť chodidlá v očakávaní obutia vyšúchaných turistických bagančí alebo vibrám, čakajúcich na poličke pre turistické potreby. včera Vladimír Popluhár Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Veľký bok v zime - plní sa veľký sen II. 03/06/16 10:55 14 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry, časť Kráľovohoľské Tatry (Národný park Nízke Tatry)
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1542 m n. m.
    • min: 1238 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 612 m
    • klesanie: 641 m
  • Vzdialenosť
    • 13 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 06.12.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9131 ° SŠ
      dĺžka: 19.7964 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.90554 ° SŠ
      dĺžka: 19.73602 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.91324 ° SŠ
      dĺžka: 19.79673 ° VD
      » Mapa
  • 2. nocľah
    • šírka: 48.87348 ° SŠ
      dĺžka: 19.7346 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Útulňa Ramža, útulňa Líška
  • Voda
    • Voda varená zo snehu
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • sedlo Čertovica (bus) - Brezno (vlak, bus)/Liptovský Hrádok (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 978 ľudí
0.66 (0.18)