Túra

Horná Súča – Bojkovice – Luhačovice

20.05.14
Po dobrej skúsenosti s dovolenkou kúpenou cez zľavový portál sme sa rozhodli s manželkou v júli 2013 kúpiť si pobyt v hoteli Adamantino na brehu Luhačovickej priehrady. Problém nastal, keď som zisťoval spojenie z Bratislavy v nedeľu do Pozlovic. Napokon som navrhol dvojdňový prechod so štartom v Hornej Súči a s prespaním v Bojkoviciach. Tunajší kemp som spoznal pri DP Trenčín – Zlín.

1. deň

Horná Súča, časť Trnávka – Na Koncích – Hradisko – Skaličí – Pod Lokovem – Krhov

Nabaliť ruksak pre dvoch na týždeň do hotela je niečo inšie, ako zbaliť sa sám na vander. Moja žena má trošku inú predstavu o množstve potrebných vecí ako ja. Keďže som naťažko dosť dlho nešiel, hneď po vystúpení z autobusu na konečnej v Trnávke - osada Bojková, miestna časť Hornej Súče, som pochopil, že v horúčave to nebude žiadna slasť.

Vykročili sme po zelenej a mne sa v pamäti spustil film z túry, ktorá skoro nedopadla dobre. Pred pár rokmi som sa sám vybral z Horného Srnia na štátnu hranicu s tým, že prídem do Trenčína. Neďaleko Peňažnej som sa pošmykol. Pád som sa pokúsil stlmiť ľavou rukou, no tak som si ju udrel, že som s ňou nemohol hýbať. Stiahol som si ju elastickým obväzom a pre silnejúcu bolesť som z hranice zbehol do Hornej Súče. Pred Trnávkou mi napadlo špinavé nohavice oprať v potoku. Ako-tak som to zvládol a cez dedinu som kráčal v trenírkach a vlajúce nohavice som sušil prehodené cez pravú ruku. Musel som vyzerať veľmi groteskne, ale nohavice uschli a v Dolnej Súči som nastupoval do autobusu čistý. Lekárka na röntgene nezistila zlomeninu, a tak som ruku len týždeň natieral krémom.

Krátke stúpanie ku hranici nám spestrila užovka, ktorá sa vybrala krížom cez chodník. Pri smerovníku Na Koncích je stôl a lavička. Bolo tu usadených päť trampov, ktorí sa aj s gitarou chystali deň zakončiť v Žítkovej. Smutne konštatovali, že neďaleký prameň v horúčave vyschol a oni si nenabrali dosť vody. My sme im tak isto nemohli pomôcť, tak sa vybrali, hundrajúc na plánovača trasy, ďalej. Moje plecia sa dožadovali pauzy, a tak sme sa rozhodli naobedovať.

Keďže žena tadeto ešte nešla, so záujmom si prečítala informačnú tabuľu o Bojkovickom náučnom chodníku. Raz sa budem musieť po ňom vybrať. Po oddychu sme pokračovali po červenej smerom na Skaličí. Napriek horúčave boli mnohé úseky rozbahnené, a tak sme sa celkom potešili asfaltke. Tá síce tiež bola rozbitá, ale aspoň sme sa nešmýkali po blate. Minuli sme bývalú horáreň, ktorú som ešte bez zatvorených okeníc nevidel. Šesť kilometrov na Skaličí ma presvedčilo, že s ťažkým nákladom budem musieť začať trénovať, inak sa v lete vo Fínsku budem len trápiť.

Osviežili sme sa vodou zo studničky kúsok nad smerovníkom a začali posledné stúpanie po modrej na Lokov. Vyšli sme z lesa na kamenistú cestu cez lúky a slnko sa do nás oprelo celou silou. Úmysel hľadať rozhľadňu nad Krhovom som veľmi rýchlo zahnal, ba keď sme vyšli na asfaltku cez Krhov a predstavil som si asfaltku až do Bojkovic, zamieril som rovno k autobusovej zastávke a rozhodol sa zveriť seba i náklad autobusu. Do krčmy nás nepustili, ba ani vonku nás neobslúžili, lebo mali uzavretú spoločnosť. Zato sme mali jazyky prilepené na podnebie! Šofér autobusu nás potešil, lebo v Bojkoviciach končil a zaviezol nás až pred bránu do Eurocampingu. Zložili sme sa na chatke, zašli na kofolu do reštaurácie. Naposledy som tu spal pri DP Trenčín – Zlín a to v pingpongárni na ruskej posteli. Nuž táto noc bude pohodlnejšia.

Naposledy som nemal čas zájsť na Bojkovický zámok, a tak sme sa tam vybrali po večeri. Je krásne zrekonštruovaný a práve v ňom bola svadba. Tak sme si obzreli len exteriér. Z diaľky k nám občas vetrík privial country melódie, a tak sme sa vybrali hľadať ich pôvodcov. Zistili sme, že na priehrade je country festival, ale nejako sme nemohli nájsť cestu k nemu. Napokon sme skončili v pizzerii, kde mali posedenie miestni fanúšikovia dychovky. Vyhrávala o dušu a vcelku sme sa dobre zabavili. Napokon pri návrate do kempingu sme v neďalekej bývalej výrobnej hale našli rockový koncert. Pravdu povediac sme boli prekvapení toľkou kultúrnou aktivitou v relatívne malom mestečku!

2. deň

Bojkovice – Nad Úsiskem – Přečkovice – Bílý kříž – Solné – U Kamenného kříže – Jěští – Obětová hora – Lesní – Pod Obětovou horou – Luhačovická prěhrada

V noci lialo, ale ráno Oskar opäť vyrukoval v plnej sile. Dali sme si výdatné raňajky a po deviatej vykročili asfaltkou po modrej. Ako sme stúpali z Bojkovíc, mali sme krásny výhľad na zámok. Trošku nám ho kazil pohľad na lúku zaplnenú fotovoltaickými článkami. Nejako neviem prísť na chuť tomuto ekologickému špateniu prírody.

Za zákrutou sme konečne odbočili do lesa, z ktorého sme vyšli na ďatelinové pole. Žene sa veľmi páčil smerovník s pokynom – Po okraji pole 1 km k potoku. Nuž sme tak urobili, prešli potok a na lúke objavili chatku. Vyplašili sme tu stádo muflónov. Za lúkou sme na lesnej ceste našli kopu lesných jahôd, a tak sme sa popásali. Aspoň si moje plecia oddýchli od batoha. V horúčave bol stále ťažší a ťažší. Zdolali sme mierne stúpanie a lesom zišli do Přečkovic. Majú tu krásnu kaplnku a zvonicu. V neďalekom dome sa narodil Ludvík Frajt. Pracoval v odboji a bol fašistami ubitý na smrť 1. 5. 1945. Ktohovie, či sa jeho rodáci v dnešnej dobe ešte riadia vzletnými slovami, ktoré dali napísať na jeho pamätnú tabuľu.

Krčma bola zatvorená, a tak sme sa v horúčave trmácali ďalej. Krátke stúpanie lesom nás doviedlo k asfaltke. Prešli sme cez ňu a usadili sa pod kamenným krížom. Autá svišťali okolo nás, ale my sme sa museli najesť a hlavne napiť. Z modrej sme prestúpili na červenú značku - Okruh Dušana Jurkoviča. Názov dokazuje, ako si slovenského rodáka, architekta viacerých objektov v Luhačovických kúpeľoch, vážia.

K priehrade nás čakalo ešte 7 kilometrov, no už sme išli len po rovine či dolu kopcom. Od zrenovovaného Bieleho kríža sme lesom prišli ku Kamennému krížu. Je schovaný v húštine a vek sa na ňom zreteľne podpísal. Príjemnou lesnou cestičkou sme došli k smerovníku Jěští. Tu je pod svätým obrázkom lavička, a tak sa dá na rázcestí posedieť a podumať. My sme však neodolali vábeniu priehrady a šliapali sme ďalej. Obchádzali sme horu Obětová. Podľa povesti tu vraj naši predkovia prinášali bohom obete. Či len zvieracie, alebo aj ľudské, sme sa nedočítali.

Klesli sme lesnou cestou k asfaltke, prešli sme cez ňu a po krátkom úseku lesom sme vyšli pred vchodom do kempingu na brehu priehrady. Avšak potrebovali sme sa dostať na jej druhý breh. Čakal nás asfaltový okruh po brehu priehrady, ktorý vo veľkom množstve využívali inline korčuliari, bežci, nording wolking chodci a cyklisti. Na brehu sedeli rybári a mali sme šťastie, že práve jeden z nich vytiahol 88 cm dlhého a 12 kg vážiaceho kapra. Po prvýkrát som videl, čo všetko pre zdokumentovanie úspechu spraví šťastný rybár. Kamarát vybral prenosnú váhu, manželka ho vyfotografovala a potom na moje počudovanie kapra pustili späť do vody! Luhačovická priehrada leží v katastri obce Pozlovice a postavili ju v rokoch 1912 až 1930. Všetko o výstavbe sa dozviete z informačných tabúľ na brehu.

Zo strechy hotela, kde je vyhliadková terasa, je nádherný výhľad na borovicové lesy a priehradu. Strávili sme štyri príjemné dni, absolvovali nenáročné túry a zažili slávnostnú prehliadku Hradnej stráže a koncert Orchestra Ministerstva vnútra ČR. Vrelo odporúčame všetkým. Od rodín s malými deťmi, cez výkonných turistov až po seniorov.

Fórum 4 príspevky
Horná Súča – Bojkovice – Luhačovice 07/07/14 12:32 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Olbramovice – Prčice Minulý rok som 53. ročník pochodu Praha – Prčice vynechal pre iný, pre mňa významný pochod, no tento rok som bol pevne odhodlaný pokračovať na jednej zo 17 peších trás. Prisľúbili mi spoluúčasť aj Igor a Ivana, moji tradiční parťáci. No a do toho prišiel pricviknutý nerv po Veľkonočnej turistike a zrážka so slovenskou zdravotníckou realitou. Keď píšem tieto riadky koncom mája, ešte stále mám tri týždne do návštevy neurológa, lebo skorší termín vraj nie je! Odtrpel som si svoje na Tomášovom pochode na počesť Štefánika, a tak som dúfal, že podobne zvládnem aj tohtoročnú trasu pochodu Praha – Prčice, len plánovanú z Týnce nad Sázavou som zamenil za kratšiu z Olbramovic. 04/06/19 Miroslav Svítek Svet
Túra Česká Kanada počas Veľkej noci Aj tento rok som privítal ponuku a s kamarátmi z TK Štart som sa rozhodol, ako pešiacka menšina, stráviť Veľkonočné sviatky. Pelé vybral Českú Kanadu a ubytovanie v kempe Komorník pri rybníku podobného mena a obci Strmilov. Dopravili sme sa sem v piatok piatimi autami pätnásti a desať bicyklov. Cestou sme sa zastavili v Jindřichovom Hradci a prezreli si pekné historické mestečko, zámok a Krýzovy Jesličky. Vraj je to najväčší, ľudový, pohyblivý Betlehem na svete s dĺžkou 17 m. Po príchode do kempu som obišiel rybník, ktorý je obklopený lesíkom, a tak množstvo chát nie je až tak na očiach. 21/05/19 Miroslav Svítek Svet
Túra Molpír, Driny, Červená, Jaseňové, Krč, Slepý a Holý vrch Už dlhšiu dobu som sa nevybral na kopce v rámci projektu Zimné výstupy na kopce Malých Karpát. Zároveň v spolupráci s KBT pripravujem obnovenie Odznaku za výstupy na 12 kopcov Malých Karpát, a tak som sa rozhodol v sobotu pred Veľkou nocou vybrať sa na sedem kopcov v okolí Smoleníc. Pridali sa ku mne kamaráti z TK Štart a hoci mala byť poriadna zima na apríl, nič nám nezabránilo vlakom z Bratislavy cez Trnavu, docestovať do Smoleníc. 02/05/19 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Veľké paseky pod Roštúnom Niektorí čitatelia si možno poklopkajú po čele – Pali sa zbláznil a píše o nejakej bezvýznamnej lúke pod bezvýznamným kopcom v bezvýznamnom pohorí v malej bezvýznamnej krajine. Ale to je len uhol pohľadu. Raz dávno som ju zazrel z diaľky, rozbúchalo sa mi srdce a vedel som, že si nedám pokoja, kým relatívne pustú časť Karpát nenavštívim. Vlastne by som článok zaradil do mojej edície Skryté poklady Malých Karpát. dnes Pavol Timko Malé Karpaty
Túra Zaujímavosti medzi Motyčkami a Dolným Jelencom Keď bol manžel pred dvomi rokmi na Flose a uvidela som jeho zábery, tak najskôr som mu vynadala, že do takého terénu išiel sám, no vzápätí som zahlásila, že tiež chcem! V apríli som mala v oblasti botanický cieľ a tak sme skombinovali trasu, ktorá bola síce dosť náročná, dobrodružná, bláznivá, ale inak veľmi krásna. včera Danka Tomášiková Starohorské vrchy, Veľká Fatra a Choč
Túra Prírodná rezervácia Peliny a Vinice Prijala som pozvanie na pobyt v českom mestečku Vysoké Mýto počas pracovného jarného týždňa s partiou vysmiatych chalanov, pre ktorých to bola služobná cesta a pre mňa dovolenka. Vyrazili sme ráno o pol šiestej do Mejta. Vysoké Mýto leží na rieke Loučné v orlickom kraji v nadmorskej výške 289 m. Mesto bolo založené v 13. stor. kráľom Přemyslom Otakarom II. Dominantou mesta je gotický chrám sv. Vavřinca, Chocenská, Pražská a Litomyšlská brána. Je tu najväčšie štvorcové námestie v Českej republike (2 ha) a najväčší podnik na výrobu autobusov Iveco. 25/06/19 Tatiana Filipková Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Horná Súča – Bojkovice – Luhačovice 07/07/14 12:32 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika: Biele Karpaty (Bílé Karpaty) a Vizovická vrchovina
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 652 m n. m.
    • min: 274 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1083 m
    • klesanie: 1100 m
  • Vzdialenosť
    • 39 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 15.06.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.993 ° SŠ
      dĺžka: 17.94942 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Bojkovice (Eurocamping), Pozlovice (hotel Adamantino)
  • Voda
    • prameň na Koncích, prameň Skaličí
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Trenčín (vlak, bus) - Horná Súča, Trnávka (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.81 (0.28)