Túra

Spišské Pieniny – Čorštínska priehrada

07.04.14
Jeseň roku 2013 sa vydarila na krásne počasie a dostal som neodolateľnú chuť ísť si pozrieť poriadnu inverziu. Pokúšal som sa o to viackrát, no poväčšine si zo mňa príroda robila dobrý deň a veľmi mi dopriate nebolo. Tak som dostal nápad pokúsiť sa o to až v zahraničí. Nemusel som cestovať vôbec ďaleko. Stačilo si odskočiť na víkend na rodné Zamagurie a odtiaľ len pár kilometrov za hranice do Poľska. Konkrétne k Čorštínskej priehrade (Czorsztyńskie Jezioro), najväčšej vodnej ploche na Spiši. Teda ak Spiš berieme z historického hľadiska. Pôvodný plán bol ráno pred východom slnka stáť niekde nad jazerom, a potom ho celé autom obehnúť. Plány sú ale v mojom prípade často iba na to, aby sa menili, čo sa mi v ten deň opäť potvrdilo.

Autoturistika

Spišská Stará Ves, časť Lysá nad Dunajcom – štátna hranica SK/PL – Sromowce Wyżne (Vyšné Sromovce) – góra Majerz (výhľad) – Zamek Czorsztyn (ruiny Čorštínskeho hradu) – Przełęcz Snozka (sedlo), Wielkie Pole (Veľké pole) – Dębno, breh Dunajca – Falsztyn (Falštín), Zielone Skałki (Zelené skalky) – Niedzica (Nedeca), Dunajecký hrad a hrádza Čorštínskej nádrže – Łapszanka (Lapšanka), štátna hranica PL/SK – Osturňa, vrch Polianka – Hanušovské sedlo, Frankovská hora

Priehradu na rieke Dunajec poznám odjakživa z ciest do populárneho Nového Targu (Nowy Targ). Nikdy sme sa pri nádrži doteraz nezastavili, veď si to určite viete predstaviť. Vždy bolo plné auto s posádkou, ktorú zaujíma iba nakupovanie. Tak som to musel poriešiť tak, že som sadol do auta a vybral som sa tam jednoducho sám. Nie je to žiadny problém, pretože vodné dielo sa nachádza približne iba 3 km od štátnej hranice.

Čorstínska vodná nádrž (Czorsztyńskie Jezioro) vznikla v roku 1997 zahataním rieky Dunajec Čorstínskou priehradou vysokou 56 metrov. Tak vzniklo umelé jazero dlhé 9 km, široké 1,5 km a hlboké až 56 metrov, dĺžka pobrežia je takmer 30 km. Leží medzi Pieninami a Gorcami. Pod hlavnou priehradou vybudovali menšie Jezioro Sromowieckie, slúžiace ako vyrovnávacia nádrž. Pravidelne sa nad ním tvoria hmly a šíria sa ďalej po toku Dunajca, preto môj tip vybrať sa za hmlami a inverziou padol práve na toto miesto.

Ráno vstávam za hlbokej tmy, pretože ešte pred východom slnka chcem stáť na kopci Majerz (689 m). Podľa mapy by to malo byť vyhliadkové miesto. Po prechode autom cez našu poslednú dedinku Lysá nad Dunajcom (časť Spišskej Starej Vsi) sa bez niekedy obávaných colných kontrol ocitám v Poľsku. Po pár sto metroch na križovatke odbočím doprava a po hrádzi Sromovieckej nádrže (Jezioro Sromowieckie) prichádzam do Vyšných Sromoviec (Sromowce Wyżne), ktoré obchádzam zo severnej strany a po chvíli sa cesta stáča na sever. Nasledujú serpentínky a po chvíli vidím spomínaný plochý kopec Majerz. Žiadne parkovisko, tak auto nechávam na okraji cesty a vystupujem do slušného mrazu. Tráva je úplne zmrznutá, ale sneh ešte nie je, typický začiatok novembra. Presúvam sa nenáročným lúčnym terénom na vrchol kopca, keď zrazu spoza stromov vyskakuje slniečko. Teší ma pohľad, ale aj to, že okolo sú aj hmly slnkom sfarbené do žlta a nad jazerom očakávaná inverzia. A v diaľke sa krásne vypínajú Tatry, opäť sa mi ukazujú z trochu iného, dosiaľ nepoznaného uhla. Na vrchole nachádzam pekne upravené posedenie a informačný panel, ktorý upozorňuje turistov na obmedzenia, nakoľko je tu Pieniński Park Narodowy. Pieninský národný park (PIENAP) je bilaterálny národný park na území dvoch štátov. Je tu aj drevené oplotenie a určite sa tu od jari do jesene pasú ovce.

Inverzia podo mnou je krásna, presne pre toto som sem prišiel a som úplne spokojný, fotím a prsty mi kvalitne omŕzajú. Slnko pomaly stúpalo, tráva postupne odmŕzala a hmla nad jazerom postupne dostávala podobu hustého plnotučného mlieka. Nádhera. Strávil som tu ešte nejaký čas a medzitým som si obzeral pohorie Gorce, ktorého úpätia siahajú k nádrži.

Dole podo mnou niekde v hmle sa nachádza zrúcanina Čorštínskeho hradu (Zamek Czorsztyn), tak moje ďalšie kroky smerujú k nemu. Ale nie pešo, pretože dnes si robím najmä autoturistiku. Po zastavení na parkovisku pod hradom konštatujem, že je tu taká silná hmla, že môžem pokračovať ďalej a hrad nenavštívim. Aj tak by som z toho veľa nemal. V podstate si radšej vychutnávam historické pamiatky zvonku ako zvnútra, aj keď samozrejme ma zaujímajú aj ich útroby. Idem hľadať nejaké ďalšie vyhliadkové miesto nad priehradou. Tak sa dostávam na parkovisko neďaleko turistického smerovníka Przełęcz Snozka. Je tu bačovská koliba a pastviny. Po krátkom prieskume zisťujem, že po vyznačenej modrej značke sa dá ísť aj autom, keďže vedie po asfaltke. Vyjdem na najvyšší bod cesty, vystupujem a po pasienkoch sa dostávam niekde na Veľké pole (Wielkie Pole). Inverzná hmla je odtiaľto úchvatná. Opäť sú pekné výhľady do diaľok až na Tatry. Dole sa zrúcanina Čorštínskeho hradu (Zamek Czorsztyn) hrala na schovávačku s hmlou. Zrazu mi krv zaplavuje značná dávka adrenalínu. Zdola z kriakov sa na mňa vyrútila svorka dvoch čuvačov a ďalších štyroch neidentifikovateľných plemien psov. Musel som okamžite využiť služby koruny jedného zo stromov. Ešteže tu vôbec nejaký strom bol, pretože ináč by bolo asi veľmi veselo... Psíky si pekne posadali pod strom a až po nejakej chvíli začali postupne odchádzať za pánom pastierom, ktorý sa až po hodnej chvíli zjavil v diaľke. Rýchlo som sa premiestnil k autu a opäť som zišiel dole k vodnej nádrži.

Tam stále vďaka hmle panovala viditeľnosť na pár metrov, tak som sa rozhodol prejsť na druhú stranu cez Dunajec a zastavil som až v obci Dębno. Tu som sa rozhodol preskúmať pobrežie rieky Dunajec, tak som prešiel cez protipovodňovú hrádzu do inundačného územia. Musel som sa k brehu predrať cez hustý porast vŕb a všakovakých rastlín, natrafil som aj na dvojmetrový boľševník obrovský. Pri rieke hmla nebola, tak som sa tam trochu pomotal a našiel som stopy po bobroch. Tak a teraz nastal čas na druhú stranu jazera, pomaly idem autom a hľadám vhodné miesta na fotenie. Sem-tam sa zastavím a v goralskej obci Falštín (Falsztyn), úplnou náhodou na jednom zalesnenom kopčeku nachádzam zaujímavú vyhliadku s lavičkou. Je odtiaľto výborný výhľad na značnú časť nádrže a hmla sa rýchlo vytráca, veď bude o chvíľu poludnie. Až teraz zisťujem, že o tomto čase som chcel byť dávno doma a to dnes ešte ani zďaleka nekončím.

Ďalší cieľ je vyhliadkový bod na maličkom polostrove. Autom sa bez problémov dostávam po štrkovej ceste a ako prvé ma zaujmú dohryzené stromy od bobrov. Slniečko krásne svieti a oproti mám Čorštínsky hrad (Zamek Czorstyn) v plnej kráse. Pokúšam sa vydriapať aj na Zelené skaly (Zielone Skałki), čo sa mi darí len čiastočne, husté kriačiny sú proti. No aspoň sa mi ponúkol ďalší pohľad na severnú časť nádrže. Odtiaľto pôsobí skoro ako more. Tak sa postupne presúvam na miesto vyznačené na mape ako vyhliadkový bod a je to tu ozaj parádne. Okrem Čorštínskeho hradu (Zamek Czorsztyn) sa po pravej strane vypína aj Nedecký hrad Dunajec (Zamek Niedzica), a tak sa ponúka naozaj netradičný a výnimočný pohľad. Nad jedným jazerom dva hrady. Toto sa musí zvečniť aj panoramaticky. Pozerám odtiaľ aj na miesta na druhej strane Čorštínskeho jazera, kde som prednedávnom pobehoval.

Ďalším cieľom bol Dunajecký hrad (Zamek Niedzica) v pôvodne goralskej obci Nedeca (Niedzica) - rodisko slovenského herca Michala Dočolomanského, ale ešte predtým som si musel odskočiť pozrieť pláž, o ktorej som počul a chcel som ju vidieť na vlastné oči. A naozaj tam je regulárna piesková pláž. Sú tu aj móla s člnmi a v lete tu jazdia výletné lode. Obdivujem odtiaľto Nedecký hrad a o chvíľku som pri ňom. Našťastie je mimosezóna, tak nemám žiadny problém s parkovaním. Ocitám sa na akomsi nádvorí a obdivujem jeho krásu. Napadá mi ale ešte, že si odskočím aj na mohutnú priehradu jazera, z nej bude určite krajší pohľad na hrad a veru tak aj bolo. Hrad sa krásne zrkadlil na vodnej hladine a v hlbokých vodách priehrady podo mnou plávali akési pre mňa neznáme obrovské ryby. Z priehrady je pekne vidieť aj Čorštínsky hrad (Zamek Czorsztyn), čiže opäť zaujímavý pohľad. Vrátil som sa naspäť na nádvorie a trochu som to presnoril. Celkom ma zaujala a pobavila tabuľka upozorňujúca na duchov. Predstavil som si, koľko ľudí tu musí byť počas sezóny a som celkom rád, že dnes stretávam len zopár ľudí.

Po precitnutí z príjemných chvíľ s hrôzou zisťujem, že čo som si naplánoval na asi 2 hodiny, sa mi natiahlo takmer na 3/4 dňa. Slnko vyšlo okolo siedmej a teraz budú pomaly dve hodiny poobede. Nemá zmysel ponáhľať sa domov. Rátam si teda čas do západu slnka a vychádza to približne o 2,5 hodiny. Vymýšľam kam si zájdem vychutnať západ. Takže koniec autovýletu sa ani zďaleka nekončí a rozhodol som sa potiahnuť to cez goralskú dedinu Lapšanka (Łapszanka) do Osturne, kde si pohľadám nejaké výhľadové miestečko. Dediny spája žltá turistická značka, ktorá celý čas vedie asfaltkou širokou tak pre jedno auto. Pre osobné autá je bez problémov zjazdná. Zastavujem približne na tomto mieste ešte stále na poľskej strane a najmä Belianske Tatry mám odtiaľto ako na dlani. Pasú sa tu kravky a je tu veľmi malebne. Veľmi silné protisvetlo je proti foteniu Belianskych Tatier, tak sa rozhodujem ísť na našu stranu do Osturne s tým, že sa sem dnes možno ešte vrátim. Nakoniec si volím vrch Polianka, na ktorý sa od asfaltky dá dostať za pár minút. Aj tu je silné protisvetlo na fotenie Tatier, tak aspoň vychutnávam príjemné teplo neskorej jesene a sledujem stáda pasúcich sa oviec.

Stále mám času dosť a nechce sa mi tu len tak sedieť, tak ťahám ďalej. Idem do auta a o pár minút som v Hanušovskom sedle, pretože v mape som si vyhliadol na dnes ešte Frankovskú horu, mala by tiež ponúknuť slušné výhľady. Vlaste už z Hanušovského sedla je vidieť kadečo. Obchádzam okolo malej kaplnky, potom vchádzam do lesa, opäť lúka, zase les a po asi 15 minútach som hore. Je tu veľká lúka, vysoký vysielač a opäť pasúce sa ovce. Je odtiaľto veľmi pekný pohľad na pieninskú dominantu Tri koruny (Trzy Korony). Atmosféru pokoja postupne úplne pretŕhajú motorkári, ktorí sa vyrútili z lesa až sem. Čo už. Našťastie po chvíli odišli a začal som si vychutnávať postupný západ slnka s pre mňa opäť novými uhlami pohľadov na Tatry. Čaká ma len zbehnutie k autu. Domov som prišiel v hlbokej tme, tak ako som ráno odchádzal. Mám pocit, že som deň využil maximálne naplno.

Záver

Môžem uviesť, koľko kilometrov som v ten deň absolvoval. Celá trasa autom z domu cca 110 km, z toho vlastný okruh okolo Čorštínskeho jazera (Czorsztyńskie Jezioro) má približne 35 km. A k tomu ešte nejaké metríky po vlastných nohách. Konečne som si mohol povedať, že mám „more poľského Spiša“ celé obídené. Určite si to tu niekedy zopakujem. Tiež som bol spokojný z objavenia zaujímavého miesta nad Lapšankou (Łapszanka), kde v budúcnosti rád zavítam. A celkovo to tam budem musieť kompletne preskúmať, lebo takéto oblasti sa mi páčia. Nuž a pár hodín na to určite stačiť nebude. Kraj poľského Spiša má rozhodne čo návštevníkom ponúknuť!

Fórum 32 príspevkov
Spišské Pieniny – Čorštínska priehrada 20/07/19 06:05 32 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Rodinný výlet na kopec Dúň Mnohí teraz isto premýšľate, kde je kopec Dúň. Väčšina ľudí istotne nevie a ani ja som donedávna nevedel. Keď sa však povie Gýmeš, tak je hneď všetko jasnejšie. Dúň je nevysoký kopec (514 m), na ktorom sa rozprestiera zrúcanina hradu Jelenec (alebo aj Gýmeš). Dĺžkou výstupu naň je predurčený na krátkodobé výlety vhodné aj pre malé deti, a preto si jednu letnú nedeľu vyberáme ako cieľ rodinného výletu práve túto lokalitu. Miesto nástupu zvolíme dedinku Kostoľany pod Tribečom, trasa odtiaľ je najkratšia. 16/08/18 Lukáš Varšík Tribeč
Túra Buchlov, Sladná skala a Žarnov-andezitové vyhľady Sopečná činnosť v dobách dávno minulých spôsobila, že v pohorí Vtáčnik máme možnosť natrafiť na množstvo vyhliadok vytvorených andezitom. Už dlho som nosil v hlave plán navštíviť najmä Buchlov a Žarnov. A tak v oficiálne prvú letnú nedeľu tohto leta sadáme ráno do auta. Trasu naplánujem symbolicky cez mesto Žarnovica. Aj keď vlastne ani neviem čo má vrch Žarnov spoločné s mestom Žarnovica. Je to aj moja prvá turistická návšteva pohoria Vtáčnik, očakávania mám preto veľké. 29/07/18 Lukáš Varšík Vtáčnik
Túra Jarný Molpír s deťmi Končí prvá polovica apríla a na sobotu hlásia krásny deň. Treba vymyslieť program v prírode hlavne s ohľadom na našich najmenších turistov. Do toho sa nám ešte nahlási návšteva, ktorá tiež túži vidieť kus peknej prírody v trnavskom regióne. Zadanie som plne pochopil a ihneď mi napadá Molpír a okolie. 10/05/18 Lukáš Varšík Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Dolomity – Cascata Rio di Fanes Dolomity sú jedno z mojich obľúbených miest a nikdy dlho neváham, keď je možnosť sa tam vrátiť. Tento rok som ich navštívil dvakrát a zakaždým sa dostala do programu aj turisticko-ferratová prechádzka v oblasti Province of Belluno. Príjemný a relaxačný okruh s prechodom okolo vodopádov Cascate di Fanes je spojený s lezením cez ferraty, ktoré sú vybudované pri oboch veľkých vodopádoch. dnes Michal Mikuláš Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. 17/11/19 Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Spišské Pieniny – Čorštínska priehrada 20/07/19 06:05 32 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Spiš a Zamagurie: Spišská Magura (poľ. Magura Spiska) a Pieniny (Pieniny Właściwe/Centrálne Pieniny – Pieniny Czorsztyńskie/Čorštínske Pieniny a Pieniny Spiskie/Spišské Pieniny)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 871 m n. m.
    • min: 525 m n. m.
  • Vzdialenosť
    • 35 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 01.11.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 49.40205 ° SŠ
      dĺžka: 20.33617 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.33127 ° SŠ
      dĺžka: 20.31457 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Kežmarok (vlak, bus) - Spišská Stará Ves/Lysá nad Dunajcom (bus) alebo vlastné auto
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.62 (0.07)