Recenzia Michal Knitl: Hodvábny vietor
Cestopisy čítam veľmi rada, a tak som sa už dávnejšie dostala aj k prvej knihe Michala Knitla - Na juhoamerickej vlne. Tá ma však príliš nezaujala, lebo Michal kombinoval dynamickejšie opisy cestovania so skúsenosťami z dobrovoľníckej práce, kedy bol dlho na jednom mieste a pasáže o každodenných zážitkoch by sa boli hodili skôr do osobitnej knihy. Odvtedy uplynuli tri roky, Michal sa opäť vydal do sveta a vznikli ďalšie dve knihy. Prvá má názov Hodvábny vietor a už navštívené destinácie - Arménsko, Irán, Kirgizsko, Pamír atď. ma navnadili na rýchle prečítanie. Aký je Hodvábny vietor, sa môžete pozrieť spolu so mnou v nasledujúcom článku.
Formát
Publikácia má 144 strán, tvrdú väzbu, formát 25 x 21,5 cm, na prednej časti je fotografia ženy v Jurte z Kirgizska, na zadnej autor s priateľmi na ľadovci Južný Inylchek. Prvých 94 strán obsahuje súvislý text, potom nasledujú všetky fotografie v počte 85 na kvalitnejšom papieri. Medzitým je ešte mapa celej cesty. Kniha je rozčlenená na sedem kapitol a každá má ešte podkapitoly.
Obsah
Kniha sa mi čítala akosi ľahšie než prvá Michalova publikácia. Či u neho došlo k nejakému autorskému dozretiu alebo urobilo svoje to, že v knihe len cestoval a nepracoval na projekte, alebo mi len viac "sadli" opisované končiny - ťažko posúdiť. Paleta krajín navštívených počas cesty je naozaj pestrá - Gruzínsko, Arménsko, Irán, Turkmenistan, Uzbekistan, Kirgizsko, Afganistan. Michal sa pustil aj do Náhorného Karabachu, ktorý asi nie je obvyklým turistickým cieľom, a tiež nakukol do oblasti Pamíru.
Michal cestuje ako couchsurfer, teda je členom medzinárodnej siete, ktorej členovia si navzájom ponúkajú možnosť bezplatného nocľahu. Týmto spôsobom sa prakticky stále pohyboval medzi miestnymi ľuďmi a mohol pozorovať spôsob ich života. Čriepky z mnohých rozhovorov sa nachádzajú v knihe. Nájdeme tu aj opisy rôznych tradičných udalostí ako svadba či miestne kultúrne slávnosti, k tomu si ešte môžeme pripočítať pekné túry miestnymi horstvami i po ľadovci Južný Inylchek.
Trochu nepohodlné bolo vyhľadávať fotografie, ktoré patria k aktuálne čítanému textu, vo fotografickej časti knihy. Nie je to používateľsky práve ideálne, ale z finančného hľadiska viem pochopiť takéto usporiadanie knihy. Fotografie sú krásne, tematicky pestré a zaujímavé. Nájdeme prírodu, miestnych obyvateľov, ich zvyky a momentky z každodenného života, architektúru. Privítala by som ich aj viac, ale asi by sme sa opäť dostali k finančnému hľadisku.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Hodvábny vietor môžem určite odporučiť každému fanúšikovi cestopisov. V najbližších dňoch sa idem pustiť do pokračovania Farebný svet.
Viac o autorovi tu.
Fotogaléria k článku
