Túra

Kotmanovské vodopády

16.04.14
Nad novohradskou dedinkou Kotmanová som sa raz zatúlal do doliny Veľké Hlboké. Štveral som sa roky nepoužívanou lesnou cestou hore na vrchy, keď ma zaujal nezvyčajne veľký hukot vody. Po chvíli som v nemom úžase zastal pri nádherných vodopádoch. Kde sa tu vzali? Na žiadnej z máp nie sú. V jednom mieste tečie potok strmou skalnatou úžinou a voda prietokom cez obrovské balvany vytvára čarovnú sústavu kaskád a vodopádov. Koľko dokonale ukrytých, ale veľmi príjemných prekvapení majú ešte v talóne Veporské vrchy?

Kde sa nachádza Kotmanová?

Kotmanová je malá novohradská obec (cca 350 obyvateľov), ležiaca v južnom podhorí Veporských vrchov. Delenie na nové okresy tu vyvolalo zdesenie. Hrozilo, že obec pričlenia k novému okresu Poltár. „Zaveľa nechybäľo a boľi by sme pod Poľtár patreľi. Ej veru patreľi! A do Poľtára od nás ni porjadnej cesty nieto,“ posťažoval sa mi jeden môj známy - rodený Kotmanovčan.

Neznámy názov Kotmanová veru nič nehovoril vtedajším zemepánom. Počas socializmu sa obec nazývala Dobročskou Lehotou podľa susednej obce Dobroč a spolu dlhé roky prináležali pod okres Lučenec. V roku 1990 si obyvatelia obce odhlasovali návrat k pôvodnému historickému názvu. V prvej písomnej zmienke o obci sa spomína osada s názvom Kothmanlehutaya. Názov vraj vznikol podľa šoltýsa (zakladateľa osady) Kotmana, ktorý ju založil v roku 1393. A tak slovenský názov Kotmanova Lehota skrátili jednoducho na Kotmanová.

Turistov je tu ako šafranu. A tak len málokto vie, že dedinka Kotmanová ukrýva vo svojom chotári nádherné prírodné scenérie, krásne bukové a dubové lesy, lúčne vrchy s panoramatickými výhľadmi, divoké doliny a úžľabiny s kaskádami a vodopádmi, čistý vzduch a úžasné ticho. V okolitých horách prebýva veľa jelenej zveri a v období ruje sa mohutné trúbenie jeleňov ozýva ponad obec zo všetkých svetových strán.

Geologická zaujímavosť (nielen) Kotmanovej

Horstvá Slovenského rudohoria pretína najdlhší tektonický zlom Slovenska, ktorý nesie svoju časť zodpovednosti za nádherné útvary krajiny. Aj tieňovaná turistická mapa Slovenska odhalí viditeľnú líniu zlomu medzi Veporskými a Stolickými vrchmi tzv. muránsko-divínsky zlom. Až 90 km dlhý tektonický zlom začína v Divíne, prechádza údolím, v ktorom leží aj obec Kotmanová, dolinou horného Ipľa, pokračuje smerom na Tisovec, Muráň, Prednú Horu, Slovenský raj a končí niekde na severe až pri hraniciach s Poľskom. Naša malá krajina sa môže popýšiť aj v tomto zlome malebnými prírodnými zákutiami. Nuž a také neočakávané malebné zákutia sú aj v chotári Kotmanovej.

Malebné a divoké sú doliny a úžľabiny pri Kotmanovej

Okraje juhozápadnej časti Veporských vrchov – južnej časti Sihlianskej planiny - tvoria plošiny s nadmorskou výškou 700 až 900 m n. m., ktoré sú oddelené hlbokými dolinami. Doliny vyúsťujú v nadmorskej výške 300 m n. m. Zrážková voda tečúca z plošín nadol si hĺbila cestu do skalného podložia najkratšími možnými trasami. A tak strmé kamenné svahy nad Kotmanovou sú vymyté do nespočetných jarkov, úžľabín, úzkych a veľmi strmých dolín. Pri extrémnych dažďoch vzniká efekt lievika a zrážková voda sa behom okamihu valí skalným podložím dole a o pár minút vydesí celú obec preplnený potok. A naopak, ak nastane obdobie sucha, väčšina prítokov dočasne vysychá a aj z dedinského potoka je len živoriaci potôčik. Iba dve doliny majú stabilný prítok vody aj v najväčších suchách. Je to dolina Veľké Hlboké a dolina Vrbínskeho potoka. V uvedených dolinách ukrývajú Veporské vrchy v zemskej vrstve s nadmorskou výškou 600 m n .m. sústavy vodopádov. Akýmsi zázrakom sa v oboch lokalitách zachovala nádherná divočina, ako v nejakom zabudnutom pralese niekde na konci sveta.

Ako sa dá k vodopádom dostať?

Najjednoduchší prístup k lokalitám s vodopádmi je lesnými cestami, vedúcimi po okrajoch dolín. Vedú síce dosť ďaleko od potokov, ale čo je dôležité, súbežne s ich korytami. Je možný aj atraktívnejší prechod priamo kaskádami potokov (ako tzv. canyoning, to je avšak veľmi nadnesené označenie v tomto prípade), ale je dosť náročný, ani nie tak výškovým prevýšením, ale tým, že krížom cez potoky leží veľa vyvrátených stromov a drevených naplavenín. Vodopády vo Veľkom Hlbokom sa nachádzajú asi 2 km a vodopády v Kotlíku až 4 km severne od horného konca Kotmanovej. Ale ku vzdialenejším vodopádom v Kotlíku vedie celkom dobrá lesná cesta, a preto je možné absolvovať celú trasu na horskom bicykli. Obe trasy, ktoré opisujem, začínajú na hornom konci obce Kotmanová, pri moste cez Vrbínsky potok. Ak by ste prišli osobným autom, je možné parkovať buď pred mostom cez potok, alebo aj za mostom pri schátranom objekte nákladnej váhy bývalého poľnohospodárskeho družstva. K obom sústavám kaskád a vodopádov bohužiaľ nevedie žiadna TZT, preto prikladám záznamy trasy, ktoré boli vytvorené počas pešej turistiky.

Vodopády vo Veľkom Hlbokom

Kotmanová, horný koniec – cesta po modrej cyklotrase smerom na Látky – ústie Veľké Hlboké – lesná cesta po boku Kozieho chrbta dolinou Veľké Hlboké – vodopády

Cesta do Veľkého Hlbokého začína na hornom konci Kotmanovej a pokračuje severozápadne cestou na kotmanovské lazy po modrej cyklotrase (značka je na transformátore) až k brodom cez potôčiky Malé Hlboké a Veľké Hlboké. Neustále stúpajúca cesta prejde do malej oddychovej rovinky s odbočkami na ďalšie dve lesné cesty. Prvá cesta odbočuje vľavo a vracia sa späť na juhozápad ponad Kotmanovú a Dobroč do Dobročskej doliny. Až druhá cesta, ktorá tiež odbočuje vľavo, vedie rovno do doliny Veľké Hlboké. Stará lesná cesta cez Veľké Hlboké nie je zakreslená na žiadnej turistickej mape. Cesta vedie spočiatku popri potoku, ale potom naberá výšku, zarezáva sa do príkreho svahu Kozieho chrbáta a vzdiali sa od potoka. Potok je stále na dohľad. Na zopár miestach postup po ceste sťažujú náletové dreviny, aj niekoľko vyvalených stromov, ale dá sa to preliezť či podliezť (preto veľmi neodporúčam vziať si horský bicykel) a cesta vás napokon úspešne dovedie až k tiesňave s vodopádmi.

Najskôr sa objavia veľké skalné útvary a potom sa terén zúži do tiesňavy. Ak si chcete kaskády a vodopády naplno vychutnať, musíte zísť k nim. Zostup vedie po strmom teréne. Podklad tvorí zemina a lístie, rozpadajúce sa drevá a kamene. Treba zvýšiť opatrnosť. Nie sú tu žiadne technické pomôcky. Pomôžu paličky. Oplatí sa prejsť aj na druhú stranu potoka, pretože tam je terén miestami schodnejší. Pri pohybe v listnatom teréne sa treba pozorne pozerať pod nohy. Žijú tu krásne žlto-čierne salamandry, ktoré príroda neobdarila rýchlosťou, v nebezpečenstve iba zmeravejú na mieste a čakajú na svoj osud.

Vodopády vznikajú prietokom vody potoka cez obrovské balvany. Najväčšie z nich majú výšku vyše 2 - 3 metrov a celá sústava s vodopádmi je dlhá asi 200 m. Ak je dlhotrvajúce suché počasie, potôčik ledva žblnkoce popod balvany, ale pri dostatku zrážok má dosť vody na to, aby živil oku lahodiace vodopády. Nuž, nie je to ako v rokline Slovenského raja, ale je to jednoducho iné. Neopakovateľné. Porozhadzované obrovské balvany obalené do krásneho zeleného machu, vodopády a kaskády, všade naokolo mohutné stromy - buky, mohutné tajomné skalné útvary a celé prírodné prostredie naokolo vytvárajú nádhernú magickú divočinu. Po civilizácii ani stopy. Cesta späť vedie po tej istej trase smerom dolu. Je však možnosť pokračovať v prechádzke po lesnej ceste smerom hore. Cesta hore vyústi nad Kozím chrbtom do lesnej cesty používanej pre zvoz dreva. Cesta-zvážnica kolmo pretína Veľké Hlboké, pokračuje východne popod Suchú a v Zákľukách sa napojí lesnú cestu, vedúcu naspäť dole do Kotmanovej (modrá cyklotrasa).

Vodopády v Kotlíku na Vrbínskom potoku

Kotmanová, horný koniec – cesta po červenej TZT údolím Vrbinského potoka smer Hrnčiarky – lúka pod Pohanským hradom – lesná cesta pod Dlhou úbočou – Kotlík – vodopády

Vodopády v Kotlíku sa nachádzajú oveľa ďalej od obce. Nuž a ak o Veľkom Hlbokom nevie veľa ľudí, tak o vodopádoch v Kotlíku ich vie ešte menej. Dokonca ani niektorí Kotmanovčania o nich nevedia a nikdy ich ani nevideli. Cesta k nim začína na hornom konci Kotmanovej. Pokračuje malebným lúčnym údolím Vrbínskeho potoka po červenej TZT smerom na osadu Hrnčiarky. Ale ešte pred Hrnčiarkami na lúke pod Pohanským hradom treba odbočiť z červenej TZT vľavo na sever. Pozor! Nepokračuje sa cestou po lúke s korytom Vrbínskeho potoka, ale treba vystúpiť krátkou strmou lesnou spojkou na lesnú cestu vedúcu takmer vo vrstevnici popod Dlhú úboč. Cesta vedie vo svahu po pravej strane (proti prúdu) Vrbínskeho potoka vo výške asi 50 m nad ním. Zarezáva sa do strmého svahu a pozvoľna naberá výšku.

Pri pohybe po ceste koryto Vrbínskeho potoka ani nevidno, iba neustále počuť zvuk vody tečúcej v kaskádach. Asi tak po 1,8 km od odbočky z červenej TZT cesta vchádza do skalnej úžiny s množstvom roztrúsených obrovských balvanov v priestore vymedzenom rozpadnutými skalnými stenami. Lokalita sa nazýva Kotlík. Voda Vrbínskeho potoka vytvára tokom cez balvany (niektoré sú veľké ako mikrobus) sústavu nádherných vodopádov. Treba opatrne zostúpiť k potoku a vodopády si obzrieť zblízka. Budete očarení nielen osobitnou krásou vodopádov, ale aj celým priestorom kamennej úžiny Kotlík. Vďaka väčšiemu prietoku vody sa tu nachádzajú mohutnejšie vodopády ako vo Veľkom Hlbokom. Priestor úžiny Kotlíka je širší a viac otvorený k slnku, preto tu nie je komorná lesná atmosféra, ako je to vo Veľkom Hlbokom. Celá sústava s vodopádmi má dĺžku asi 200 m. Cestu naspäť odporúčam po tej istej trase. Lesná cesta popod Dlhú úboč síce pokračuje aj ďalej, ale keďže sa príliš nepoužíva, je pravdepodobné, že hore vyššie je zarastená náletovými drevinami, a teda len veľmi ťažko priechodná. Celá trasa z Kotmanovej až k lokalite Kotlík vedie dobrými lúčnymi a lesnými cestami, a preto sa dá bez problémov absolvovať aj na horskom bicykli.

Dodatok na záver

Vodopády odporúčam navštíviť buď v jarnom období (marec, apríl), keď sú vo vrchoch ešte zásoby vody zo zimy, alebo na jeseň. Nesmie byť dlhotrvajúce sucho. Ak je dostatok zrážok, tak aj v lete. Najlepším indikátorom atraktivity vodopádov je množstvo vody vo Vrbínskom potoku, tečúcom cez Kotmanovú. Ale ak tečie v potoku pomenej vody, krásna divoká príroda v oboch lokalitách je zárukou neobvyklého zážitku a veľmi príjemného výletu v čarovných Veporských vrchoch. Asi len málokto by očakával, že aj na juhu stredného Slovenska sú malebné zákutia s kaskádami a vodopádmi. Nielen príroda preľudnených Tatier, Slovenského raja, či iných vychýrených turistických oblastí Slovenska dokáže potešiť dušu vnímavého turistu.

Fórum 14 príspevkov
Kotmanovské vodopády 22/02/16 23:24 14 príspevkov
Najnovšie články autora
 
MTB Cez kotmanovský Kypec Nad novohradskou obcou Kotmanová je vraj najbližší najvyšší kopec Kypec, tvrdia to Kotmanovčania. Nie som kotmanovský rodák, a tak som si dlho lámal hlavu nielen nad divným názvom, ale dokonca som kopec nevedel v krajine ani len identifikovať. Až raz, keď som sa potuloval vo vrchoch nad Kotmanovou, naraz som ho zočil. 22/11/18 Miroslav Pilát Rudohorie, Stolické vrchy, +
MTB Sihlianskou planinou krížom-krážom za jeden deň Už dlho mi vŕtalo v hlave pokušenie, či by som v mojom dôchodcovskom veku zvládol prejsť krížom-krážom tam aj späť cez celú Sihliansku planinu za jediný deň. Samozrejme že nie pešo, ale na horskom bicykli. A tak, keď konečne ustali úmorné horúčavy, povedal som si, že nastal správny čas. Cykloturistika vo Vrchoch na Sihlianskej planine je mojou srdcovou záležitosťou. Je tam neobyčajne pestrá krajina, zaujímavé osídlenie, nádherné prírodné zákutia, perfektné diaľkové výhľady, ale hlavne príjemná pohoda. Ten, kto tam bol, vie o čom hovorím. Je ako nevybrúsený drahokam. Zatiaľ... 13/09/18 Miroslav Pilát Veporské vrchy
MTB Pásikavou krajinou medzi Podpoľaním a Novohradom Vrchári sú ľudia žijúci uprostred prírody na vrchoch. Už stáročia tak žili ich predkovia a dodnes tak žijú aj oni, a to aj napriek snahe bývalého režimu presídliť ich do obcí a miest. Vďaka vrchárom sa v Podpoľaní pri Hriňovej dodnes zachoval ráz vrchárskej pásikavej krajiny. Pásiky v krajine opticky vytvárajú úzke políčka a lúky, ktoré sú situované v členitom teréne Podpoľania. Impozantný optický efekt krajiny sa pozorovateľovi ukáže pri pohľade z diaľky. Nuž a najideálnejším spôsobom na prehliadku úžasnej pásikavej krajiny Podpoľania je vyhliadková jazda na bicykli po lesných cestách v Ostrôžkach a Veporských vrchoch. 31/08/17 Miroslav Pilát Veporské vrchy, Ostrôžky
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb 52 – celoročný trekkingový batoh Tohtoročná novinka medzi trekingovými batohmi Fjällräven ponúka odolný a nepremokavý materiál Bergshell, ktorý má aj horolezecký špeciál Bergtagen 38. V prípade Kebu ale nie je jediným materiálom, je tu zastúpený aj G-1000. Pri pohľade na chrbtový systém zaujmú na prvý pohľad aj tvarované drevené výstuhy. Určenie tohto batohu je celoročné, orientované na náročnejší treking. Je k dispozícii v dvoch veľkostných variantoch – 52 a 72 litrovom. Vyskúšal som menší z nich. dnes Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. včera Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. 19/08/19 Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kotmanovské vodopády 22/02/16 23:24 14 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Veporské vrchy (Sihlianska planina)
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 600 m n. m.
    • min: 300 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 300 m
    • klesanie: 300 m
  • Vzdialenosť
    • 12 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 08.03.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.49002 ° SŠ
      dĺžka: 19.58547 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.49002 ° SŠ
      dĺžka: 19.58547 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.49002 ° SŠ
      dĺžka: 19.58547 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Zvolen (vlak, bus) / Lučenec (vlak, bus) - Mýtna (vlak, bus)
  • Doplňujúce súbory
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.92 (0.28)